Váš pohľad: Čo je dnes konzervatívna rodinná politika

V rokoch 2002 – 2006 som mal možnosť stáť pri viacerých zmenách v rodinnej politike. Niektoré z nich politici, ktorí sa považujú za konzervatívnych, podporovali – napríklad daňový bonus na dieťa. Iné – napríklad rodičovský príspevok aj pre pracujúcich rodičov – tvrdo kritizovali.

Rozdiel bol najmä v tom, že pre konzervatívcov bola zásadnou otázkou to, aby sa matky malých detí o ne osobne doma starali. Štát ich v tom mal finančne podporiť a naopak, trestať, ak začnú pracovať. Rozvoju služieb v tejto oblasti – jaslí či škôlok – sa naopak pozornosť nevenuje.

Dlho som si myslel, že je to nevyhnutný dôsledok odlišnej ideologickej orientácie. Predsa len moja osobná orientácia v sebe mieša s konzervatívnymi aj viaceré liberálne prvky. V ostatných rokoch som však pochopil, že aj konzervatívna rodinná politika sa mení.

Na politickej úrovni sme mohli pozorovať nemeckú CDU, ktorá pod vedením ministerky rodiny Ursuly von der Leyen (7 detí) zaviedla právo rodičov aj veľmi malých detí na služby starostlivosti (zodpovedná bude obec) a vyčlenila na naplnenie tohto práva miliardy eúr. Zároveň sa celkovo veľmi aktívne snaží podporiť zmenu rodinného modelu napríklad aj podmienkou strávenia časti rodičovskej dovolenky oboma rodičmi.

V rovine osobnej som si uvedomil, že časy sa menia aj v slovenskej realite. Osobne poznám niekoľko politicky či občiansky aktívnych, hodnotovo konzervatívnych mladých žien, ktoré však už majú viac leyenovský ako brockovský prístup. Nová podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská má 3 malé deti a napriek tomu sa vydala na plnú politickú kariéru. Bývalá asistentka Pavla Hrušovského a moja študentka Renáta Ocílková má 3 deti, z ktorých najmenšieho vek sa ráta v mesiacoch, čo jej nebráni nielen v riadení miestnej bunky KDH a práci na úspechu miestnej cirkevnej škôlky, ale ani v ukončení štúdia. Moja manželka, ktorej konzervatívne hodnoty inak silno vnímam, nečerpala materskú, aby nemusela prerušiť svoje pedagogické povinnosti. Samozrejme, tento typ zmeny je možný najmä tam, kde sa mení aj samotná povaha práce.

Novú konzervatívnu rodinnú politiku tak možno zjednodušene interpretovať nasledovne. Na rozdiel od minulosti nechce matky malých detí zamykať doma a snaží sa zabezpečiť dostupné služby starostlivosti o malé deti. Od švédskeho typu rodinnej politiky ju však diferencuje to, že nechce nútiť nikoho, aby svoje deti odovzdával v rannom veku do výchovy štátu a ponecháva to na rozhodnutie rodiča. Zároveň si uvedomuje dôležitosť toho, aby niekto v rodine pracoval, keďže úplná absencia zamestnanosti v rodine má negatívne dlhodobé spoločenské následky. Od pseudofašistickej politiky sa však líši tým, že nepozerá krivým okom na toho, kto chce mať viac detí. Naopak mnohodetné rodiny podporuje – ale s dôrazom na prítomnosť práce v rodine.

Miroslav Beblavý
Autor bol v rokoch 2002-2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, dnes kandiduje do NR SR za SDKÚ-DS.
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo