Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
03. jún 2010

RECENZIA: Vymeňte si dušu

Duša Paula Giamattiho (Cold Souls) je na dnešné pomery dosť odvážny filmový projekt, pochádzajúci z dielne úplne neznámej režisérky francúzskeho pôvodu Sophie Barthes. Asi preto ho do svojho programu zaradila Asociácia slovenských filmových klubov a nie nejaká iná distribučná spoločnosť, u ktorej by...

Duša Paula Giamattiho (Cold Souls) je na dnešné pomery dosť odvážny filmový projekt, pochádzajúci z dielne úplne neznámej režisérky francúzskeho pôvodu Sophie Barthes. Asi preto ho do svojho programu zaradila Asociácia slovenských filmových klubov a nie nejaká iná distribučná spoločnosť, u ktorej by zostal neprávom prehliadnutý.

Inak je to film výsostne komorný, adresovaný skôr klubovému divákovi, ktorý mu za každú cenu neskáče do reči, lebo mu dáva šancu a chce mu načúvať, čím sa dobrovoľne povznáša za jednotlivé obrazy skrytých významov, ktorými je popretkávaný zo všetkých možných strán. Sympatická na celom projekte je jeho priamočiara úprimnosť a na nič sa nehrajúca dejová línia, ktorá síce vyznie absurdne, nereálne a skreslene, ale o to tu vonkoncom ide. A na servilnú intelektuálnu nakladačku, podlizujúcu sa vkusu premúdrených hláv radšej vopred zabudnite. Nič podobné naozaj nehrozí.

Ráčte vstúpiť do sveta Paula Giamattiho – skutočného amerického herca, ktorý mimo iného stvárňuje samého seba. Režisérka mu vymedzila dosť veľký priestor na to, aby predviedol famózne presvedčivé herecké majstrovstvo par excellence. Miestami síce teatrálne, patriace skôr na javisko ako na filmové plátno, ale tá nepatrná hranica sa významovo zleje v jedno čo nevidieť.

Veď bodaj by nie. Paul sa v celom príbehu vyníma ako divadelný herec, ktorý ako sa neskôr ukáže, prechádza akousi neodôvodniteľne zložitou tvorivou krízou stredného veku. Prežíva vnútorný nesúlad a už vôbec sa nedokáže stotožniť so svojou najnovšou divadelnou rolou. Na existenciálne dno ho každým novým dňom zráža jeho vlastná ťaživá duša, ktorú sa urýchlene rozhodne uložiť vo vybájenej „Úschovni duší“. Na oplátku si prepožičia dušu ruského básnika a mozaika bizarne absurdných situácii sa začína pomaly, ale isto skladať do nepochopiteľného alogického vzorca. Neuróza strieda melanchóliu a rodinný život sa mu pomaly, ale isto rúca. Ideálny čas, ako znovuobjaviť temnú, stiesňujúcu, ponurú, ale v konečnom dôsledku, predsa len „jeho“ vlastnú dušu. Na neľahkej ceste ho bude sprevádzať tajomná charizmatická Nina (Dina Korzun) - obchodníčka s ľudskými dušami.

Tento štýlový tragikomický príbeh v sebe snúbi predovšetkým mnoho groteskných scén, ktoré svojou výslednou atmosférou pripomínajú šialené prvopočiatočné filmové pokusy Woodyho Allena. Dômyselne tu zo sebou súvisí reálne – nereálne, skutočnosť – sen a množstvo iných protikladov vytvárajúcich jednotnú naratívnu postupnosť. Niekomu môže dokonca privádzať na myseľ vysoko cenenú tvorbu významného amerického režiséra Spikea Jonzea (V koži Johna Malkovicha, Adaptácia...).

Ak odhliadneme od spomínaných konotácii, zažijeme bezprostredne intímny príbeh o hľadaní identity a autenticity samého seba. Tak sa zdá, že duša je ešte vždy osvedčený nástroj, ako spomínané vlastnosti dosiahnuť, prípadne sa k nim aspoň priblížiť.

Marek Vatraľ
Foto: Flickr.com

Inzercia

Odporúčame

VOĽBY 2010: Kto bojoval za práva dôchodcov? Sociálna vláda to nebola

VOĽBY 2010: Kto bojoval za práva dôchodcov? Sociálna vláda to nebola

Občania Slovenskej republiky si už čoskoro budú môcť slobodne vybrať poskytovateľa sociálnych služieb. V súčasnosti o ich umiestnení totiž rozhoduje úradník na miestnej alebo regionálnej samospráve. Ako člen sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS (ďalej len Sociálna subkomisia) chcem týmto čit...

Ako zostať kresťanom na vysokej škole (recenzia)

Ako zostať kresťanom na vysokej škole (recenzia)

Americký profesor J. Budziszewski má cenné univerzitné skúsenosti, dlhé roky pôsobí ako vysokoškolský učiteľ v Texase a počas svojej kariéry si prešiel po svojej duchovnej ceste od praktického ateizmu cez anglikánsku fázu až po prijatie do Katolíckej cirkvi. Zdá sa teda, že nielen dôverne pozná akad...

PS: Milujem ťa. Večnou láskou (recenzia)

PS: Milujem ťa. Večnou láskou (recenzia)

Asi najerotickejšie dielo, ktoré som kedy čítal, je biblická Pieseň piesní. Poznáme to: Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, tvoje vlasy ako stádo kôz valiace sa z galaádskych hôr, tvoje zuby ako stádo strižných oviec. Obľúbil som si aj Rozprávaj mi o láske od Michaela Quoista. Do trojice obľúbených ľúbos...