ROZHOVOR: Ponúkam vzdelávanie, nie kus papiera

Je to už rok, čo v kaštieli v Ivanke pri Dunaji funguje Kolégium Antona Neuwirtha. Za uplynulý akademický rok dalo dvadsiatim mladým ľuďom z celého Slovenska, ktorí ho obývajú, množstvo diskusií, seminárov, tutoriálov a kolokvií. Od septembra čaká na nových študentov. Zakladateľom kolégia je Martin Luterán (30), absolvent práva na Univerzite Komenského a doktor právnej filozofie z Oxfordu.

Prečo vzniklo Kolégium Antona Neuwirtha?
Pretože som spolu s mojimi priateľmi v Spoločenstve Ladislava Hanusa vnímal potrebu intenzívnejšie pracovať na intelektuálnej a osobnostnej formácií mladých kresťanov, ktorí majú potenciál slúžiť vo verejnom živote.

Má takýto druh vzdelávacej inštitúcie perspektívu a zmysel na Slovensku?
O dvadsať rokov budú Slovensko formovať dnešní vysokoškoláci. Má zmysel predstaviť im dvetisícročné intelektuálne bohatstvo kresťanstva? Má zmysel učiť ich myslieť, kultivovane diskutovať a inšpirovať ich k službe druhým? Neviem si predstaviť, čo by bolo dnes lepšou investíciou do budúcnosti Slovenska.

Keď hovoríš o kolégiu, často narážaš na Oxford...
Oxford bol miestom, kde som tento projekt vysníval počas svojho doktorandského štúdia. Každé oxfordské kolégium má vlastnú knižnicu, jedáleň a kaplnku reprezentujúce integrálnu formáciu mladého človeka. Aj kolégium v Ivanke je postavené na týchto troch pilieroch – štúdiu, komunite a modlitbe. Okrem toho sa samozrejme snažíme pripodobňovať metódu a úroveň našej výučby tej oxfordskej. Naši študenti nečítajú skriptá, ale primárne texty veľkých mysliteľov; nerecitujú poučky, ale učia sa myslieť a formulovať vlastné názory; nepočúvajú dlhé prednášky, ale vedú diskusie a píšu eseje.

Nie je to príliš odvážne prirovnávať sa k Oxfordu?
Záleží od toho, čo sa tým myslí. Oxfordská univerzita vznikala pred osemsto rokmi podobne ako teraz vzniká Kolégium Antona Neuwirtha –skupinky učiteľov a študentov začali spolu žiť, študovať a modliť sa. Počkajme osemsto rokov a uvidíme...

Chcete konkurovať slovenským univerzitám?
Nie. Kolégium neponúka svojim študentom kus papiera, ale skutočné vzdelávanie.

Sám si filozof a právnik. Ako si sa k týmto dvom oblastiam dostal?
Počas štúdia práva v Bratislave som pochopil, že právo je fascinujúci spoločenský fenomén a zároveň nudná technika. Bavilo ma skôr zamýšľať sa nad jeho príčinami, podstatou a dôsledkami, ako ho mechanicky aplikovať. Navyše som túžil študovať na skutočnej univerzite, keďže to, čo som zažil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, nemalo s univerzitou ani štúdiom veľa spoločného. Preto som sa rozhodol študovať právnu filozofiu v Oxforde. A tak som sa cez právo dostal k tomu, čo ma baví najviac – filozofia. Neľutujem. Keby som robil právo, mohol by som síce zarábať niekoľkokrát viac, ale unudil by som sa k smrti.

Môže mať človek s tvojím vzdelaním aj iné uplatnenie ako v Kolégiu Antona Neuwirtha?
V anglickom jazyku existuje špeciálny pojem na typ práce, ktorú robím – „social entrepreneur“. V podstate ide o podnikanie. Akurát, že jeho cieľom nie je zisk, ale tvorba sociálneho kapitálu. Okrem podnikania by som samozrejme mohol robiť v advokácii, prednášať na univerzite alebo robiť výskum.

Keby si nezaložil kolégium, čo by si robil?
Podnikal, učil, čítal a písal. Ale to vlastne robím všetko aj teraz. Takže lepšia odpoveď by asi bola: robil by som to isté, ale niekde inde.

Je tento projekt už známy na Slovensku? Podarilo sa ti ho spropagovať aj v zahraničí?
Hoci ide o veľmi mladý projekt, existuje celkom slušný záujem o naše programy a stále rastie aj sieť našich podporovateľov. Čo sa týka zahraničia, dám len jeden príklad. O pár dní k nám príde na neplatenú stáž študent filozofie z Princetonskej univerzity, ktorý sa o nás dozvedel od mojich amerických priateľov. Projekt sa mu tak zapáčil, že sa rozhodol u nás stráviť časť svojich letných prázdnin. Bude nám pomáhať s učením, fundraisingom a prípravou ďalšieho ročníka.

Nie je kolégium zbytočne nákladný projekt?
Naopak. Zatiaľ je to veľmi skromný projekt. To, čo sme ochotní dnes investovať do mladých ľudí, sa raz niekoľkokrát vráti. Navyše je to znak kultúrnosti každej spoločnosti. Boli časy, keď boli spoločnosti oveľa chudobnejšie a napriek tomu dokázali investovať do vzdelania budúcich generácií veľmi veľa. Prechádzka po Oxforde je toho dôkazom. Osobne sa teším, že je aj na Slovensku stále viac ľudí, ktorí majú odvahu pustiť sa do takejto dlhodobej investície.

Kde získavate na to financie?
U ľudí, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska. Teda nezískavame ich od štátu ani od Európskej únie.

Je dvadsať študentov veľa alebo málo? Nebolo by lepšie venovať sa širšiemu okruhu ľudí?
Podľa mňa je to tak akurát, hoci by mi nevadilo ani keby ich bolo ešte trochu menej. Naším cieľom nie je kvantita, ale kvalita. Kultúry sa menia pod vplyvom relatívne úzkeho okruhu prepojených elít. My chceme prispieť k ich formovaniu. Jeden charakterný a vzdelaný líder môže spraviť pre dobro celej spoločnosti viac ako masa iných ľudí.

Aké je ovocie prvého ročníka?
Ešte je príliš skoro to hodnotiť. Skutočné ovocie sa ukáže až o pár rokov. Čo môžem povedať dnes, je asi to, že dvadsať mladých životov nabralo za posledný rok trochu iný smer – rozbili sa niektoré ich predsudky, rozšírili sa obzory, vytvorili nové hlboké priateľstvá.

Aby Postoy bolo počuť:
Čo ponúkame členom klubu Postoy Zdieľať

Čo ťa zatiaľ v kolégiu najviac potešilo?
Študenti.

Je aj niečo, čo ťa sklamalo?
Študenti. Myslím, že to nie je prekvapivé, že najväčšou radosťou a starosťou sú práve tí, pre ktorých to všetko robíme. Náš spoločný život nie je prechádzka ružovou záhradou a zahŕňa aj konflikty, napätia a sklamania. Naučiť sa to všetko zvládať v láske je súčasť kolegiálnej formácie.

Sú nejaké plány do budúcna? Chcete rásť?
Plánov je veľa. Potrebujú však dozrieť. Myšlienka kolégia dozrela približne po piatich rokoch fungovania Spoločenstva Ladislava Hanusa. Sám som zvedavý, kde bude kolégium o päť rokov.

Ako dlho môže takýto program vydržať?
Stáročia alebo pár rokov? Je to v Božích rukách. Ako hovorievala Matka Tereza, nie sme povolaní byť úspešní, ale verní.

Chceš, aby ťa kolégium prežilo?
Samozrejme. Svoj pohreb si predstavujem ako veľkú fundraisingovú udalosť pre kolégium. Smiech.

Matúš Demko
Foto: KAN

Poznámka pre korektnosť: Autor bol od februára do apríla na stáži v Kolégiu Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo