INESS: Príjmy štátu výrazne vzrástli, nie je dôvod na ďalšie zvyšovanie daní

Príjmy aj výdavky štátu rástli od roku 2007 najvyšším tempom v Európskej únii.

Vo svojej najnovšej štúdii na to upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorého sa tak ekonomické dôvody na zvyšovanie daní hľadajú ťažko. Vláda napriek tomu prichádza s balíkom nových daní.

Inštitút na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave poukázal na to, že všetky členské štáty EÚ s výnimkou Grécka míňajú z verejných zdrojov viac ako pred krízou, v priemere o 20 %. Slovensko je v tomto absolútnym lídrom, keď výdavky jeho verejných financií stúpli od roku 2007 o 75 %. Minulý rok však významne ovplyvnilo dočerpávanie eurofondov, do roku 2014 tak narástli výdavky štátu o 56 %.

„Slovensko sa nachádza na piatom mieste so zhruba 16-% rastom štátu, teda podielu verejného sektora na ekonomike. Výdavky verejnej správy tvoria 45 % ročného hrubého domáceho produktu Slovenska,“ priblížil analytik INESS Martin Vlachynský.

Členské štáty únie podľa štúdie každoročne zvyšovali nielen výdavky, ale aj príjmy. Slovensku patrí prvé miesto aj v tomto ukazovateli, keď príjmy jeho rozpočtu vzrástli medzi rokmi 2007 a 2014 o 54 %. Podiel eurofondov na celkových príjmoch verejnej správy je pritom malý, v rekordnom minulom roku tvoril asi 12 % a v ostatných rokoch menej ako 10 %.

Kým v roku 2007 vybral štát na daniach a odvodoch zhruba 15,6 miliardy eur, tento rok to má byť podľa odhadov asi 22,3 miliardy eur. V tomto období vzrástol výber daní a odvodov na Slovensku o 43 %. „Dodnes najviac narástli sociálne odvody, čo súvisí so zmenami v druhom pilieri, ten nárast je cez 60 %,“ vyčíslil Vlachynský. O viac ako polovicu stúpol aj výber daní fyzických a právnických osôb. Prakticky nulový rast výberu zaznamenali spotrebné dane.

Analytik doplnil, že daňové bremeno na Slovensku vzrástlo medzi rokmi 2007 a 2014 o 6,9 %, čo je najviac po Grécku a Francúzsku.

Vlachynský uviedol, že nový daňový balíček ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) má do štátnej pokladnice priniesť v roku 2017 okolo 150 miliónov eur. Opatrenia pritom zahŕňajú daň z dividend, vyššiu daň na cigarety a hazard, vyššie dane regulovaných podnikov či nový odvod z celého neživotného poistného. Zároveň pripomenul, že daňovo-odvodové výnosy mali byť tento rok podľa pôvodného odhadu o 800 miliónov eur nižšie.

„Kde bude koniec zvyšovania daní, čo je dôvod zvyšovania daní? Je to preto, že ekonomika to ešte unesie a naďalej bude rásť? Kde sú tie peniaze a ktoré nové výdavky chceme dostať za nové dane?“ pýtal sa analytik INESS Radovan Ďurana.

Predstavitelia inštitútu zdôraznili, že dodatočné príjmy štátu nesmerovali do sociálnej politiky ani do významných systémových zmien a reforiem. Zároveň sa rast príjmov podľa nich neprejavuje ani v znižovaní deficitu verejných financií.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo