Dobrého kazateľa možno aj čítať (recenzia)

Dobrého kazateľa možno aj čítať (recenzia)

Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Foto: Thomas Quine/flickr.com

Anton Fabian touto knihou pripomína aj svojho priateľa, predčasne zosnulého Júliusa Chalupu.

Kniha je graficky estetická, má bohaté rámcové časti a jej názov je výtvarne viacnásobne predstavený: V dolnom rohu je nakreslená studnička a pod ňou text: Čaká na smädného; a v hornom rohu pavučina: Čaká na korisť. Výklad tohto obrázku (autor ho našiel kedysi v humoristicko-satirickom časopise Dikobraz) sa tiahne ako inšpirujúca a ústredná myšlienka mnohými textami tejto knihy. „Celý život je napätie v oblúku medzi získavaním a darovaním, kapitálom a charitou, vlastníctvom a službou, prítomnosťou a pominuteľnosťou, hĺbkou a plytkosťou, láskou a sebectvom.“ „... viera je osobný vzťah s Bohom, je to studňa pre život. Z viery vyplýva láska k blížnemu, čo je v ostrom protiklade s pavučinou osobného koristníctva.“

Desiatky homílií sú výsledkom práce dvoch katolíckych kňazov; pre Antona Fabiana, profesora teologickej fakulty v Košiciach, je to už štvrtá kniha takého typu (Vydarený život I, II, IIIZamyslenia inšpirované evanjeliom, 2010, 2011, 2012). Július Chalupa, ktorý pôsobil v Spišskej diecéze a ktorý zomrel ako 41-ročný, zanechal archív svojich kazateľských nahrávok a niektoré z nich zaradil A. Fabian do tejto knihy. Nie je to náhoda, pretože celých pätnásť rokov pripravovali nedeľné homílie (väčšinou prostredníctvom telefonickej komunikácie) takpovediac spolu – „z postrehov zo života i rozprávaní ľudí vznikali homiletické nápady“, ktoré formovali do svojich kázní na každú nedeľu v roku. Táto kniha obsahuje cyklus A, nasledovať budú knihy s cyklom B a C.    

Priateľstvo Antona Fabiana s Júliusom Chalupom vzniklo počas vysokoškolských štúdií, potom, počas totality, spolupracovali na samizdatových audiovizuálnych programoch, vydávali tajne na cyklostyle rozličné homiletické príručky. „Keby nám boli prišli na to, že na fare máme cyklostyl alebo iný rozmnožovací stroj, tak nám zoberú štátny súhlas, vtedy potrebný pre účinkovanie v pastorácii,“ povedal v jednom z rozhovorov profesor Fabian. V 80. rokoch nahrávali piesne a hudobné programy na audiokazety. „Snažili sme sa evanjelizovať moderným spôsobom. Po nociach sme nahrávali, rozmnožovali, kopírovali stovky audiokaziet. Všetko sa muselo skrývať, aby komunistická štátna bezpečnosť neprišla na to, odkiaľ sa to exportuje.“ Po Novembri ´89 sa evanjelizačná činnosť obidvoch kňazov stala slobodnou, v prípade Júliusa Chalupu (1950 – 1991) bola prerušená predčasnou smrťou. V knihe Studňa a pavučina však zásluhou A. Fabiana zostal prostredníctvom časti svojich homílií. „Od roku 1989 som sa zasadzoval za to, aby Cirkev mala priestor v rozhlase a televízii. Som presvedčený o tom,“ hovorí profesor Fabian, „že Cirkev má používať médiá, aj čo sa týka internetu, aby sa kultúra evanjelia šírila do sveta, aby dobro a láska sa rozvíjali.“

Prof. ThDr., JCDr. Anton Fabian, PhD (1950), absolvent teológie v Bratislave, kanonického práva v Lubline, doktorandského štúdia na Lateránskej univerzite v Ríme, habilitačného pokračovania na sociálnej práci v Trnave a inaugurácie na Katolíckej univerzite v Ružomberku, ktorý aktívne ovláda jazyk taliansky, nemecký, anglický, poľský, český a pasívne latinský a ruský, sa na každú svoju homíliu pripravuje celý týždeň, od nedele po nedeľu. Prípravu vníma ako tvorivú prácu a v tej súvislosti si spomína na profesora Jozefa Vrableca z Nitry, ktorý ho „naučil homileticky sa dívať na svet, čiže dívať sa na svet kazateľskými očami – teda všetko, čo človek vníma, môže využiť v homílii.

S tým súvisí aj záujem o teologickú literatúru a permanentné štúdium, vytváranie vlastnej knižnice. Dobrý kazateľ musí mať zmysel pre umenie, báseň, zbierky príkladov, všelijaké príbehy, naratívne témy. Tak vzniká kazateľská zručnosť, ktorej predchádza osobná modlitba a spiritualita“. Toto presvedčenie Antona Fabiana sa odráža aj v použitej literatúre predmetnej knihy, ktorá je pestrá druhovo i žánrovo, a to je príznačné aj pre predchádzajúce Fabianove publikácie. Od bežných (i jednoduchých) časopisov či textov populárnej hudby  prechádza priečne celou históriou až po náročné filozofické diela, našu a inonárodnú beletriu, odbornú literatúru, náboženské texty, rozhlasové a televízne relácie i texty z internetu. Pre A. Fabiana je charakteristické, že takéto rôznorodé pramene nápadito využíva vo svojich homíliách, inšpirujú ho k úvahám na evanjeliové texty. To im dáva živosť, odľahčuje náročný výklad evanjelií a exemplifikuje dôležité myšlienky.

Homílie Antona Fabiana majú istú stabilnú kompozíciu, ktorá by sa dala zmapovať takto: postreh zo skutočnosti, opis faktov a ich vysvetlenie, evanjeliová zvesť (podľa sviatku, dňa a pod.), príbeh alebo príbehy a čo z povedaného vyplýva pre aktuálny deň i pre hodnotný život. Jeho homílie majú systémovú štruktúru, ktorá sa neopotrebovala a rokmi sa osvedčila. Kazateľ využíva mnohé oblasti poznania a vedné odbory, čo poslucháča obohacuje a je to nenásilne didaktické. Autor vedie človeka k návodu, ako sa dá v každodennom živote realizovať evanjelium. Tento „návod“ je skonštruovaný z výpovedí, ktoré sú pravdami, sentenciami, symbolmi i metaforami, a takto sa text každej homílie profesora Fabiana približuje k textu umeleckému, dokonca sa dá povedať, že jeho homílie sú istým spôsobom umeleckou prózou. Homiletickému žánru v rámci evanjelizácie a pastorácie sa Anton Fabian venuje už vyše štyridsať rokov. Príjemcov dokáže upútať i zaujímavými príbehmi zo života. A pre toto všetko svojimi homíliami priťahuje nedeľu čo nedeľu stále veľa veriacich.

 

Anton FABIAN – Július CHALUPA: STUDŇA  A PAVUČINA (Úvahy inšpirované evanjeliom), Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2016

Knihu možno zakúpiť priamo u vydavateľa.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo