ZAHRANIČIE: Obamova pravica opäť zasiahne

Americký prezident Barack Obama je momentálne na ťahu v ďalšej politicky horúcej partii. Najbližšie dni alebo týždne navrhne Senátu kandidáta na kreslo v Najvyššom súde po jeho odchádzajúcom najstaršom sudcovi Johnovi Paulovi Stevensovi.

Na liste, ktorým sudca Stevens s familiárnym oslovením “Môj drahý pán prezident” oznámil začiatkom apríla svoj odchod, ešte nestihol uschnúť ani atrament a americké média už chrlili mená potencionálnych nominantov. Obamova voľba je v tomto prípade omnoho viac ako len dobre strategicky rozohranou partiou so Senátom, ktorý prezidentovho nominanta na sudcu Najvyššieho súdu schvaľuje. Nielenže je Senát po prijatí kontroverznej zdravotnej reformy politicky polarizovaný a v novembri tohto roku doň prebehnú voľby. Nový sudca Najvyššieho súdu môže veľmi ľahko zmeniť kurz americkej politiky. A to rovno na niekoľko desiatok rokov.

Kto by si myslel, že Najvyšší súd v USA je sudcovskou inštitúciou dištancovanou od politiky, mýli sa. Bez niektorých jeho rozhodnutí, ako napríklad takých, ktorými do americkej Ústavy pribudlo právo ženy na potrat alebo právo homosexuálov na nerušený sexuálny život by výraz ‘sudcovský aktivizmus’ asi len ťažko vznikol. Budúci sudca Najvyššieho súdu môže byť pre americkú politiku v niektorých citlivých otázkach vrátane otázok potratov, ale aj americkej zahraničnej politiky osudovou voľbou. A to aj kvôli tomu, že nového člena deväťmiestneho súdu sa už doslova nebude dať zbaviť. Sudcovia Najvyššieho súdu totiž slúžia, kým sami nechcú alebo neprestanú vládať.

To, že Stevens sa rozhodol zistiť v 90-tich rokoch veku, aké je vlastne byť dôchodcom práve počas Obamovej prezidentúry veľmi neprekvapilo. Nedá sa povedať, že Stevens by aj napriek svojmu pokročilému veku nevládal. Práve naopak, ako zanietený obhajca neobmedzeného práva ženy na prerušenie tehotenstva, do ktorého podľa jeho názoru neoprávnene zasahujú napríklad aj protestujúci pred potratovými klinikami, sa pasoval za lídra takzvaného liberálneho bloku Najvyššieho súdu. Niet preto divu, že sa rozhodol odísť práve v čase, keď si je politická špička, ktorá o jeho nástupcovi rozhodne, plne vedomá jeho kvalít.

Sudca J.P. Stevens v strede

Napokon, Obama sa už nechal počuť, že jeho nominant by mal mať medzi iným aj tieto kvality jeho predchodcu: “nezávislú myseľ, známku dokolanosti a integrity, neľútostnú oddanosť vláde práva a hlboké porozumenie pre to ako právo vplýva na každodenné životy amerických občanov.” Obama má pravdu, že porozumenie pre to, ako veľmi právo, mimochodom v značnej miere aj z pera Najvyššieho súdu USA, formuje postoje a životy bežných amerických občanov je dôležité.

Stevens sám je napokon živým dôkazom toho, ako blízko je od takéhoto hlbokého porozumenia k jeho nadšenej realizácii. Práve sudcovia ako on prispeli výrazne k tomu, že politika Najvyššieho súdu ovplyvňuje život bežných Američanov v niektorých oblastiach oveľa viac ako politika legislatívnej zložky moci, ktorá by mala mať, aspoň podľa americkej Ústavy, v politických rozhodnutiach primát. Nechajme sa prekvapiť, nakoľko sa prezident Obama zamyslí aj nad takýmito kvalitami svojho nominanta. Pravdou však zostáva, že jeho predchádzajúca voľba v podobe kontroverznej Sonie Sotomayor, ktorá je viac sudcovsky aktivistického ako práve umierneného razenia, robí takéto očakávanie zrejme celkom utopistickým.

Lucia Pápayová
Autorka je právnička
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo