Kázeň 2.0: Stratené deti

Strata dieťaťa je jednou z najťažších strát, aké môže človek zažiť. Jestvuje len málo rodičov - ak vôbec jestvujú -, ktorí by si želali prežiť svoje deti. Dnešné Božie slovo sa tejto téme venuje. Rodičia takmer prežili svoje deti a takmer sa z toho pominuli. Nestalo sa tak. Boh v oboch prípadoch zasiahol a deti ožili.

Nie vždy sa to tak musí skončiť. Poďme preto uvažovať nad stratami detí v rodine. Čo s tým robiť? Ako sa k tomu postaviť a či vôbec ide o straty?

1. Strata dieťaťa smrťou. Stane sa i to. Je to veľká rana. Mnohí sa z toho nespamätajú. Na to, aby to človek dokázal zrelo prijať treba vieru. V Božom Slove dnešnej nedele obe ženy, aj vdova zo Sarepty, aj vdova z Naimu dostali dieťa naspäť. No čo, ak by neboli? Veľa ich súčasníčok tak pochodilo. Toto sú momenty, kedy treba hľadieť poza horizont - na podstatu života i smrti, na zmysel i cieľ nášho života.

2. Strata dieťaťa cez stratu viery. Veľa rodičov túto stratu pociťuje veľmi tragicky. Sú takí, ktorí takémuto čomusi - ako strata viery dieťaťa, ako čosi tragické - nerozumejú. To sú tí, ktorí deti vo viere v Boha nevychovávajú. Tam potom takáto strata neprichádza do úvahy. No tí, pre ktorých odovzdávanie viery je vec kľúčová, takúto stratu znášajú veľmi ťažko. Pre nich totiž platí, že deťom nemôžu dať nič viac, než vieru. Je pravda, že viera je darom Boha, lenže Boh stavia na prirodzených základoch. A presne o tie základy ide. Pri tomto type straty sa treba pozrieť na vec zrelo. V prvom rade treba hodnotiť, že či to, čo ste im dali, bola naozaj viera. Či to, čo odhodili, bola naozaj živá viera. Niekedy bola, niekedy nie. Živá viera sa málokedy odhadzuje. Často sa odhadzuje niečo, čo je príťažou... Ak ale odhodili živú vieru, potom to treba nechať na Boha a nerobiť si zbytočné výčitky svedomia. Dôležité je vedieť: čo môžete urobiť v tom už dnes, alebo ešte dnes. To „už dnes" platí pre vás mladých, ktorí si idete ešte len zakladať rodiny. To „ešte dnes" pre vás, ktorí máte už odrastené deti a tieto aj napriek vašej snahe vierou praštili. Mnohých z vás prenasledujú výčitky svedomia a snažíte sa prísť na to, kde ste urobili chybu a čo by ste ešte mohli urobiť pre to, aby sa to napravili, a pri tom viete, že v skutočnosti nič. Ak nič, potom nemá zmysel sa v tom motkať a v tom trpieť. Zostáva vám však ešte jedno - modliť sa za vaše deti.

3. Strata dieťaťa morálnym zmätkom. Dieťa sa spustí, dá sa na drogovanie, sexovanie, partie, čudné kamaratčáky. Ide to obyčajne ruka v ruke s predchádzajúcim - to znamená stratou viery - a to predchádzajúce s týmto. Vidieť vlastné dieťa, ako sa morálne rúti na dno, je príšerné. Mnohých rodičov to privádza do pocitu zúfalstva a hanby. Čo tu robiť? Zopár rád: (a) v prvom rade treba vedieť oddeliť svoje dieťa od seba. To znamená, on je on a ja som ja. Každý sme si zodpovedný za svoj vlastný život: pred sebou, pred svetom a konečne pred Bohom. V tomto tkvie veľká úľava.

Tento prvý krok nás bude potom viesť k tomu, že (b) tú zodpovednosť budeme deťom dávať kompletne najavo. To, čo robíš, sú tvoje hriechy a ty (a len ty) si nes za ne zodpovednosť. To znamená, že nebudeme hladiť stopy za jeho deliktami, obhajovať ho, splácať dlhy, upratovať po jeho avantúrach a prehliadať jeho násilnícke sklony.

Toto nie je ľahké. Solídne protidrogové centrá (napríklad Cenacolo) žiadajú od rodičov, aby svoje dieťa, ktoré droguje, vyhodili z domu. Nejedna matka si to nevie ani len predstaviť. „Ja, vyhodiť svoje dieťa? Čo by som to bola za matku?" Naimská vdova neostala s mŕtvolu svojho syna doma. Šla ju pochovať mimo domu. V tom je veľký symbol. Morálne spustlý človek je v skutočnosti mŕtvola. A tá do domu nepatrí. Ak si niekto uvedomí, že je na cintoríne (medzi ostatnými mŕtvolami), možno do neho vstúpi duch poznania. Možno nie. No nechať ho „doma" nič nevyrieši.

Samozrejme, toto vyhodenie z domu nie vždy pripadá do úvahy doslova! Niekedy áno, ako je to prípade, ktorý som menoval. Je to tak vždy, keď prekračuje svojou nemravnosťou a nemorálnymi spôsobmi vaše osobné hranice a dopúšťa sa násilia v tej či onej podobe. Niekedy to však nie je nevyhnutné urobiť doslova. No čo je vždy nevyhnutné, je od takéhoto človeka sa oddeliť a dať mu najavo: je to tvoj život, ty si si zaň zodpovedný, nás tým neotravuj.

(c) Tretí krok, ktorý by sme tu mali prijať, je modlitba. Milujúci rodičia nikdy neprestávajú svoje deti doprevádzať na ich ceste modlitbou, nech sú akékoľvek. Toto je i pre nich samých zdrojom pokoja a útechy.

4. Strata dieťaťa tým, že si ide svojou cestou. Toto však v skutočnosti strata nie je. No niektorí - hlavne matky - ju vnímajú ako stratu. Mnohí rodičia nevedia pochopiť, že zmyslom rodiny je pripraviť deti na život a potom ich nechať ísť. V deťoch si rodičia nevychovávajú rukojemníkov, ktorý si naplno privlastnia a nedovolia im nikdy za seba rozmýšľať, slobodne sa rozhodovať a konečne z domu definitívne odísť. Ja viem, znie to trocha tvrdo. Mnohí sa pýtate: „Ale čo bude s nami na staré kolená? Kto sa o nás postará? Toľko sme dali svojím deťom a teraz ostaneme sami?" Ak ste im dali - zrelým spôsobom, čo ste vládali, hlavne však ak ste ich naučili láske, vďačnosti, ohľaduplnosti, všímavosti, obety... - potom si buďte istí, že opustení neskončíte. Vaše deti sa vždy budú snažiť hľadať pre vás dobré riešenie. Nechajte to na nich. Ak im to neustále budete pripomínať, ujdú tak či tak a cieľ bude opačný. A potom, kde je vaša odovzdanosť do Božej prozreteľnosti? To je tiež súčasťou viery.

Tejto téme sa treba preto venovať vo svojich uvažovaniach často. Zopár rád: (a) Problémom je, že nemajú medzi sebou dobrý vzťah rodičia. Preto sa nelapia na svoje deti. Boja sa, že keď deti z domu odídu, že oni dvaja ostanú pod jednou strechou ako dvaja cudzinci. Ak to tak je, na tom treba popracovať. (b) Rodinu treba chápať ako miesto prípravy na život v slobode. Deti treba v tomto zmysle formovať už odmala. (c) Treba sa kultivovať vo viere. „Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará", hovorí žalmista (Ž 37,5).

Milan Bubák, SVD
10. nedeľa cez rok (C)
1 Kr 17,17-24; Lk 7,11-17: Strata dieťaťa
UPC, Bratislava, 10. 6. 2007

Rozhovor Postoy.sk s Milan Bubákom nájdete tu.

Foto: Flickr.com

Každú nedeľu nájdete na Postoy.sk zamyslenie k Božiemu slovu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo