Slovensko dáva na zdravotníctvo najviac z krajín V4, Slováci však žijú kratšie

Slovensko dáva na zdravotníctvo viac peňazí ako okolité krajiny, vo výsledkoch však zaostáva.

Jednou z príčin je nízka efektivita. "Ak by sa zvýšila na úroveň priemeru OECD, očakávaná dĺžka života na Slovensku by sa predĺžila o tri mesiace, alebo by Slovensko mohlo dosiahnuť rovnakú dĺžku života pri výdavkoch nižších o osem percent," ukázala správa z revízie výdavkov v zdravotníctve.

Podľa OECD boli v roku 2013 verejné výdavky Slovenska na zdravotníctvo 5,6 percenta HDP, čo je viac ako priemer Česka, Poľska a Maďarska (krajín V3). Tie napriek tomu dosahujú v priemere o 15 percent nižšiu úmrtnosť odvrátiteľnú systémom zdravotnej starostlivosti. Ročne ide o 1890 menej úmrtí v prepočte na slovenskú populáciu. Ich obyvatelia sa dožívajú vyššieho veku, očakávaná dĺžka života žien je o päť mesiacov vyššia, mužov o šesť mesiacov vyššia, píše sa v správe. Cieľom je preto dostať sa na ich úroveň.

Priestor na efektívnejšie využitie peňazí má byť pri liekoch a špeciálnom zdravotníckom materiáli, rádiodiagnostických a laboratórnych vyšetreniach, či fungovaní nemocníc alebo záchraniek. Ako ukázala revízia, Slováci spotrebujú viac liekov ako Česi. Pri užívaní na ich úrovni by výdavky klesli o 137 až 197 miliónov eur. Problémom má byť u nás vysoká preskripcia, ďalším sú nákladovo neefektívne lieky. Desiatky miliónov eur by sa podľa správy dali ušetriť aj na nákupoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu.

Zadlženým nemocniciam by zase pomohlo efektívnejšie nakupovanie tovarov a služieb či zavedenie DRG systému. Odhaduje sa, že Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá je najväčšou aj najzadlženejšou na Slovensku, by mohla ročne na prevádzke a nákupoch ušetriť 31,3 milióna eur. V rámci revízie sa tiež ukázalo, že ak by štátne fakultné a univerzitné nemocnice nakupovali vlani elektrinu za rovnakú cenu, ušetrilo by sa asi 590.000 eur ročne. Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou jednotkovou cenou bol skoro dvojnásobný.

Slovensko dáva tiež veľa peňazí na laboratórne vyšetrenia a rádiodiagnostiku, ide o viac ako dvojnásobok v porovnaní s krajinami V3. "K vyšším nákladom na Slovensku prispieva väčší počet vyšetrení, príčinou ale môžu byť aj vyššie jednotkové náklady na vyšetrenie v porovnaní s okolitými krajinami. Pri nákladoch na obyvateľa na úrovni Českej republiky by Slovensko na rádiodiagnostiku a laboratóriá vynaložilo ročne o 151 mil. eur menej," konštatuje sa v správe.

Verejné výdavky Slovenska na zdravotníctvo v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako celkové verejné výdavky. Výdavky zdravotných poisťovní dosiahli vlani 4,2 mld. eur (5,4 % HDP), z toho 4,0 mld. eur šlo na zdravotnú starostlivosť. Najviac sa vynaložilo na lekárne (904 mil. eur), všeobecné nemocnice (890 mil. eur) a spoločné a vyšetrovacie zložky (440 mil. eur). Najväčší medziročný nárast bol pri mobilných hospicoch, jednodňovej zdravotnej starostlivosti a domoch ošetrovateľskej starostlivosti. Naopak, poklesli výdavky na špecializovanú ambulantnú starostlivosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo