Tento text vznikol ako reakcia na našu vnútroredakčnú polemiku o tom, či civilizovaný človek môže mať rád westerny. Toto je obhajobná reč westernov.

Westerny neponúkajú taký rozlet pre fantáziu ako sci-fi či fantasy filmy. Nemôžete si pri nich ostriť deduktívne schopnosti tak, ako pri detektívkach. Ani naplno prežívať zlomové chvíle dejín ako v historických či biografických románoch. Neponúkajú ani brilantne vyšpičkované repliky ako filmy natočené podľa vrcholnej beletrie.

Čo je teda na westernoch také zaujímavé? Pre mnohých sú len prehliadkou siláckej primitívnosti. No hoci sú v mnohých ohľadoch chudobnejšie než iné žánre, ponúkajú zopár vecí, ktoré iné žánre ponúknuť nedokážu.

Prvé poučenie pre Stredoeurópana znie: westerny nie sú mayovky. Naopak, prvoplánové dobrodružstvá Winnetoua a Old Shatterhanda, hoci bojujúcich za správnu vec, tento žáner trestuhodne sploštili. Westerny sú niečo úplne iné.

Viacerých prekvapí už to, že aj väčšina slávnych hercov má svoj western. Nielen Clint Eastwood či Kevin Costner, ale aj oblekové typy ako Brad Pitt, Pierce Brosnan, Matt Damon či Morgan Freeman.

Westerny sa tiež dajú rozdeliť do rozličných podkategórií, od tých, ktoré mapujú skutočné udalosti, resp. dejinné epochy (najmä osídľovanie Západu), cez typické šerifovské až po vysoko umelecké. Z každej kategórie sme vybrali niekoľko ukážok.

Keď treba inštitúcie

V čase, keď na východe USA už stáli výškové budovy či dokonca jazdilo metro, nefungovali na mnohých územiach Západu základné inštitúcie. No spoločnosť aj tak musela fungovať podľa nejakých pravidiel. Preto je témou mnohých westernov práve vymáhanie spravodlivosti. Často sa to nedalo inak než tak, že pravdu určila malá skupina či jednotlivec bez prílišného zaoberania sa detailmi. Na to často doplácali nevinní, resp. pri vinných sa nevzali do úvahy relevantné skutočnosti ako napríklad sebaobrana. Tento systém udržiaval poriadok a umožňoval civilizovaný život, no daňou bola relatívne vysoká chybovosť.

Jedinou možnosťou, ako sa zachrániť, bolo dať sa na útek. Preto je vo westernoch toľko vyhnancov a štvancov bez cieľa. A preto je toľko westernov o vláde zákona.

Jeden z najsilnejších filmov, ktorý navždy zanechal pečať v tomto žánri, je z roku 1943 a volá sa Incident v Ox Bow. Dej je jednoduchý. Neznámy kovboj je prichytený so stádom zavraždeného mŕtveho statkára. Nevie hodnoverne preukázať, že stádo naozaj kúpil. Po niekoľkohodinovom vypočúvaní ho ľudový súd popraví. Neskôr vysvitne, že to bol poctivý človek, ktorý len naletel skutočnému vrahovi a zlodejovi, od ktorého stádo kúpil s falošným potvrdením.

Trauma z tohto filmu, ktorý vznikol v atmosfére druhej svetovej vojny, sa odrážala v celom rade ďalších westernov, kde hrdinovia zápasili s tým, kde je hranica medzi osobnými slobodami a snahou zachovať nejaký systém v spoločnosti. Hoci aj za cenu individuálnych zlyhaní.

S tým súvisí aj ďalšia kategória westernov, v ktorých ide o to, dostať zločinca pred zákon, resp. držať ho v provizórnom väzení, kým si po neho príde zákon. To znamenalo prejsť s ním desiatky až stovky míľ a riskovať, že vás v spánku zabije alebo že si po neho do provizórneho väzenia prídu s rachotom jeho spoločníci. Kto by sa podujal na takú úlohu?

Ten, kto to skúsi, potom neustále zápasí s vedomím, že aj tak by všetci viac ocenili, keby sa spravodlivosť vykonala okamžite a bez súdu. Jediné, čo vás od prevzatia spravodlivosti do vlastných rúk odrádza, je vaše vlastné presvedčenie, že takto spoločnosť nemôže fungovať. Z tejto kategórie sú napríklad 3:10 do Yumy (odporúčame remake)  alebo Rio Bravo (John Wayne).

Tak si to vyriešim sám

Prirodzene, nemôžeme obísť asi najstereotypnejší motív westernov, ktorým je rozhodnutie chlapa postaviť sa zoči-voči presile. To je pozícia, ktorú možno označiť za archetyp westernu ako žánru. Na tomto poli kraľuje ešte čiernobiela snímka.

Pravé poludnie – High noon s Garym Cooperom a Grace Kelly

Bývalý šerif musí čeliť situácii, keď sa po rokoch vracia z väzenia zloduch, ktorého tam dostal. Ten mu sľúbil krvnú pomstu. Zatiaľ čo jeho kumpáni čakajú na príchod vlaku o 12.00, šerif sa márne snaží získať v meste na svoju stranu niekoľko chlapov, či už drsných kovbojov, alebo aspoň miestnych obchodníkov a remeselníkov. Najprv mu všetci pomoc sľúbia, no postupne odpadávajú. Vrátane jeho manželky, prísnej náboženskej pacifistky.

Napriek tomu šerif z mesta neutečie a rozhodne sa konfrontovať sa s celým gangom sám. Nakoniec to s malou, ale kľúčovou pomocou jeho manželky, ktorá ho v kritickú chvíľu predsa len podporí, celé zvládne. Len čo sa mesto ocitne opäť v bezpečí, šerif z neho odchádza. Po zrade obyvateľov tam už nedokáže zostať.

Atmosféru situácie dobre vystihuje tento záber krátko pred poludňajším príchodom vlaku, keď už všetci vedia, že šerif v tom zostal sám. K tomuto filmu vznikla aj ikonická skladba Neopúšťaj ma, moja drahá – Do not forsake me, oh, my darling.

Zatrpknutý a bez očakávaní

Toto je ďalšia veľmi častá črta na kovbojkách, ktorá im dodáva jedinečnú chuť oproti iným žánrom. Predstavitelia sa málokedy dočkajú zaslúženého potlesku. Vedia, že ich netradičné rozhodnutie – obeta – zostane známa len pár ľuďom, zväčša nevýznamným. Preto ich postoje spoločnosti nezaujímajú. Neužívajú si potlesk ani sa nehádajú za svoju pravdu, názory ostatných ich nemotivujú ani neodrádzajú. Idú akoby pomimo nich.

Ide o známy archetyp starnúceho a zatrpknutého pištoľníka, ktorý už nechce s nikým nič mať a opačne – nik nechce mať nič s ním.

No nakoniec to predsa len vypáli tak, že urobia niečo, čo má veľký zmysel v živote niekoho iného, úplne cudzieho, pre koho sa až nelogicky silno obetujú. Napriek tomu, že sa im do toho strašne, ale naozaj strašne nechce.

Filmov s týmto námetom je mnoho, od Siedmich statočných či u nás známych Zbraní pre San Sebastian (Anthony Quinn). No špeciálne odporúčame snímku Skutočná guráž (True Gritt), najmä jej posledný remake z roku 2010.

Mladé dievča, ktoré pre lúpežnú vraždu príde o otca, si za peniaze po rozpredanom majetku najme bývalého úspešného pištoľníka, aby jej pomohol chytiť vraha. Pridáva sa k nim aj texaský ranger, ktorý vraha prenasleduje z poverenia štátu pre iné delikty. Celé podivné spojenectvo veľmi škrípe, no v kľúčových chvíľach sa na seba všetci dokážu spoľahnúť.

Počas stretu s vrahom je dievča napadnuté hadom a musí byť urýchlene transportované z divočiny k lekárovi. Starý kovboj sa púšťa do strmhlavého cvalu, uštve koňa na smrť a takmer aj seba, keď posledné kilometre nesie dievča na rukách. Ako to už s kovbojmi býva, keď skoro zomrie od vyčerpania, nesťažuje si. Zmôže sa len na „Na toto som už starý“. A skôr ako sa dievča preberie, stratí sa. Skupina sa tak rozdeľuje bez rozlúčky a už sa nikdy nestretne.

Z tejto kategórie chceme upozorniť na ešte jeden film – Zlý deň v  Black Rock (Bad Day at Black Rock). Do dediny, kde sa vlak zastavil prvý raz po štyroch rokoch, prichádza starý cudzinec v obleku a bez ruky, vojnový veterán z druhej svetovej vojny, ktorý hľadá niekoho s názvom Komoko.

Má to byť Američan japonského pôvodu, ktorého syn zachránil počas vojny veteránovi život a ten teraz prišiel jeho otcovi odovzdať medailu. Rýchlo však zisťuje, že domáci mu nielenže nie sú ochotní povedať nič o Komokovi, ale správajú sa voči nemu veľmi agresívne s cieľom donútiť ho odísť. A to najmä potom, čo veterán zistí, že Komoko záhadne zomrel. Starý bezruký veterán si tak musí vybrať, či sa na to celé vykašle alebo sa v nepriateľskom mestečku pokúsi zistiť, čo sa stalo. Pre pochopenie atmosféry treba dodať, že dej sa odohráva krátko po druhej svetovej vojne, keď USA a Japonsko boli znepriatelené strany.

Keď sa dobýjal Západ

Do zvláštnej kategórie by sme zaradili tie filmy, ktoré sa dajú nazvať dokumentačné. Teda nejakým spôsobom približujú vtedajšie fungovanie rôznych vrstiev. Tu prvý raz odporúčame film s Johnom Waynom – Red River. Hoci nejde o jeho najlepší film, skvele približuje, aké to bolo hnať stádo stovky kilometrov. Odchovať veľké stádo a potom ho predať – to bola akcia, ktorá sa farmárom podarila raz-dva razy za život a pri transporte dobytka šlo o všetko, čo mali. Úspech riskantnej cesty tak kládol nároky nielen na samotnú logistiku, ale aj na psychiku kovbojov.  V dnešnej dobe fikcií a trikov treba oceniť najmä fakt, že film sa natáčal s naozajstným stádom v počte stoviek kráv.

Zo zlatokopeckej tematiky treba zasa spomenúť Poklad na Sierra Madre. No ešte lepšou sondou je trojgeneračný príbeh Ako bol dobytý Západ.

Hlavne nech je atmosféra

Toto je zvláštna kategória, ktorá nespĺňa žiadne z doterajších kritérií. Ide najmä o štýl filmov Vtedy na západe, Škaredý, dobrý, zlý a mnoho ďalších, ktoré nesú stopu talianskeho režiséra Sergia Leoneho s hudbou Ennia Morriconeho. Zatiaľ čo iné filmy sa atmosféru západu snažili opisovať, tieto filmy ju vyrábali. Pôsobia až premotivovane, preexponovane, no umelecky unikátne, preto sú ich scény nenapodobniteľné.

Takto napríklad vyzerá najslávnejší duel v dejinách westernov. Možno príliš lyrický, ale o to pôsobivejší.

O niečo podobné – zamerať sa hlavne na atmosféru – sa pokúsil minulý rok Quentin Tarantino s Hroznými ôsmimi, no podľa nás to nedopadlo veľmi dobre (keď už od neho niečo, tak radšej Divoký Django).

Široký žáner

Spomínané westerny tvoria len časť subžánrov westernov. Pomerne rozšírené sú ľúbostné westerny, nájdu sa aj detektívne, indiánske či dokonca sci-fi westerny. My sme sa pokúsili upriamiť pozornosť najmä na tie, ktoré vytvorili základ tohto žánru, no pomaly upadajú do zabudnutia.

A pripomenúť, že väčšinou v nich nejde len o to, kto rýchlejšie vytasí kolt.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo