Ako zostať kresťanom na vysokej škole (recenzia)

Americký profesor J. Budziszewski má cenné univerzitné skúsenosti, dlhé roky pôsobí ako vysokoškolský učiteľ v Texase a počas svojej kariéry si prešiel po svojej duchovnej ceste od praktického ateizmu cez anglikánsku fázu až po prijatie do Katolíckej cirkvi. Zdá sa teda, že nielen dôverne pozná akademickú pôdu, ale aj rozumie požiadavkám a potrebám veriacich študentov, ktorí po opustení rodiska, bydliska, rodiny a priateľov sa po prijatí na vysokú školu ocitajú v úplne novom prostredí, ktoré viere a náboženstvu neveľmi praje. Pre nich napísal knihu Ako zostať kresťanom na vysokej škole.

"Ak si bol typický tínedžer, pravdepodobne si dlhé roky nadával na pravidlá a limity, ktoré ťa rodičia nútili poslúchať. Nuž, keď si na "výške", nikto ťa nenúti poslúchať. Od istého momentu vysoké školy a univerzity stoja in loco parentis, "na mieste rodičov". ... Pokiaľ nepodvádzaš, nepáchaš trestné činy, nenarúšaš akademickú pôdu, tak je nepravdepodobné, že tvoja škola bude vedieť - ba dokonca že sa bude starať o to - ako žiješ. Nikto ti nepovie, aby si nezostával hore tak dlho. Nikto ťa ráno nezobudí, ak zaspíš. Nikto ti nepovie, kedy sa máš vrátiť domov z rande. Nikto ťa nedotiahne do kostola. V týchto ohľadoch si prinútený prevziať zodpovednosť za vlastné správanie."

Prílet na Mars

Budziszewski príznačne prirovnáva univerzitu k cudzej planéte: k Marsu. Je to iná krajina, na ktorú študent ešte nie je zvyknutý, celkom sa zmenilo jeho okolie a pridáva sa aj napätie a stres z povinností. Podľa Budziszewského má Mars aj úplne inú kultúru, "duchovné ovzdušie". Každá univerzita má svoj jedinečný charakter a snaží sa ho vpečatiť do duše študáka. Budziszewski však kresťansky zameraným študentom radí, ako sa vysporiadať s týmto kultúrnym šokom: treba si denne udržiavať duchovnú disciplínu modlitbou, čítaním Biblie, službou druhým a hlásaním evanjelia. Študenti sa majú upriamiť v prvom rade na Boha. Odporúča im, aby pochopili dôvod, pre ktorý sa dostali na univerzitu a prečo ich tam Boh chce mať. "Čím plnšie pochopíš tento dôvod, tým dokonalejšie môžeš Bohu slúžiť a tešiť sa z Neho."

K téme:
Rozhovor s J. Budziszewskim: Aj pohania poznali prirodzený zákon Zdieľať

Je tu ešte jedna paralela s Marsom: najmúdrejší z Grékov - Aténčania - mali miesto, ktoré sa volalo Areopág, v preklade "Marsov vrch". Areopág sa ponášal na univerzitu - hovorilo sa tam o filozofii, náboženstve a o bohoch iných krajín. Ako píše Budziszewski, Aténčania boli tak trochu zvláštni - na jednej strane cítili, že ich múdrosť nie je kompletná, že tam niečo chýba, veď aj oltár v strede mesta bol venovaný "Neznámemu Bohu", na druhej strane boli veľmi pyšní a nepripúšťali, aby sa od niekoho iného naučili to, čo sami nevedeli. Čiže Areopág bola kombinácia hľadania pravdy s intelektuálnou hrou. A do takéhoto prostredia prišiel aj svätý Pavol, tam ho ale vysmiali, spochybnili, chceli počuť niečo nové a on im povedal len to, čo Boh už vykonal. Podľa tradície pri Pavlovej návšteve uverili len dvaja ľudia: žena Damaris a muž Dionysius, ktorý sa neskoršie stal prvým aténskym biskupom. "V modernom svete je Severná Amerika skoro ako Atény a vysoká škola ako Marsov vrch. Podobne ako na Marsovom vrchu, aj na vysokej škole je veľa dôležitých vecí, ktoré sa treba naučiť. Ale taktiež je tam veľa falošných bohov a bezbožných filozofií." Medzi ne Budziszewski zaraďuje naturalizmus, postmodernizmus a spiritualitu typu "urob si sám". Považuje ich za tri najvplyvnejšie antikresťanské myšlienkové prúdy na univerzitách.

Mýtická planéta Mars

Budziszewski v knihe Ako zostať kresťanom na vysokej škole sa venuje trom dôležitým témam - vzdelaniu a pravde, láske a sexu a politike - a rozbíja mýty, ktoré vládnu vo vysokoškolskom prostredí. Jedným z mýtov o pravde je napríklad ten, že je arogantné a netolerantné myslieť si, že mám pravdu. "Ľudia, ktorí pochybujú, môžu byť rovnako netolerantní ako veriaci. Arogancia nepochádza z presvedčenia o pravde, pochádza z nesprávneho presvedčenia o tom, ako zachádzať s ľuďmi, ktorí túto pravdu nezdieľajú. Pokora nepochádza z toho, že nemám žiadne presvedčenie; pochádza z toho, že mám správne presvedčenie o dôležitosti miernosti a rešpektu," vysvetľuje Budziszewski.

Podobné mýty sa ukazujú aj pri láske a sexe, napríklad že láska je len pocit a sex je spôsob, ako ju vyjadriť. Budziszewski však ponúka iný pohľad: "Pocity sa menia. Nemôžeš sľúbiť, že budeš mať pocit. Takže ak láska je pocit, potom manželský sľub nedáva žiaden zmysel. Ale sľub dáva zmysel, pretože láska nie je pocit. Potom je to čo? Láska je záväzok úmyslu k pravému dobru druhej osoby. Vonkajším vyjadrením a pečaťou tohto záväzku postoja je zaväzujúci sľub. Takže zrelý spôsob, ako vyjadriť lásku, je uzavrieť sľub: manželstvo."

Niekoľko mýtov sprevádza aj politiku, napríklad že Boh patrí mojej politickej strane. Avšak pravda je tá, že žiadna krajina, strana ani ideológia nemôže vlastniť Boha. Nie On slúži nám, ale my slúžime jemu. Veľmi rozšírený politický mýtus je, že každý patrí samému sebe. "Ľudské bytosti sú stvorené Bohom, patria mu a majú svoju hodnotu, pretože On ich miluje a stvoril ich na svoj obraz. Záleží na tom aj v politike? Samozrejme. Vezmime si samovraždu: Ak patríme Bohu, potom máme aj povinnosť žiť pre Neho a nezabíjať sa; ale kvôli Nemu máme aj prejavovať súcit jeden druhému v ťažkých časoch."

Čo chce Boh

Budziszewski upozorňuje kresťanov na to, že ich konečným cieľom nie je politika či trvalá blaženosť tu na Zemi. Kresťania majú čosi viac ako ústavu - majú evanjelium. Kresťania majú kohosi vyššieho, ako je prezident - Spasiteľa. A ich najvyšším symbolom nie je vlajka, ale kríž. A tieto slová platia aj v inom význame: „Kristus nechce miestečko v tvojom živote; On chce celý tvoj život. Nechce, aby si ho vtesnal do svojich plánov; On ťa chce vtesnať do svojich plánov. Si poslaný, aby si mu patril.“ Budziszewski odporúča: "Daj mu svoje noci a dni, svoje príchody a odchody, svoje vstávanie a svoje líhanie. Daj mu svoje priateľstvá, vzťahy, a keď ten deň príde, aj svoje manželstvo a deti. Odovzdaj mu svoju minulosť v pokore, svoju súčasnosť v zasvätení a svoju budúcnosť v nádeji a dôvere."

Je zrejmé, že čitateľský okruh tejto publikácie je pomerne úzky: sú ním práve veriaci, ktorí si kladú tú istú otázku, akou je samotný názov: Ako zostať kresťanom na vysokej škole. Túto knihu čítajú ľudia, ktorí nie arogantne a netolerantne, ale pokorne a s láskou chcú vytrvať vo svojej viere a prípadne k nej priviesť aj ďalších.

Dovolím si tvrdiť, že Budziszewského kniha vám nepovie nič nové, iba odhalí nepravdy a klamlivé mýty a ponúkne adekvátnu kresťanskú odpoveď. Ale práve to je na tejto publikácii najzaujímavejšie a najdôležitejšie. Všetci máme sedliacky rozum, len ho nepoužívame. A Budziszewski nám pripomína zabudnúť na nezmysly tohto sveta a vrátiť sa k zdravému rozumu, ktorý treba uplatniť pri hľadaní pravdy, pri láske a sexe a aj v politike. A veriacich posúva o krôčik ďalej: "Veriaci sa nemusia ničoho báť, pretože Božia výzbroj je silnejšia ako zbrane nepriateľa. Ale musíte si ju obliecť! Nos svoju výzbroj a postupuj vpred, stoj tam, kde musíš, a nikdy neustupuj. Pamätaj na to a vždy zvíťazíš."

Matúš Demko
Foto: Amazon.com, Flickr.com
Pozrite si aj film na túto tému, kde uvidíte aj profesora Budziszewského.

J. Budziszewski – How to Stay Christian in College. Th1nk Books 2004.

Ako ostat krestanom na vysokej skole

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo