VOĽBY 2010: Kam vedie cesta KDH?

Otvorenú podporu od cirkevných predstaviteľov nezvyknú politické strany získavať, Slovensko už v tomto patrí medzi výnimky. Výzva spišských dekanov voliť KDH je pomerne neobvyklá a vyvolala aj odpor pre "neoprávnené ovplyvňovanie politiky" či "kontraproduktívnosť, ktorá naopak poškodí cieľu". Každopádne však v liberálnej spoločnosti by sloboda prejavu platiť určite mala, zvlášť, ak bol prejav motivovaný výzvou k zodpovednosti v časoch ekonomickej aj morálnej krízy (pod čo zrejme patrí aj upozornenie slovenským katolíkom, že voliť populistickú SNS, čo je pomerne rozšírené, je hazardovaním s osudom spoločnosti, a s tým by liberáli problém mať veľmi nemali...).

Spomínaná výzva vkladá nádej do KDH, že vnesie do riadenia krajiny potrebný "etický rozmer, ale i odbornosť a kompetentnosť", tiež zdôrazňuje, že hnutie je už posledným kresťanským subjektom, ktorý kandiduje. Voličovi by to však predsalen nemalo brániť posudzovať hnutie kritickým okom, zvlášť, ak dôvodov na kritiku nie je vôbec málo.

Jedna zo síce už klišéovitých výhrad ku KDH by mohla znieť k jeho minuloročnej podpore pre Ivetu Radičovú v prezidentských voľbách. Nie je veľmi zaujímavé to pripomínať, aktívny prezident je však na Slovensku vždy silnou morálnou autoritou, preto rozhodnutie KDH malo dôležitý význam. Pri voľbách sa navyše rozprúdila aj pomerne silná diskusia o kultúrno-etických otázkach, KDH však zostalo celou svojou váhou na strane liberálov. Keď si Radičová prispôsobovala kresťanské hodnoty alebo sa na Františka Mikloška objavili výpady za jeho konzervativizmus (napr. od šéfa neoficiálnej Radičovej internetovej kampane Michala Hvoreckého), KDH sa nijako nevyjadrilo, na Mikloškovu obranu sa postavil iba Ondrej Dostál z mimoparlamentnej OKS (hoci tiež volil Radičovú). Pre KDH žiaľ stála vnútorná averzia k svojmu konzervatívnemu kritikovi vyššie ako vlastné základné hodnoty...

KDH na tohtoročnú kandidátku prinieslo viacero nových ľudí, ako je bývalá novinárka Jana Žitňanská, ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin (na Postoyi sme uverejnili k jeho niektorým vyjadreniam výhrady), renomovaný ústavný právnik Radoslav Procházka, či šéfka významného prolife združenia Fórum života Marcela Dobešová (hoci až na 134. mieste...). Dobešová aj Marcinčin v prvom kole prezidentských volieb otvorene podporili Mikloška (spätí s KDH vtedy ešte neboli).

Pozrite si ostatné profily:
Most-Híd: Darček k prvým narodeninám? Možno miesto v parlamente
Keď Sulík vyrastie...
Zdieľať

Ak sa chce volič rozhodovať podľa prolife hodnôt, k ich presadzovaniu má KDH podľa kandidátky aj programu určite najlepšie predpoklady. Marek Michalčík zo spomínaného Fóra života analyzoval programy strán a najvýraznejšiu podporu pre kresťanské hodnoty má aj podľa jeho výsledku tradične KDH, "pre ktorú je ochrana ľudskej dôstojnosti od počatia po prirodzenú smrť a manželstva témou. V mnohých parlamentoch v krajinách Európy takýto typ strany úplne absentuje". S ohľadom na podporu Radičovej však voličov vyzýva na opatrnosť a na aktívnu kontrolu svojich poslancov.

O dôslednosti prolife programu však môžu vzniknúť pochybnosti napríklad aj pri prihliadnutí na eurokonformnejší charakter bývalého eurokomisára a nového predsedu Jána Figeľa (napr. zástancu Lisabonskej zmluvy), tiež po skúsenostiach s takmer žiadnymi výhradami hnutia k nedávnemu pochodu homosexuálov a k ich požiadavkám, resp. pri fakte, že do kampane proti megakasínu sa KDH (vrátane primátora Bratislavy Ďurkovského) zapojilo až po tom, čo silnú kritiku spustili poslanci za KDS.

Málo pochopiteľné je aj neskoré odmietnutie povolebnej spolupráce hnutia so SMERom, keďže korupčný charakter Ficovej strany bol známy veľmi dlho (aj pred 4 rokmi). Jeden z dôsledkov váhania je aj to, že KDH (a príliš ani iné strany) nebolo žiadnym veľkým kritikom Ficovho populizmu a rozhadzovania peňazí (a napríklad ani jeho rehabilitovania komunistických kádrov a tradícií, čo je pri pôvodnom protikomunistickom charaktere hnutia pomerne zvláštne)... Skúsenosti a nadhľad jednoducho v KDH chýbajú, čo sa ukázalo napríklad aj pri hlasovaní o hlúpom Slotovom vlasteneckom zákone, kde jediní slovenskí poslanci, hlasujúci "proti", boli z KDS.

V rámci diskusie o poskytnutí pôžičky krachujúcemu Grécku sa KDH postavilo proti všetkým slovenským stranám a otvorene pôžičku podporilo, argumentujúc stabilitou eura a zodpovednosťou Slovenska, čo je možné rozumne oceniť ako vôľa neísť populistickou cestou. (Dá sa však tiež pýtať, či vynaložená suma bude Slovensku vrátená, ak Grécko napriek tomu nakoniec bankrot vyhlási, resp. či vytvorenie záchranných európskych fondov z obrovského množstva peňazí nevytvára iba ďalšiu veľkú bublinu, keďže Európa na to voľné peňažné prostriedky nemá...) Veľmi sympaticky pôsobia návrhy KDH zriadiť v rámci Slovenska Fiškálnu radu a prijať dlhovú brzdu vo forme ústavného zákona, v rámci eurozóny hnutie navrhuje posilniť inštitúty rozpočtovej zodpovednosti v jednotlivých štátoch. Môžeme to považovať za čiastočnú odpoveď na otázku o rastúcom tlaku k fiškálnej centralizácii eurozóny, postačovať to však pravdepodobne skôr nebude. Akú ďalšiu formu vynucovania disciplíny si vie hnutie predstaviť (a akú už nie), však zatiaľ príliš známe nie je. V programe taktiež dobre pôsobí záväzok prehodnotenia predražených PPP-projektov alebo zníženie a zjednodušenie odvodového zaťaženia. Zaujímavé sú aj návrhy na podporu rodín, o ich vykonateľnosti má však analytik Rado Baťo pochybnosti.

Podľa mimovládnej organizácie INEKO má KDH najlepší program pre školstvo, druhý najlepší v zdravotníctve, piaty vo verejných financiách. Tretie miesto za túto oblasť získali v hodnotení INESS.

Zefektívnenie súdnictva bude mať naďalej na starosti Daniel Lipšic, tentoraz v prípade zvolenia posilnený o Radoslava Procházku. Spolu s Janou Žitňanskou sme ich mali možnosť pozvať do svojich obývačiek na voľnú diskusiu, podľa ich facebookovej skupiny mala zaujímavá akcia celkom slušný ohlas.

KDH v tomto roku oslávilo 20. rokov od svojho vzniku. Jeho zakladatelia a dlhoroční tvorcovia boli časom buď odsunutí/stiahli sa do úzadia (Čarnogurský) alebo po tvrdej kritike odišli (Mikloško, Palko). Či je nastolená budúca cesta naozaj tá správna (a nielen marketingovo ľúbivá), je už na rozhodnutí každého voliča.

Lukáš Obšitník
Foto: kdh.sk

Postoy.sk vám prinesie postupne do volieb profily najväčších politických strán.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo