Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
12. august 2016

Višňovského rozlúčka - ľad plný hviezd, torta do tváre a slzy na krajíčku

Veľkolepá rozlúčka v elektrizujúcej atmosfére. Dlhoročný slovenský hokejový reprezentant a držiteľ kompletnej medailovej zbierky z MS Ľubomír Višňovský vo štvrtok slávnostným spôsobom uzavrel svoju bohatú hráčsku kariéru.

Charizmatický obranca v deň svojich 40. narodenín zorganizoval exhibičný zápas medzi legendami Slovana Bratislava a Zlatými chlapcami z Göteborgu, v ktorom si zahral za oba výbery.

Po záverečných nájazdoch za neutíchajúcich ovácií naposledy zamával svojim fanúšikom. "Ďakujem rodičom i manželke, že mi pomohli zorganizovať tento zápas. Bol som v strese, ako to dopadne, napokon sme zažili spolu krásny večer. Bola to najkrajšia narodeninová oslava," vyznal sa populárny "Višňa", ktorý sa neubránil slzám. "Som dojatý. Veľká vďaka všetkým," povedal dlhoročný pilier reprezentácie po zápase, v ktorom sa zrodila v riadnom hracom čase remíza 8:8. V samostatných nájazdoch triumfovali "belasí" 3:1.

Višňovský ukončil úspešnú kariéru na konci februára, keď Slovan Bratislava vypadol v 1. kole play off KHL s CSKA Moskva. Pokračovať mu neumožnili zdravotné problémy. Po konci sezóny si začal naplno plniť otcovské povinnosti, no na hokej nezanevrel. S priateľmi pripravil rozlúčkový zápas, v ktorom si zmerali sily hráči, s ktorými veľa prežil na klubovej i reprezentačnej úrovni. "Užil som si to. Na záver sa mi pred plným štadiónom ťažko hovorilo, nič som si nepripravoval, bolo to spontánne. Možno som zabudol poďakovať veľa ľuďom, dúfam, že mi to prepáčia. Sú v mojej hlave i srdci, niekedy ich raz vymenujem."

Diváci mali možnosť vidieť pokope tých najlepších hráčov, ktorých ponúkol slovenský hokej v uplynulých rokoch. Na strane Zlatých chlapcov sa predstavili lídri úspešnej generácie Miroslav Šatan, Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel či Michal Handzuš, za legendy Slovana nastúpili Zdeno Cíger, Richard Kapuš či Ján Lipiansky. Hlavným aktérom bol však hráč s číslom 17, ktorého meno fanúšikovia niekoľkokrát vyskandovali.

"Krásne bolo, keď chalani pri predstavovačke vychádzali na ľad. Sledoval som to z rolby, kde som bol schovaný. Najkrajšie bolo, keď diváci v tme rozsvietili na tribúnach mobily, to bolo neuveriteľné. Mal som slzy na krajíčku. Začiatok bol nádherný, aj moment pre Paľa (Demitru). Dojali ma aj fragmenty z mojej kariéry, ktoré premietali na kocke. Bolo to krásne, chcel by som si to pozrieť ešte raz. Celá akcia bola ako dobrá kniha - úvod, jadro aj záver. Som rád, že sa mi to podarilo pre ľudí zorganizovať. Myslím si, že to bola slušná akcia," tešil sa Višňovský.

Exhibíciu spestrili viaceré úsmevné momenty. Narodeninový oslávenec v prvej prestávke "schytal" od Žigmunda Pálffyho tortu do tváre. "Vedel som, že chalani budú niečo chystať. Žiga som videl. Ako hovorí (manželka) Katka, mám periférne videnie. Prvýkrát v živote som dostal tortu do tváre. Chalani ma zabavili, prijal som to," usmieval sa. Višňovského potešilo, že jeho rozlúčkový zápas sledoval vypredaný Zimný štadión Ondreja Nepelu, cestu si naň našlo vyše 10-tisíc divákov. "To je to, čo ma napĺňa a prečo sa mi ťažko odchádza od hokeja. Dlhšie ma trápili zdravotné problémy, v minulej sezóne som ešte dokázal so sebazaprením nastúpiť kvôli ľuďom, chcel som ešte zažiť zápasovú atmosféru, ale už to ďalej nešlo."

Inzercia

V zápase sa blysol gólmi v oboch dresoch. "Netuším, aký bol výsledok stretnutia, ale viem, že som skóroval aj prihral na gól. Zo zápasu si odložím všetko - puk, hokejku aj dres. Pôjdu do vitrínky, na stenu. Bol to môj posledný hokejový večer, pamätný, preto som dres nechcel hodiť do hľadiska."

Višňovský vybojoval v minulosti so Slovanom tri extraligové tituly. Počas kariéry sa výrazne presadil aj v zámorskej NHL, kde obliekal dresy Los Angeles Kings, Edmontonu Oilers, Anaheimu Ducks a naposledy New Yorku Islanders. V 883 dueloch základnej časti profiligy nazbieral dokopy 495 bodov (128+367), v 28 zápasoch play off pridal osem asistencií.

Bol jedným z hlavných strojcov úspechov Slovenska na medzinárodnej scéne, zahral si aj na štyroch zimných olympijských hrách. Na reprezentáciu či Slovan nezanevrie ani po konci kariéry.

"Určite budem sledovať, ako sa bude chlapcom dariť. Nenechám si ujsť v televízii ani septembrový Svetový pohár v Toronte. Ak budem mať čas, budem chodiť na domáce zápasy Slovana. Chcel by som hrávať rekreačne hokej s chalanmi, uvidím, ako mi to zdravotný stav dovolí. Aj teraz mi v závere 'ťukol' trochu chrbát, bolo to dosť bolestivé."

Bývalý elitný bek sa chce naďalej "motať" pri hokeji a odovzdávať získané skúsenosti. "Chcem chodiť na štadióny, pomáhať. Neviem, kam ma zaveje. Dostal som už ponuky zo Slovana či reprezentácie. Uvidíme..." Keďže sa exhibícia vydarila parádne, Višňovský nevylúčil, že v budúcnosti niečo podobné ešte zorganizuje. Napríklad pri príležitosti 50. narodenín, povedzme na štadióne pod otvoreným nebom. "Možno spravíme Winter Classic," dodal s úsmevom.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.