V stredu ráno zomrel vo veku 90 rokov arcibiskup Dominik Hrušovský. Zomrel v Nitre, kde posledné roky svojho života prežil na odpočinku. Posledná rozlúčka so zádušnou svätou omšou za zosnulého arcibiskupa bude podľa informácií Nitrianskeho biskupstva v nedeľu 31. júla v katedrále sv. Emeráma v Nitre a pohreb v pondelok 1. augusta v Máni.
Počas aktívnych rokov svojho života arcibiskup Hrušovský pôsobil ako rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, po páde komunistického režimu ako vikár niekdajšej Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu a neskôr z poverenia pápeža Jána Pavla II. ako apoštolský nuncius v Bielorusku.
Arcibiskup Dominik Hrušovský slúži sv. omšu počas cyrilo-metodskej púte v Nitre v roku 2008. Foto – TASR/Henrich Mišovič
Dominik Hrušovský sa narodil 1. júna 1926 vo Veľkej Mani, dnes Maňa v okrese Nové Zámky. Po maturite sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, v roku 1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup P. Jantausch na bohoslovecké štúdiá do Ríma, kde navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Kňazskú vysviacku prijal 23. decembra 1950.
Vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku, potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v rokoch 1955 – 1959 prednášal filozofiu a potom dogmatiku. V rokoch 1962 – 1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži. Od roku 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1. marca 1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii zostal až do 31. decembra 1992. Súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma.
Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17. júna 1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta.
Dňa 18. decembra 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského. Biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6. januára 1983. Pád komunistického režimu roku 1989 priniesol obrat v jeho živote. Dňa 24. septembra 1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu, 17. decembra 1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu.
Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska bol 4. apríla 1993 zvolený za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí. Dňa 15. apríla 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa. Od júla 2007 žil v rodisku v Mani, okr. Nové Zamky, neskôr v nitrianskom podhradí na Samovej ulici.