Father Török o živote za kamerou a III. vatikánskom koncile

S kamerou v ruke navštívil všetky kontinenty. Natáčal Matku Terezu v Kalkate, občiansku vojnu v Libanone aj svadobné zvyky Masajov v Tanzánii. Je autorom jedinečného dokumentu o Druhom vatikánskom koncile, ktorého sa sám zúčastnil. Pozná sa s Josephom Ratzingerom aj Hansom Küngom. Má americké a talianske občianstvo, ale vždy sa považuje za slovenského drotára. Father George Török.

„To, čo mi pomohlo presadiť sa vo svete, je drotárska spiritualita. Slovákom v zahraničí neustále zdôrazňujem, že naši otcovia prišli do cudziny ako drotári a teda my nemáme svetu vládnuť, ale ho pozorovať, stáť uprostred diania,“ hovorí známy americký dokumentarista, kňaz a zakladateľ kresťanského mediálneho centra Hallel communications v New Jersey George Török (1931).

Rodák zo Žiliny je v týchto dňoch na návšteve Slovenska. Minulý pondelok ho mohli vidieť diváci TV Lux, ktorá už odvysielala niekoľko jeho dokumentov, v utorok navštívil Katolícku univerzitu v Ružomberku, v piatok rozprával v aule kňazského seminára v Bratislave a v sobotu ho mohli stretnúť účastníci Mediálnej púte v Banskej Bystrici.

Dramatický útek

Kým sa father George ocitol s kamerou „uprostred diania“ v rôznych kútoch sveta, prežil roky, ktoré boli skôr drámou ako dokumentom. Ako mladý saleziánsky novic zažil „barbarskú noc“ a väzenie v Trenčíne. Keď sa mu odtiaľ podarilo ujsť, nemal kam ísť, lebo rodičov už nemal. Skrýval sa kade-tade, až kým sa k nemu nedostala informácia, že salezián Titus Zeman prevádza mladých rehoľníkov cez rieku Moravu do Rakúska a potom do Talianska. „Skutočne sa začal proces jeho blahorečenia? To som nevedel,“ vraví prekvapene, keď mu spomenieme túto informáciu (o blahorečení pátra Zemana viac tu a tu).

Skupina utekajúcich saleziánov sa zišla v Šaštíne. Na pochod sa vydali 24. októbra 1950. „Modlite sa, aby rieka nebola rozvodnená, vravel nám prevádzač, ktorého priezvisko sme nepoznali. Volali sme ho Jozef. Nosil hrubý akoby bačovský kožuch, pod ktorým skrýval malý automat. Neskôr sme sa dozvedeli, že bol v amerických službách, ale chytili ho a obesili,“ rozpráva father George, ktorý mal v tom čase len 19 rokov. Napriek modlitbám bola Morava rozvodnená. Počas nočnej plavby na nafukovacom člne po rozbúrenej rieke stratili všetky veci. „Na breh sme nadránom vyšli len tak ako nás Pán Boh stvoril. Navyše Titus dostal v noci horúčku a v blúznení kričal tak nahlas, že ho chcel Jozef zastreliť.“ Cez Viedeň, Lincz a Alpy sa skupina dostala až do Turína a potom do Ríma.

Medzi čiernou a bielou

Tu začal študovať na Pápežskej saleziánskej univerzite spoločenské vedy. Popri tom sa venoval fotografovaniu. „Nikdy ma nezaujímala čierna alebo biela farba, ale to medzi nimi. Hra s tieňom,“ hovorí. Od fotoaparátu sa dostal ku kamere. Svoj prvý hraný film s názvom Someone Sees in the Dark (Niekto vidí v tme) natočil v roku 1967. Ešte predtým však zažil udalosť, ktorá poznamenala celý jeho život a o ktorej rozpráva aj po takmer 50 rokoch najradšej – Druhý vatikánsky koncil. „Keď sme v roku 1958 videli vychádzať biely dym zo Sixtínskej kaplnky a pribehli sme na Námestie sv. Petra, aby sme sa dozvedeli meno nástupcu Pia XII., museli sme dve a pol hodiny čakať, kým sa na balkóne svätopeterskej baziliky objavil Ján XXIII. Pre budúceho pápeža boli totiž pripravené tri veľkosti rúcha, podľa toho, či bude zvolený pápež štíhly, tučný alebo čosi medzi tým. Pápež Ján bol taký tučný, že sa nezmestil ani do tej najširšej verzie, ktorú mu museli narýchlo upravovať,“ vraví zo smiechom, ale vzápätí vážne dodáva: „Bola v tom istá symbolika – tohto pápeža nebolo možné nikam vtesnať.“ Father George si myslí, že ak by bol arcibiskup Giovanni Battista Montini, budúci pápež Pavol VI., už počas tohto konkláve kardinálom, bol by zvolený on a žiaden koncil by sa nekonal.

Tretí vatikánsky koncil

Počas koncilu robil mladý kňaz George, ktorý sa napokon nestal saleziánom („...bol som pre nich príliš moderný; nielen oni, ale neskôr aj v Amerike mi vraveli, že nepotrebujú kňaza s kamerou, ale kňaza na fare...“), neoficiálneho poradcu nitrianskemu biskupovi Eduardovi Néceseymu. Vďaka tomu prežil tieto zlomové roky uprostred diania, spoznal sa s viacerými oficiálnymi teologickými poradcami (peritmi; ako bol tandem Joseph Ratzinger a Hans Küng alebo Yves Congar). „Počas koncilu zápasili dve základné idey: či na súčasnú spoločnosť nahliadať teocentricky, teda z Božej perspektívy, alebo hľadať spôsoby, ako cirkev postaviť do stredu tejto spoločnosti,“ vraví George Török. Kým napríklad biskup Karol Wojtyla presadzoval prvú koncepciu, Ratzinger s Küngom boli zástancami druhej, ktorá sa napokon presadila.

„Človek až nerozumie, ako sa mohol tak zmeniť,“ hovorí na adresu súčasného pápeža, ale zároveň dodáva, že osobne práve v týchto rokoch sleduje zvýšený záujem o učenie koncilu. „Mnohé dokumenty sú však už zastarané, bol by potrebný Tretí vatikánsky koncil,“ stotožňuje sa father George s názorom Hansa Künga. Napriek týmto, pre niekoho liberálnym postojom, nepôsobí ani trochu ako človek, ktorý by chcel všetko bezhlavo meniť a reformovať. Z jeho slov cítiť uznanie k Benediktovi XVI., častokrát používa termíny ako „pravdivé učenie cirkvi“ alebo „svätá rímska kongregácia“. Zároveň však otvorene rozpráva o tom, čo sa mu zdá byť problematické. „Najväčším problémom dnešnej cirkvi je prílišná centralizácia. Bolo by potrebné nechávať viac slobody, viac prostriedkov farským spoločenstvám.“ Vychádza z vlastnej skúsenosti, sám pôsobí ako farár farnosti, v ktorej vedľa seba žije 43 národností. „Amerika nie je krajinou imigrantov len dnes, bola ňou vždy, veď samotní otcovia – zakladatelia boli imigrantmi. Musíme sa učiť žiť vedľa seba, rôzne národnosti, rôzne náboženstvá.“

Hallel spája

V roku 1974 father George založil mediálne spoločenstvo Hallel communications, ktorého cieľom je evanjelizácia prostredníctvom médií, ale aj vytváranie priateľských pút medzi rôznymi kresťanskými cirkvami a svetovými náboženstvami. Kvôli lepšiemu vzájomnému poznaniu sa natočil päťdielny dokumentárny seriál Religions of the World (Náboženstvá sveta) alebo desaťdielny seriál Catholic Life in America (Život katolíkov v Amerike), v ktorom predstavil najvýznamnejšie osobnosti amerického katolicizmu. „Čosi také by bolo dobré urobiť aj na Slovensku,“ hovorí a na prvom mieste spomína zakladateľa Spolku svätého Vojtecha a spoluzakladateľa Matice slovenskej Andreja Radlinského, ktorého cenu za rozvoj kresťanských médií mu v nedeľu udelila Rada pre spoločenské komunikačné prostriedky Konferencie biskupov Slovenska.

Imrich Gazda

Foto: Anton Kulan

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo