Bezhraničná sloboda prejavu vs. bezhraničná sloboda protestu (O karikatúrach proroka Muhammada)

Všetko to začalo celkom nevinne už v septembri minulého roku. V 21. storočí, keď sa zdá byť sloboda prejavu absolútne nedotknuteľná, uverejňovali dánske noviny Jyllands-Posten postupne dvanásť karikatúr proroka Muhammada (slovenčina zvyčajne, ale nesprávne prepisuje Mohameda). Medzi karikatúrami bol napríklad Muhammad s turbanom v tvare bomby so zápalnou rozbuškou. Tamojší dánski muslimovia už v tom čase proti karikatúram protestovali. Nedávno však karikatúry reprodukovali ďalšie európske denníky v Dánsku a Nórsku, ďalej francúzske France Soir, Le Monde, nemecký Die Welt, taliansky La Stampa, španielsky ABC, noviny v Švajčiarsku, Holansku, Maďarsku, česká Mladá Fronta dnes, ale aj jordánske noviny Šinan a Al-Mehwar.

Miera tolerancie sa rýchlo preliala a islámsky svet sa spojil na spoločnom proteste. Treba poznamenať, že islám zakazuje akékoľvek zobrazovanie Muhammada a muslimovia preto považujú jeho karikatúry za rúhanie a mimoriadne vážnu urážku islámu. Preto islámski predstavitelia požadovali ospravedlnenie a prísne potrestanie. Paradoxom je, že práve spomenuté karikatúry zjednotili islámsky svet – inak rozdelení vzájomnými spormi, rozličnými politickými a náboženskými orientáciami. Nasledovali masové demonštrácie muslimov po celom svete. V muslimských krajinách prišlo k odvolávaniu dánskych veľvyslancov. Vyše 1,2 miliardy vyznávačov islámu bolo vyzvaných k bojkotovaniu dánskych výrobkov. Najväčšie demonštrácie boli zaznamenané v Sýrii, Libanone, Palestíne, Afganistane, Indonézii, Pakistane, Iraku a Sudáne. K protestu sa pridali aj muslimské komunity v Európe.

Celá aféra vyvolala celosvetovú diskusiu ohľadom slobody prejavu. Je táto sloboda absolútna alebo má svoje limity? V Amerike a Európe jestvuje vedomie, že do tejto slobody slova nepatrí podnecovanie k násiliu, či rasistické a xenofóbne prejavy. Napríklad slovenský Trestný zákonník obsahuje paragraf o hanobení národa, rasy a presvedčenia, v rámci ktorého je trestné podnecovanie k národnostnej a rasovej nenávisti (por. §198). Sloboda prejavu má teda svoje obmedzenia. Otázkou je, aké sú jej limity ohľadom viery a rešpektovania náboženského cítenia druhých ľudí? Nad karikatúrami Ježiša Krista sa v západnom svete už takmer nikto nepozastaví. Zvykli sme si. Patrí to vraj k slobode slova. Odhliadnuc (ale iba hypoteticky) od násilných prejavov, arabský svet uštedril kresťanom dobrú lekciu, čo sa dá dosiahnuť spoločným odporom, keď niekto vedome uráža ich náboženské cítenie. Jordánsky kráľ Abdullah II. sa jasne vyjadril o publikovaní karikatúr, že „ide o zločin, ktorý nemôže byť ospravedlnený slobodou prejavu“ . Redaktori spomenutých novín boli v jeho krajine uväznení. Masové protesty, demonštrácie, výzvam islámskych duchovných a štátnych predstaviteľov arabských krajín k bojkotovaniu dánskeho tovaru, boli tak účinné, že dánsky premiér Anderse Fogha Rasmussen, ako aj šéfredaktor novín Jyllands-Posten Carsten Just, boli nútení ospravedlniť sa muslimom za zranenia ich náboženského cítenia. Dánsky premiér v televíznom príhovore na stanici al-Arabíja sa obrátil na verejnosť v islamskom svete so slovami: „Hlboko rešpektujeme všetky náboženstvá vrátane islamu. Považujem za veľmi dôležité povedať vám, že ľudia v Dánsku nemajú v úmysle muslimov urážať.“ Generálny tajomník OSN Kofi Annan zdôraznil, že sloboda tlače nesmie byť ospravedlnením pre urážku náboženskej viery.

Európska tlač je však v súčasnosti rozdelená na dva tábory. Jedni bránia bezvýhradnú slobodu slova pre médiá. K nim patrí organizácia Novinári bez hraníc, ktorej predstavitelia konštatovali, že reakcie v arabskom svete prezrádzajú „neporozumenie slobody tlače ako základnej súčasti demokracie“ . Druhá – menej početná skupina – sa domnieva, že túto slobodu nemožno uplatňovať za cenu urážania náboženského cítenia niektorých skupín spoločnosti. Sloboda prejavu nie je najvyššou neobmedzenou hodnotou, ale má svoje obmedzenia, ktoré si musia žurnalisti uvedomiť. Jestvujú určitá etika slova a rešpektovanie práv a hodnôt iných. Obmedzenie slobody prejavu leží v právach druhých ľudí, medzi ktoré patrí aj rešpektovanie a ohľad na ich náboženské cítenie. Pražský kardinál Vlk sa vyjadril, že „karikatúry sa dotkli posvätného cítenia muslimov, preto sú za hranicami slobody. Zažili to častokrát aj kresťania, keď bol hanobený Boh alebo Ježiš Kristus. Muslimovia sú však ďaleko citlivejší a ďaleko bojovnejší,“ povedal český primas Katolíckej cirkvi pre ČTK. Podľa kardinála Vlka ide muslimom v protestoch o ich náboženstvo. „Cítia to tak napriek tomu, že ich prorok Muhammad nie je bohom. My kresťania pritom nemáme dosť odvahy vystúpiť, keď sa niečo podobné týka priamo Boha. To je dobré si uvedomiť,“ povedal. Od vyznávačov islámu sa preto my kresťania môžeme učiť pozdvihnúť spoločný hlas, keď býva Ježiš Kristus a kresťanské náboženské symboly znevažované v kinematografii a tlači. To, čo nás bude vždy odlišovať od vyznavačov viery v Alláha, je odlišná nenásilná forma protestu.

Problém protestov muslimského sveta spočíva v tom, že sa takmer nikdy neobmedzuje na pokojné demonštrácie, protestné nóty a bojkotovanie tovaru príslušnej krajiny. Na porovnanie súčasnej situácii môžeme porovnať prípad britského autora indického pôvodu Salmana Rushdieho na konci osemdesiatych rokov 20. storočia, keď publikoval svoje dielo Satanské verše. Britskí muslimovia na protest verejne spálili výtlačky knihy. Následne došlo v Pakistane k masovým demonštráciám a násilnostiam. Iránsky duchovný vodca Ajatolláh Chomejní vydal fatwu (právne nariadenie), v ktorej odsúdil autora a nakladateľov na trest smrti za urážku islámu. Iným prípadom bolo zavraždenie holandského režiséra Thea van Gogha v roku 2004. Tento natočil kontroverzný snímok o islamskej kultúre Submission, v ktorom zobrazoval násilie páchané na muslimských ženách. Duchovní vodcovia islámu nad ním vyriekli ortieľ smrti, ktorý vykonal jeden z dobrovoľníkov.

Súčasťou demonštrácie a protestov proti Muhammadovým karikatúram bolo spočiatku „len nevinné“ pálenia dánskych zástav. Žiaľ, jestvuje veľmi tenká hranica, ktorá delí protestné mnohotisícové islámske zástupy od násilností. Situáciu zvyčajne promptne využívajú početné extrémistické skupiny. Prvý násilný útok prišiel v sýrskom Damašku, kde mnohotisícový dav zaútočil na dánsku a nórsku ambasádu, ktoré vypálili. Protesty v Sýrii sa diali za tichej podpory tamojšej vlády. Bezpečnostné sily pri násilnostiach zasiahli veľmi nedostatočne, takže nedokázali obrániť budovy veľvyslanectiev.

Podľa sýrskeho vzoru pokračovali vzbury v Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, kde demonštrujúci dav pre dánskym veľvyslanectvom založil požiar. Treba poznamenať, že hoci sa na demonštráciách zúčastnili tisícky účastníkov, len menšia skupina islámskych extrémistov sa pokúsila rozbiť bezpečnostnú bariéru (istotne medzi nimi nechýbali príslušníci Hizballáhu). Niekoľko stoviek policajtov a príslušníkov armády proti nim zakročila slzným plynom, vodnými delami a výstražnou paľbou. Demonštranti napádali policajtov kameňmi a zapaľovali ohne, nakoniec sa však poriadkovým službám situácia vymkla z rúk.

V indonézskej metropole Jakarte takisto zaútočili na dánske veľvyslanectvo približne tri stovky militantných muslimov. Protesty a útoky na „európske objekty“ nastali aj v Palestíne, kde nedávno vo voľbách zvíťazilo radikálne hnutie Hamás. Viacerí štátni predstavitelia a islámski duchovní (menovite napríklad libanonský veľký muftí Muhammad Rašíd Kabbání; ajatolláh Alí Sistání v Iraku) následne násilia odsúdili, ale ich hlas oproti hlučnému podnecovaniu k protestom, je až príliš nevýrazný. Vyvážené vyhlásenie vydal egyptský prezident Husajní Mubarak, ktorý povedal, že „kampaň okolo karikatúr môže zneužiť extrémisti a teroristi, ale na druhej strane nesmie byť slobodu tlače ospravedlnením pre urážku náboženstiev“. Áno, sloboda tlače nie je neobmedzenou najvyššou hodnotou, ale ani protest voči jej porušovaniu nemôže využívať všetky formy nesúhlasu, a už vonkoncom nie metódy teroru, vrážd a výtržností.

Andrej Mátel
www.andrejmatel.szm.sk

(Podobu kontroverzných karikatúr nájdete na http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2575750)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo