Festival pokrytectva

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Festival pokrytectva

Pozeral som zjazd Demokratickej strany a nechápavo som krútil hlavou.

Najlepším rečníkom bol Bill Clinton. Bývalý americký prezident viditeľne zostarol, trasú sa mu ruky, ale jeho prejav mal emóciu. Problém je, že tá emócia bola falošná a pokrytecká. Áno, Clinton je charizmatický politik, takpovediac vie to na davy zahrať, ale to nič nemení na podstate. Najsilnejšie výhrady voči Hillary Clintonovej sa týkajú jej politického charakteru, mnohí vedome a mnohí podvedome cítia, že je to politický stroj, ktorý robí to, čo je efektívne. Jej program, ako si všimol Oren Cass, je sumárom sľubov pre špecifické záujmové skupiny, v podstate ho možno čítať ako encyklopédiu ľavicovoliberálneho lobizmu, kde dôležitejšie témy ako ekonomika či zahraničná politika sú rasizmus a gender. Identity-politics v úplnej nahote. David Brooks túto stranu nazýva materialistickou, problém je ale ešte hlbší. Nejde totiž len o ciele, ale aj prostriedky, ktoré k nim vedú.

Clintonovci nie sú len pokrytci, ale aj skorumpovaní politici, ktorí vedeli, ako narábať s amnestiami, záujmami veľkého biznisu a Hollywoodu, ako lifestylom prekrývať substanciu, gestami obsah. Za všetky kauzy spomeňme škandál na Haiti a fungovanie Clintonovej nadácie, ktorú založil rok po odchode z Bieleho domu a ktorá je megabiznisom sponzorovaným zahraničnými miliardármi. Bill Clinton má šťastie, že všetci prezidenti po ňom boli horší, resp. urobili kolosálnu politickú chybu, ktorá dodnes polarizuje spoločnosť natoľko, že Clintonove časy sú považované za zlatý vek. Aspoň medzi liberálmi. Napokon, boli to časy, keď bolo ešte dosť peňazí na sociálne dávky aj hypotéky, Amerika mala ešte po svete rešpekt, terorizmus bol menší a vojny len lokálne.

Bill Clinton išiel teda na vec priamo: Za najväčšie prednosti svojej manželky vybral tie, ktoré verejnosť vníma ako jej slabosti. Jej charakter a lojálnu osobnosť. Porozprával, ako sa zoznámili, ako ho de facto zbalila Hillary, ako určovala niektoré témy jeho pôsobenia v Arkansase aj v Bielom dome vo Washingtone, ako ju podporujú ľudia, ktorí ju poznajú od mladosti. A takúto „reálnu“ Hillary postavil oproti jej „karikatúre,“ ktorú vykresľujú republikáni.

Problém je, že Hillary nedôverujú ani mnohí demokrati.

Napríklad istý Bernie Sanders, ktorý do posledného dychu bojoval za vlastnú nomináciu Demokratickej strany. Napokon prehral a na nominačnom zjazde Clintonovú podporil. A predniesol svoj najpokryteckejší prejav (azda) v celej kariére. Sanders je americký socialista, ktorý to myslí zo škandinávskymi hodnotami úprimne. Vyššiu minimálnu mzdu, záujmy pracujúcich, konflikt 99 proti jednému percentu spoločnosti, všadeprítomnú kritiku kapitalizmu. Všetky tieto témy spojil s Hillary, čo bola – ako všetci jeho podporovatelia vedia – falošná karta z rukáva. Už preto, že doteraz bola pre neho Hillary kandidátkou Goldman Sachs.

Doplatil na ňu, deň či dva po jeho prejave unikli nahrávky z vedenia Demokratickej strany o tom, ako sa vedenie strany snažilo manipulovať primárky proti nemu a v prospech Clintonovej. Sanders rezignovane oznámil, že sa už nepovažuje za člena strany a je opäť nezávislý.

Ale pokrytectva bolo na zjazde demokratov viac, či už hovoril senátor, herečka, komička, alebo prvá dáma, človeku bolo trápne. Keď som pred istým časom čítal knihu Marka Leibovicha This Town o tom, ako funguje Washington a jeho elita, bol som v šoku. Redaktor New York Times Magazine opísal fungovanie americkej metropoly a politiky ako jedného kartelu, kde síce ľudia ako George Bush, Alan Greenspan, Al Gore a Dick Cheney, Hillary a Bill Clintonovci, Madelaine Albrightová, editori novín a televízni moderátori, magnáti z Wall Street alebo majitelia vrtov v Texase vystupujú ako dve strany, v skutočnosti však žúrujú na jednej a tej istej párty. Doslova. Úvodná kapitola jeho knihy opisuje presne jeden takýto banket.

Napokon, Donald Trump sám posielal finančné dary Clintonovcom, aby im mohol zavolať, keď to potrebuje. Koho si chcete vybrať? Korumpujúceho alebo skorumpovaného? A v tom je pointa nadchádzajúcich amerických volieb: Trump proti Clintonovej? Ako sa dá z tejto dvojice vybrať? Bez pokrytectva nemožné.

Obidvaja dávajú na verejný obdiv svoju rodinu, obidvaja vedia pomenovať svojich nepriateľov, ale obidvaja majú jeden veľký problém: vlastný oportunizmus.

Nuž nechcel by som byť v novembri v koži amerického voliča. Trump a Clintonová sú totiž dvomi stranami jednej mince a jedného veľkého amerického problému. Naň americkí otcovia-zakladatelia protiváhu ani brzdu nevymysleli.

 

Foto: TASR/AP

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo