Ruský cynizmus nad Aleppom

Ruský cynizmus nad Aleppom

Dnes niet väčšieho pekla na zemi, než je sýrske Aleppo. Asad a Putin tam so svojimi bombami idú zvíťaziť za každú cenu.

Ak sa to raz skončí – ak sa to vôbec raz skončí – bude ešte možné hovoriť o Aleppe? Donedávna najväčšie sýrske mesto s dvomi miliónmi obyvateľov bolo pamäťou ľudských dejín. Patrí medzi najstaršie osídlené mestá, podľa archeológov sa tu žilo už šesťtisíc rokov pred Kristom. Mesto si pamätá Mezopotámiu, Asýrčanov aj Alexandra Veľkého, ktorý ho dobyl s veľkou slávou, neskôr sa ho s veľkou slávou zmocnili na tri storočia Rimania, zrazu to bolo tretie najväčšie mesto ich ríše.

Aleppo bolo pri začiatkoch formovania kresťanskej civilizácie, dejiskom veľkých rozdelení Cirkvi, pre kresťanov ostalo dôležité, aj keď ho ovládli Arabi a potom Turci, napokon, ešte v polovici 20. storočia tvorili kresťania až tretinu mestskej populácie.

Aleppo si pamätá aj to najlepšie z moslimského sveta, v stredoveku sa tu vyformovalo intelektuálne moslimské centrum, žili tu veľkí arabskí filozofi a spisovatelia, práve z Aleppa je zachovaný najstarší rukopis Tisíc a jednej noci.

Vďaka svojej skvelej polohe, situovanej na Hodvábnej ceste, bolo Aleppo aj významným obchodným centrom. To všetko bolo Aleppo.

Väčší úpadok tohto najbohatšieho aj najľudnatejšieho mesta Sýrie nastal až za Asada, ktorý vládol z Damasku a tu cítil priveľa odbojnej energie. Ale stále to bolo ešte Aleppo.

Bez vody a bez pomoci

Posledné roky je Aleppo jedným z hlavných bojových frontov v Sýrii, je to pustošivá vojna, kde sa skrížili záujmy všetkých možných skupín aj štátov, umiernených aj radikálnych islamistov, sekulárnych povstalcov aj Kurdov, Američanov, Rusov, Iránu, Saudskej Arábie, Hizballáhu, šíitov z Iránu aj z Iraku. Lenže toto leto je pre Aleppo špeciálne, najhoršie v jeho pohnutých osemtisícročných dejinách. 

Pre Európu je toto leto strachom z islamistického teroru, ale ako opísať, čo sa dnes deje v rozhodujúcej vojne o Aleppo? Ako sa žije v meste, na ktoré Asadova armáda s ruskou pomocou neustále zhadzuje barelové bomby a podľa svedectiev tamojších lekárov zomierajú civilisti aj na zamorenie chlórom?

Ako sa žije ešte stále v zaľudnenom meste ruín, kde sa teploty blížia k 40 stupňom, ale kde od začiatku augusta chýba tečúca voda, kde sa v júli sýrska armáda spolu s Rusmi zamerala aj na bombardovanie nemocníc a armádne lietadlá sa s obľubou vracajú aj na už raz zbombardované miesta, kde práve záchranárske tímy, takzvané Biele helmy, vyťahujú zranených z trosiek? 

Ako sa žije v takomto meste, z ktorého niet úniku? Najhoršie je na tom tristotisíc ľudí, ktorí uviazli vo východnej časti Aleppa pod kontrolou rebelov, táto časť je totiž odrezaná od sveta zo všetkých strán.

Humanitárne koridory smrti

Rusi síce veľkoryso vyhlásili otvorenie humanitárnych koridorov, ktoré majú umožniť civilistom útek z mestského pekla a záchranu života.

Sýrska štátna televízia ukazuje snímky utekajúcich, ale to je podľa všetkého opäť len propaganda a ide zrejme o snímky z roku 2014, keď sa z Aleppa dalo bezpečne utiecť.

Napokon, nedávno obletela svet správa, ako práve počas cesty cez takýto humanitárny koridor zomrel 14-ročný Kusaj Abtini, detská televízna hviezda zo sitcomu Aleppanka Umm Abdu.

Takých detí ako Kusaj dnes žije vo východnej časti Aleppa ešte asi 100-tisíc.

V predposlednom Spiegli sa na takzvané humanitárne koridory pýtali Ismaila al-Abdullaha, dobrovoľníka Bielych heliem, ktorý zachraňuje civilistov. Jeho odpoveď bola takáto: „Aké koridory? To je výsmech. Všetky priechody, o ktorých sa hovorí, sú naďalej zatvorené. Kto chce odtiaľto utiecť, toho zastrelia ostreľovači režimu.“

Humanitárne aspekty? Veď bojujeme proti teroristom

Aj z tohto dôvodu navštivil včera nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier svojho ruského kolegu Sergeja Lavrova. Steinmeier vyhlásil, že humanitárna situácia v Aleppe je katastrofálna a už to takto nemôže ísť ďalej. Chcel preto presvedčiť Lavrova, aby Rusi garantovali v Aleppe viac než súčasný trojhodinový pokoj zbraní raz denne, pretože tento čas vôbec nestačí na zásobenie obliehaného mesta.

Keď na tlačovke Steinmeier povedal, že tie tri hodiny sú jednoducho málo, Lavrov súhlasil a už nič viac k tomu nepovedal.

Rusi sa humanitárnymi detailmi nehodlajú zaoberať, chcú naplno využiť obdobie, ktoré nastalo po neúspešnom puči v Turecku. Viacero armádnych veliteľov, ktorí boli po puči odstavení Erdoganom, sa totiž predtým podieľalo na dodávkach zbraní sýrskym islamským rebelom, a keďže nateraz tieto dodávky z Turecka vyschli, Rusi s Asadom ešte zintenzívňujú boje.

Rusi majú pri svojej cynickej ľahostajnosti nad osudmi státisícov uviaznutých civilistov ešte jednu propagandistickú výhodu: môžu neustále opakovať, že v bitke o Aleppo predsa bojujú proti islamským teroristom.

Faktom je, že kým hrdlorezi z ISIS sú v Sýrii na ústupe, navyše sú medzi obyvateľstvom veľmi neobľúbení, v posledných mesiacoch zaznamenala veľké úspechy iná džihádistická skupina – Al-Nusra. Tá je oveľa pragmatickejšia, k miestnym obyvateľom sa na rozdiel od ISIS nespráva brutálne, bojuje súčasne proti Islamskému štátu aj Asadovmu režimu, pohlcuje ďalšie, predtým nedžihádistické skupiny rebelov, nedávno sa dištancovala od Al-Káidy a premenovala sa na Džabhat Fatah aš-Šám.

Rusom sa síce darí predlžovať umelý život Asadovho režimu, ale okrem toho nič viac. Aj keď sa im podarí dobyť Aleppo a chvíľu jasať nad tým, že Američania a Európania spolu s ich umiernenými rebelmi v Sýrii nič nezmohli, v tej krajine už nebude toho, s kým dohodnúť mier. 

 

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo