Kázeň 2.0: Nielen pre charizmatikov

„Pred niekoľkými rokmi, na samom začiatku 70-tich rokov, som strávil leto ako výpomoc v jednej farnosti v San José v Kalifornii," hovorí istý kňaz. „Je to asi 80 km na juh od San Francisca. Počas tejto mojej výpomoci vo farnosti ma istí farníci pozvali raz na jedno stretnutie tzv. modlitebnej skupiny. Bolo tam spolu si 30 až 40 ľudí, muži i ženy, mladí i starí. Spievali sme piesne, držali sme sa za ruky, modlili sme sa a meditovali. Keď sme tak meditovali v tichu, zrazu jeden zo skupiny začal nahlas hovoriť. Alebo snáď lepšie by bolo povedať, že sa z neho začala doslova akoby liať reč. Problémom bolo to, že to bolo absolútne nezrozumiteľné drmolenie. Bol to desivý zážitok a cítil som, ako sa - nezvyklý na niečo podobné - chvejem na celom tele.

Keď tento jeho výstup skončil, ďalší člen skupinky sa začal modliť za dar porozumenia tomu, čo tu bolo povedané. Po istej odmlke zasa tretí člen skupiny prekladal alebo lepšie vykladal, čo bolo povedané. Nič mimoriadneho nebolo povedané. Celkom jednoduché a vlastne známe myšlienky. Čo však bolo mimoriadne na tomto všetkom bola udalosť samotná. Čo som vtedy ešte nevedel a čo som sa dozvedel až neskôr bolo to, že toto bolo jedno z prvých stretnutí toho, čo sa neskôr začalo nazývať charizmatické skupiny. Pravdu povediac, toto bola druhá takáto skupina na celom svete. Počas ďalších desiatich rokov sa charizmatické hnutie šírilo obrovskou rýchlosťou a stávalo sa čím ďalej tým známejším. To, čo som v ten večer zažil v San José bol prejav tzv. daru jazykov (glosolalia), ktorý sa po prvý raz praktizoval v deň Turíc počas apoštolských čias."

A kňaz pokračuje vo svojich spomienkach ďalej tým, že toto hnutie akosi hodnotí. Myslím si, že jeho slová by mohli byť platné i pre nás, v našej dobe, na Slovensku, nakoľko i u nás je charizmatická spiritualita veľmi obľúbená u jedných a naopak sú z nej v rozpakoch iní. Kňaz hovorí: „Napriek dobru, ktoré charizmatické hnutie doteraz vykonalo a stále ešte koná, vždy som mal dve výhrady voči nemu. Cítil som, (1) ako keby iba členovia charizmatického hnutia mali akýsi privilegovaný prístup k Duchu Svätému, a že ako keby Duch Svätý uprednostňoval iba komunikáciu s organizovanými skupinami. (2) Bola tu tiež tendencia, ako tomu bolo v ten večer v San José, akoby zvýrazňovať mimoriadne prejavy Ducha Svätého, ako boli napríklad dary jazykov a dar uzdravovania, čo bolo dosť silne na úkor omnoho početnejších bežných prejavov (či vyliatí) Ducha Svätého, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. A my predsa vieme, že každý jeden človek má prístup k Duchu Svätému a Duch Svätý má prístup ku každému jednému človeku. Patria sem nielen tí, ktorí sú veriaci, ale dokonca aj neveriaci, nielen tí, ktorí sú napojení na organizované náboženstvo, ale aj tí, ktorí nie sú. „Duch veje kam chce", hovorí Ježiš v Jánovom evanjeliu. Par excellence Duch Svätý sa prejavuje cez jedincov, ktorí sú obdarení špeciálnymi darmi. No bežne sa prejavuje cez mnohých iných, menej pozorovaných."

Dôležité námietky. Ducha Svätého nemožno spútať a obmedziť len na jedno miesto alebo len na jednu skupinu ľudí. Aj keď samozrejme, jestvujú privilegované miesta prítomnosti Ducha Svätého a privilegovaní jedinci, jemné naliehania Ducha Svätého zakúša každý jeden človek. Sú to napríklad tie chvíle a momenty v našom živote, kedy máme nutkanie ísť ponad seba samých a vykonať niečo, čo takmer hraničí s hrdinstvom. Alebo vyjsť zo seba a pomôcť niekomu, kto sa nachádza v problémoch, obetovať svoj čas alebo svoju pohodu na totálne nesebecké ciele. V skutočnom živote týchto momentov nie je veľa a prípadov, kedy ich vypočujeme a necháme sa nimi viesť, je ešte menej. Najväčšími krachmi v našom živote nebudú pravdepodobne pokušenia k zlu, ktorým sa poddávame, ale skôr to bude dobro, ktoré odmietame vykonať, hoci nás k nemu naše vnútro - vlastne Duch Svätý v našom vnútri - pohýna. Mali by sme dať zelenú našim veľkodušným impulzom namiesto toho, aby sme sa v poslednej chvíli stiahli a tak vlastne zmarili impulzy a inšpirácie a vlastne aj akoby doslova naliehania Ducha Svätého.

Duch Svätý sa však najlepšie uplatňuje u jedincov, ktorí si najlepšie uvedomujú svoje dary a využívajú na ich rozvoj vhodné príležitosti. Pozrime sa na dejiny sveta, dokonca aj na dejiny našej vlastnej krajiny, či prostredí, v ktorých žijeme. Každé jedno hnutie, ktoré zatriaslo povrchom zemským, bolo výplodom uvažovania, dumania a povedzme to priamo aj snov nejakého výnimočného jedinca. A za týmito inšpiráciami vždy stojí Duch Svätý. Martin Luther King v USA napríklad začal krížovú výpravu za občianske práva černochov, Mahatma Gandi takmer sám zrovnoprávnil celý subkontinent. Čím iným sú dejiny Cirkvi, ako životmi svätých, líniou jedincov takého kalibru, ako bol napríklad sv. František Assiský, Ignác z Loyoly, Vincent z Pauly, Ján XXIII. A Matka Tereza z Kalkaty a pápež Ján Pavol II. v posledných časoch? Ako inak máme vnímať aj iniciatívy prichádzajúce k nám v ľuďoch, ako sú napríklad Jean Vanier, Roger Schutz, .... Marián Kuffa (ktorý pracuje na Spiši s narkomanmi)... a pod? Dejiny sveta nie sú ničím iným, iba dejinami Ducha Svätého. Títo jedinci spolu s Duchom Svätým obnovili a obnovujú zem a svet. Aj ja, či ty za pomoci Ducha Svätého môžeme robiť to isté. A toto je vlastne posolstvo Turíc.

Milan Bubák, SVD
Turíce 2007 (C)
Sk 2,1-11;1Kor 12,3-7,12-13;Jn 20,19-23: Duch Svätý v dejinách
UPC, Bratislava, 27. 5. 2007

Rozhovor Postoy.sk s Milan Bubákom nájdete tu.

Foto: Flickr.com

Každú nedeľu nájdete na Postoy.sk zamyslenie k Božiemu slovu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo