Týždeň po palestínskych voľbách

Volebné víťazstvo Hamásu bolo výsledkom zúfalej situácie palestínskeho ľudu. V niektorých regiónoch, zvlášť na vidieku, presahuje nezamestnanosť vyše 80 percent. Palestínčania tam doslova trpia hladom. Toto sa dialo navzdory takmer miliarde dolárov, ktoré do Palestínskej samosprávy každoročne prúdili zo Západu. Preto nie je až tak prekvapivé, že Hamás, ktorý vytvoril rozsiahly program sociálnej a zdravotnej pomoci (zvlášť v období druhej intifády v roku 2000, ktorú hnutie podporovalo), ale aj kultúry a vzdelania, bol považovaný za stranu, ktorá dokáže reagovať oveľa citlivejšie na potreby obyčajných Palestínčanov, ako to robili skorumpovaní úradníci zo strany Fatah. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyhlásil, že hoci jeho hnutie Fatah v parlamentných voľbách prehralo, nemieni podať demisiu. „Niet žiadneho dôvodu na to, aby som nepokračoval vo funkcii prezidenta, až do skončenia môjho funkčného obdobia, teda do roku 2009,“ zdôraznil Abbás na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou kanceláriou Angelou Merkelovou. Ustúpi Hamás zo svojej radikálnosti? Urobí kompromisy so svojou ideológiou? Medzinárodné spoločenstvo očakáva jeho transformáciu z militantnej organizácie na životaschopnú politickú stranu. Až potom bude ochotné s novou vládou spolupracovať.

Povolebné vyjadrenia vodcov Hamásu
V súčasnosti sa Hamás predovšetkým snaží o svoje medzinárodné uznanie. Doteraz neúspešne. Líder Hamásu z pásma Gazy Mahmud al-Zahar vyjadril súhlas s hudnou (dočasné prímerie), ak bude Izrael akceptovať Palestínsky štát založený na medzinárodne stanovených hraniciach z roku 1967 a prepustí palestínskych väzňov. Po minuloročnom odstúpení z pásma Gazy, požaduje prioritne navrátenie celého Západného brehu a Východného Jeruzalema – čo je územie, kde sa usadilo okolo 400 tisíc Židov. Podobne sa vyjadril aj Músa Muhammad Abú Marzúq – zástupca hlavného politického úradu Hamásu v Damašku: „Európa a Spojené štáty musia požiadať Izrael, aby sa stiahol zo Západného brehu a Jeruzalema, podľa medzinárodných dohôd, predtým než žiadajú Hamás o odzbrojenie,“ povedal. Keď však Zahar dostal v rozhovore pre CNN otázku ohľadom zničenia Izraela ako cieľa Hamásu, neodpovedal.

Chálid Mašál, vysokopostavený exilový líder Hamásu žijúci v sýrskom Damašku, vyhlásil pre CNN, že hnutie je pripravené transformovať svoje ozbrojené frakcie, vrátane vojenského krídla, na armádu brániacu palestínsky národ. Spolu s Abbásom chcú vytvoriť „formulu o partnerstve“ pre novú vládu. Povedal, že keď doposiaľ Hamás získal úspechy v hnutí odporu, dosiahne úspechy aj v „politike, pri reformách a pri zmenách.“

Dvojka na kandidátke hnutia, šejk Muhammad Tir kanadskému denníku Globe and Mail povedal, že Hamas chce zaviesť na palestínskych územiach islamské právo šaría, bude požadovať oddelenie dievčat a chlapcov v školách, a aby mali ženy zakryté hlavy a obliekali sa skromne.

Postoj medzinárodného spoločenstva
Medzinárodné spoločenstvo stojí pred veľkou dilemou. Na jednej strane musí rešpektovať výsledky demokratických volieb v Palestíne, ktoré mimochodom patrili k najdemokratickejším voľbám v arabskom svete, na druhej strane „existuje určitý kódex správania, ktorý by mal každý prijať,“ povedal Javier Solana, zodpovedný za zahraničnú politiku EÚ. V súčasnosti hľadá medzinárodné spoločenstvo minimálne podmienky, za akých bude ochotné prijať novú palestínsku vládu. Hnutie sa musí zrieknuť násilia a uznať právo Izraela na svoju existenciu. Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová pri nedávnej návšteve Izraela potvrdila, že bude podporovať nemecké stanovisko neudržiavať s Hamásom žiadne styky, kým neodsúdi terorizmus. Prezident Spojených štátov po stretnutí so svojím kabinetom prehlásil: „Strana Hamás dala jasne najavo, že nebude podporovať práva Izraela a ja tak isto dávam jasne najavo, že tak dlho ako bude trvať táto ich politika, nebudeme ani my podporovať vládu zostavenú Hamásom.“

Na pondelňajšom stretnutí veľkej štvorky (USA, EÚ, Rusko, OSN), zaznelo jasné ultimátum: „Hamás musí zmeniť politiku!“ Generálny sekretár OSN Kofi Annan povedal: „Medzinárodné spoločenstvo je ochotné Palestínčanom poskytnúť pomoc, ak sa vodcovia novej vlády zostavenej Hamásom zaviažu k odmietnutiu násilia, uznajú právo Izraela na existenciu a budú akceptovať doterajšie Blízkovýchodné mierové dohody.“ Krátko po jeho prejave arabská televízia Al-Arabija uverejnila vyhlásenie, že Hamás odmietol požiadavky odzbrojenia a uznania Izraela.

Izrael vyžaduje splnenie troch podmienok
Po šoku z víťazstva Hamásu v palestínskych voľbách a niekoľkých dňoch mlčania, Izrael oznámil za akých podmienok bude ochotný rokovať s novou vládou zostavenou Hamásom. Izrael žiada splnenie troch podmienok: odzbrojenie hnutia; zrušenie charty Hamasu, ktorá volá po zničení Izraela; uznanie všetkých platných dohôd medzi Izraelským štátom a Palestínskou samosprávou.

Strana Likud na čele s Benjaminom Netanjahuom sa snaží na víťazstve Hamásu získať politický kapitál do blížiacich sa izraelských volieb. Po zverejnení výsledkov palestínskych volieb sa pred kamerami vyjadril, že už dávno varoval pre vytvorením štátu Hamásu. Netanjahu, ktorý zastáva nekompromisné pravicové krídlo a je oponentom mierových dohôd z Osla, nedávno prirovnal Hamás s nacistickou stranou, ktorú treba vziať ako serióznu hrozbu. Zastupujúcemu premiérovi Ehudovi Olmertovi vyčíta tri omyly: dovolil Palestínčanom voliť v Jeruzaleme; pokračuje vo financovaní Palestínskej samosprávy aj po víťazstve Hamásu vo voľbách; privádza Hamás bližšie k „Cestovnej mape 1“. Bude mať volebné víťazstvo radikálneho islámskeho hnutia za následok posilnenie pozícií radikálneho sionizmu?

Andrej Mátel
www.andrejmatel.szm.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo