PÝTAME SA: Na čo sme hrdí?

Na čo môžu byť podľa vás Slováci hrdí? V diskusii sa podeľte aj o váš názor.

Michal Hrabovec, prezident, Anasoft: Myslím si, že Slováci môžu byť ešte stále aspoň trochu hrdí na svoju kreativitu. Za socializmu bolo mnoho vecí nedostupných, a preto ľudia hľadali riešenia, ktoré nahrádzali vo svete bežne dostupné produkty. Avšak vzhľadom na súčasný dostatok všemožných tovarov a na druhej strane neschopnosť školského systému sa prispôsobiť, som trochu skeptický, či si dorastajúca generácia túto schopnosť vybuduje tiež.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života: Napriek tomu, že 40 rokov verejný a spoločenský život bol bez Boha, Slováci sa hlásia ku kresťanstvu ako dedičstvu otcov. Zachovala sa nádherná ľudová kultúra (folklór, drevená architektúra) a príroda, za ktorej ochranu sa vieme zmobilizovať. Tiež vďaka jednotlivcom, Slováci na medzinárodnej úrovni dokážu brániť kresťanské hodnoty (Anna Záborská).

S hrdosťou ale veľmi súvisí sebavedomie. Nestačí byť len hrdý Slovák, hrdá Slovenka. Musíme byť aj sebavedomí a toto nám Slovákom častokrát chýba.

Vincent Vattai, konateľ BMW Tempus Group: Na bohatú históriu, na osobnosti v dejinách, kultúrne dedičstvo, slovenský folklór, úspechy v oblasti politiky (SR ako člen EÚ), svetového športu, na slovenské osobnosti, ktoré úspešne pôsobia v zahraničí.

Ivan Rončák, politológ: Spomeniem len tri: Po prvé, vysoká rezistencia voči lákavým ponukám života na dlh. Slováci patria medzi najkonzervatívnejšie národy v zadlžovaní sa (individuálnom; dlh krajiny je iná téma). Po druhé, historický odpor voči ateistickým režimom. Slováci ako malý národ mali smolu, že geopoliticky padli do Stalinových pazúrov, ale svoje preferencie dali jasne najavo vo voľbách v roku 1946. Masové náboženské púte z druhej polovice 80. rokov silne otriasli základmi komunistického režimu, ktorý sa potom rozsypal na konci roku 1989. A po tretie, Slováci si vážia život. Aj v našom národe sa nájde veľa gaunerov, ktorí sa vyžívajú v bolestiach a mučení ľudí. Tí sa zvyčajne sústreďujú v represívnych inštitúciách (mučiaci vyšetrovatelia štátnej tajnej polície, väzenskí bachari, lúpežní vrahovia medzi partizánmi počas SNP), obyčajní Slováci však nikdy neuverili vo svoju nadradenosť a nikdy sa nesprávali ako okupanti, aj keď na to mali príležitosť (napr. počas druhej svetovej vojny, keď vojensko-politicky ovládali rozsiahle územia na Ukrajine, Bielorusku a na Kaukaze).

K téme:
Pozrite si ostatné otázky v ankete pre vybrané osobnosti. Zdieľať

Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Keď sa pozriem na našu politickú scénu a na odpadky v našej prírode, tak som pri tejto otázke v rozpakoch.

Hrdý som na Slovákov, ktorí svetu dali niečo výnimočné - nebudem nikoho menovať, lebo by som určite na mnohých zabudol. Kedysi som si myslel, ze hrdí môžeme byť aj na to, že sme nikdy neboli agresormi, že sme nepáchali také zverstvá ako mnohé svetové mocnosti, ale pochopil som, že je to dane tým, že sme takúto možnosť nemali. Počas vojny vraj naši vojaci vypaľovali s Nemcami dediny v Bielorusku a vzájomne sa udávali. Nemôžem byt hrdý na našu krásnu prírodu, lebo na nej nemáme žiadnu zásluhu, rovnako ani na to, že sme krajina, kde ešte funguje viera alebo rodina, lebo je to dar, ktorý sme dostali. Hrdý som aj na výnimočných ľudí, ktorí dnes žijú okolo nás - nemusia to byt svetoví umelci, vedci alebo športovci, ale aj ľudia, ktorí každý deň nezištne pomáhajú druhým a nepotrebujú byť v médiách. Hrdý som aj na staré tradície, ktoré sme si udržali v našich rodinách.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha: Na mnohých krvavých i nekrvavých mučeníkov komunizmu, ktorí prispeli svojou odvahou a vernosťou k porážke tohto totalitného režimu.

Ján Duda, profesor kánonického práva: Na svoje historické korene, na sv. Cyrila a Metoda, ktorí priniesli našim predkom vzdelanosť, písmo, vieru v Boha; na to, že táto tradícia žila a pretrvávala v kultúre nášho ľudu, v kultúre, ktorá bola hlboko kresťanská; na celý rad vzdelancov a národných buditeľov. Bez toho všetkého si neviem ani len predstaviť, žeby si Slováci udržali svoju identitu o to viac, že sme veľmi malým národom a bez vlastného štátu sme dokázali prežiť tisícročie a obstáť a nebyť asimilovanými. Je to niečo podobné, ako dokázal prežiť židovský národ, aj keď ich existencia bez vlastného štátu trvala o tisíc rokov viac. Na to by sme mali pamätať a nezabúdať.

Postoy.sk vám bude každý týždeň ponúkať názory vybraných osobností na konkrétne otázky.
Foto: Flickr.com/s.yume

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo