Kardiológ o zdraví srdca Až príliš sa zameriavame na cholesterol, no väčšia hrozba je zvýšený cukor. V prvom rade prestaňme jesť veľa sladkostí

Rozprávali sme sa o tom, prečo je v medicíne zvýšený cholesterol takým strašiakom, do akej miery má naň vplyv strava, i o tom, či každý, kto ho má mierne zvýšený, má brať dlhodobo lieky. 

„Mne veľmi vadí, že ľudí plošne nastavujeme na lieky namiesto toho, aby sme vyšetrili všetky ich minerálové a vitamínové deficity a tiež príčiny, prečo majú vysoký cholesterol. (...) Škoda, že nie sme ako lekári viac vzdelávaní, čo sa týka výživy a výživových doplnkov,“ hovorí pre Postoj kardiológ Ivan Varga.  

Tvrdí tiež, že po období covidu a po očkovaní má veľa pacientov, ktorí už v mladom veku prichádzajú s vysokým pulzom či arytmiami.

Kardiológ Ivan Varga atestoval aj pracoval na Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).

Aktuálne pôsobí ako ambulantný kardiológ v Poliklinike Váš Lekár a v Premedix Clinic, čo sú pracoviská s dôrazom na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení a na personalizovanú starostlivosť o ľudí s týmito problémami.

Ak človek dostane výsledky krvi a všeobecný lekár mu oznámi, že má vyšší cholesterol, je to prvý výkričník, že v tele niečo nefunguje dobre?

Dá sa povedať, že vyššia hladina cholesterolu a glukózy sú dva indikátory zhoršenia metabolického zdravia. Zvýšené riziko týchto metabolických porúch majú najmä ľudia s nadváhou, respektíve obezitou, a fajčiari. U nich sú tieto nálezy častejšie, ale stáva sa aj, že tieto parametre nie sú zvýšené a zdanlivo sú zdraví. Vtedy by sme ako lekári mali zistiť, či nemajú inzulínovú rezistenciu, ktorá je naozaj takým výkričníkom začínajúcej sa poruchy metabolického zdravia. 

Hovoríme vtedy o zníženej citlivosti tkanív voči inzulínu, ktorej výsledkom je neskorší vznik hyperlipidémie a diabetes mellitus.

Vyšetrenia na inzulínovú rezistenciu sa však štandardne nerobia, keďže sú drahšie a poisťovňa ich úhradu lekárom limituje na základe príslušnej odbornosti. Aj preto bežne v ambulanciách i v nemocniciach dávame vyšetrovať skôr hladinu cholesterolu a cukru v krvi.

Ak má človek hodnotu glukózy nad 5,6 mmol/l, odporúčame urobiť orálny glukózový tolerančný test s cieľom potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť cukrovky, a čo sa týka cholesterolu, dnes je hranica pre normálnu hodnotu do 5,0 mmol/l. 

Kedysi bola medzi 5 a 6 mmol/l, ale posúva sa čoraz nižšie na základe poznatkov z klinických štúdií, ale čiastočne aj vplyvom tlaku farmaceutických spoločností. Zvýšený cholesterol berieme však určite ako znak zvýšeného rizika kardiovaskulárnych chorôb.

Z pohľadu zdravia srdca sa viac obávate zvýšeného cukru alebo cholesterolu?

Asi obidvoch. Najmä ak ide o človeka, ktorý už mal nejakú srdcovo-cievnu príhodu alebo realizovanú intervenciu na cievach v tele. Vtedy už zvýšený cholesterol berieme veľmi vážne.

Pokiaľ ide o prevenciu u človeka, ktorý ešte nemal diagnostikované ochorenie ciev alebo srdca a má trochu vyššiu hladinu cholesterolu, sme benevolentnejší.

Väčšia hrozba je podľa mňa zvýšený cukor, možno sa až príliš zameriavame na cholesterol. Napokon, inzulínová rezistencia vedie k nadprodukcii takzvaného zlého cholesterolu, označovaného aj ako LDL. To znamená, že ak zjem viac jednoduchých cukrov, tak sa mi vyplaví viac inzulínu, ktorý má okrem metabolizmu glukózy vplyv aj na ďalšie veci – napríklad na tvorbu LDL.

Preto z hľadiska metabolického zdravia vnímam cukor, sladené nápoje, sladkosti, sladké pečivo atď. ako horšie. Pri inzulínovej rezistencii sa ľahšie tvoria tiež triglyceridy, ktoré sú súčasťou aj LDL častíc. Vídavame to typicky u diabetikov, že majú nielen vyššiu hladinu glukózy, ale aj triglyceridov.

To je teda najhoršia kombinácia výsledkov z krvi, keď má niekto vyšší cukor a triglyceridy.

Áno, títo ľudia by sa mali viac obávať. Ale sprievodné zvýšenie cholesterolu býva veľmi časté a rizikom je najmä nárast koncentrácie LDL, špeciálne takzvaných malých LDL častíc, označovaných aj ako sd-LDL.

Je potom správne, keď má niekto výsledok celkového cholesterolu napríklad 5,5 mmol/l a už sa skloňujú lieky statíny (lieky na zníženie cholesterolu), ktorých vedľajší účinok je paradoxne práve spomínaná inzulínová rezistencia, teda aj zvýšený cukor v krvi, ktorý poškodzuje zdravie?

Je to skutočne paradox. Preto boli vyvinuté aj nové typy liekov, ktoré sa podávajú injekčne raz za dva týždne alebo raz za mesiac. Novinkou je látka, ktorú stačí aplikovať raz za šesť mesiacov. 

Tieto lieky fungujú na úplne inom princípe ako statíny. Zatiaľ však nikto nevie, aký budú mať vplyv na ľudské telo z dlhodobého hľadiska, ale teda nemajú známe vedľajšie účinky statínov. 

Aktuálne ich u nás ponúkame ľuďom, ktorí netolerujú statíny alebo pri ich podávaní, prípadne aj s ďalšími liekmi, nevieme dosiahnuť potrebné hladiny LDL. Poisťovne tieto lieky preplácajú na výnimku, nie sú určené pre ľudí s hladinou cholesterolu napr. 5,5 mmol/l.

Tu sa snažíme o ovplyvnenie zmenami životného štýlu a aj s využitím výživových doplnkov na zníženie cholesterolu.

Akých?

Osobne pred začatím liečby liekmi odporúčam často ako prvý krok vyskúšať výživový doplnok Armolipid plus, čo je šesťkombinácia látok prírodného pôvodu. Tento doplnok vám urobí podobný efekt ako polovica najnižšej dávky bežného statínu, teda cholesterol dokáže znížiť o 15 až 20 percent. Mám s tým reálnu skúsenosť na svojich pacientoch. Tento prípravok obsahuje malé množstvo prírodného statínu z červenej fermentovanej ryže plus obsahuje aj berberín, ktorý zlepšuje inzulínovú rezistenciu.

Ak už musím skutočne predpísať statíny, tak sa snažím ísť do najnižšej možnej dávky, aby som nezhoršil inzulínovú rezistenciu. Statíny okrem toho spôsobujú aj bolesti svalov, znižujú koenzým Q10, niektorí ľudia majú z nich bolesti tráviaceho traktu alebo poruchy pamäti. Samozrejme, ak stav niekoho liečbu statínmi už vyžaduje, tak sa s cieľom zmiernenia nežiaducich účinkov snažím podávať napríklad tie s dlhším metabolickým polčasom, respektíve obdeň, a sledujem, ako pacient reaguje.

U ľudí po prekonanom infarkte myokardu je situácia, ako som už spomínal, iná a vždy sa pozeráme na pomer výhod a rizík, čo v praxi znamená často využitie statínov v liečbe týchto pacientov. Ak však už niekto užíva statíny, odporúčam súčasne brať aspoň 100 miligramov koenzýmu Q10 denne.

Hepatológ Marek RácNikde v Európe nezomiera na cirhózu pečene toľko ľudí do 50 rokov ako u nás. Problém nie je len alkohol

Zuzana Hanusová

Okrem toho je dôležité pozerať sa na všetky hodnoty cholesterolu, teda aj na HDL cholesterol. HDL je zjednodušene ten dobrý typ cholesterolu, takzvaný ochranný, a mal by mať hodnoty bližšie k 2 mmol/l. LDL cholesterol je, ľudovo povedané, ten zlý a ľahšie podlieha poškodeniu, oxidačnému stresu a ľahšie sa ukladá do stien ciev.

Ale neplatí to vždy, záleží na tom, či sú LDL častice veľké alebo malé, tie malé sa uložia do ciev ľahšie a rýchlejšie ich poškodia. Tie veľké sa spravidla neukladajú, ale plnia potrebnú funkciu rozvozu vitamínov a energie v ľudskom tele.

Teda nie každý LDL cholesterol je rovnako škodlivý pre telo. Ako zistíme, či je náš LDL cholesterol vo forme malých alebo veľkých častíc?

Keď v ambulancii posielam do laboratória krv, žiadam vyšetriť aj vyššie spomínané sd-LDL, čiže hladinu malých, rizikových LDL častíc. Treba to len zaškrtnúť v žiadanke o vyšetrenie a tento test poisťovňa prepláca. Keď si sd-LDL chce dať niekto vyšetriť bez zazmluvnenia pracoviska poisťovňou, tak to stojí asi 50 eur.

Laboratórna hranica pri sd-LDL je 0,9 mmol/l, nižšie hodnoty vnímame ako dobrý výsledok, tie nad touto hranicou sú rizikové a k liečbe už pristupujem agresívnejšie.

Ľudia s vyššími hodnotami majú vyššie riziko zanášania ciev.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Vy tvrdíte, že ďalší parameter, ktorý je potrebný vedieť pre metabolické zdravie a srdce, je hladina lipoproteínu A, ktorá sa však tiež bežne nevyšetruje, málo sa o ňom hovorí, hoci nám môže ukázať, ako sme na tom geneticky z hľadiska rizika upchávania tepien.

Ak má niekto zvýšený lipoproteín A, je skutočne viac rizikový a tento geneticky podmienený parameter stravou nevieme znížiť. Dokonca ani statíny pri ňom nebudú účinkovať, paradoxne ho môžu trochu u týchto ľudí zvýšiť.

Dnes sa testujú lieky, ktoré sú určené na jeho zníženie, a v súčasnosti injekčne podávané hypolipidemiká ho dokážu tiež čiastočne znížiť.

Tento parameter už vyšetrujeme, ale skutočne sa bežne nerobí, pri bežnej preventívke už vôbec nie. My ho na oboch pracoviskách, kde pôsobím, dávame vyšetriť a doktor Bajer v Poliklinike Váš Lekár je v tomto smere skutočný odborník.

Môžeme si toto vyšetrenie ako bežní pacienti pýtať?

Opýtať sa určite môžete, všeobecný lekár vám povie, či mu to poisťovňa uhradí alebo nie.

Prečo je dôležité vedieť hladinu lipoproteínu A?

Ide o rizikový marker pre naše zdravie, dedí sa a nedá sa ovplyvniť stravou, ako som spomínal. Riziková je na ňom podobnosť s inou bielkovinou v krvi, ktorá zvyšuje jej zrážanlivosť. Čiže pri aterosklerotickom zanášaní ciev má človek s jeho vyššou hladinou väčšiu pravdepodobnosť vzniku cievnej zrazeniny, a teda infarktu srdca alebo cievnej mozgovej príhody.

Zvýšenú hodnotu lipoproteínu A má pritom desať až dvadsať percent ľudí. Bežná hranica je od 0 do 0,3 g/l. Potom do 0,5 g/l ide o mierne zvýšenie a hodnoty nad 1 g/l označujeme už ako vysoké. To môže byť skutočne rizikové pre srdcovo-cievne ochorenie.

Čo sa dá robiť, keď naň statíny ani strava nepomáhajú?

Dali by sa použiť injekčne používané hypolipidemiká, ale ľahšie by bolo využiť napríklad niacín, ktorý však v praxi bežne nepoužívame a na Slovensku nie je v účinnej forme ani dostupný. Vážnou vecou je, že ľudia so zvýšeným lipoproteínom A chodia medzi nami a často ani nevedia, že majú väčšie riziko ako tí, ktorí majú len mierne zvýšený cholesterol.

Nedávno vyšla observačná štúdia, že ľudia so zvýšenou hodnotou lipoproteínu A nad 0,5 g/l, ktorí užívajú asi 100 miligramov kyseliny acetylsalicylovej, napríklad Anopyrin alebo Aspirin, denne, majú prakticky rovnakú prognózu z hľadiska srdcových príhod ako tí, ktorí majú normálnu alebo len mierne vyššiu hladinu lipoproteínu A. Sledovanie trvalo viac ako 15 rokov a táto jednoduchá liečba by aktuálne teda mohla mnohým pomôcť. 

Foto: Postoj/Adam Rábara

Obvodní lekári často už pri mierne zvýšenej hodnote celkového cholesterolu začínajú skloňovať statíny, teda lieky na zníženie cholesterolu. Na statínoch je vraj v západných krajinách už polovica dospelej populácie.

Podľa môjho názoru to nie je dobrá prax. Pred predpísaním statínov by sa vždy malo vypočítať desaťročné riziko kardiovaskulárnej príhody, takzvané SCORE, ktoré zahŕňa hodnotu cholesterolu, tlaku krvi, fajčenie, vek a pohlavie. Toto skóre nám na základe výsledného čísla pomôže určiť, či stačia zmeny životného štýlu alebo už musíme dávať aj lieky.

Osobne to robím tak, že keď aj niekomu vyjde vyššie rizikové skóre, ale ide o relatívne mladého človeka s normálnou váhou, ktorý vie urobiť zmeny životosprávy, tak sa dohodneme na dodatočnej kontrole a pozorujeme, či mu zmeny v životospráve pomohli.

Keď pri kontrole vidím, že hladina cholesterolu sa nemení alebo dokonca stúpa, tak najprv odporučím užívanie výživových doplnkov. Keď má človek v strednom veku cholesterol do 6 mmol/l, tak z toho vedu nerobím a určite mu hneď nepredpisujem statíny.  

Lieky používam na druhej strane tam, kde ich skutočne treba, a, samozrejme, nedémonizujem ich. Ale všeobecne najprv skúšame iné alternatívy aj s aktívnou účasťou pacienta. Je totiž pomerne ľahké predpísať liek na zníženie cholesterolu a nechať pacienta žiť nezmeneným, nezdravým spôsobom života.

Aktuálna štúdia z marca 2024 z USA ukázala, že z hľadiska celkovej úmrtnosti boli paradoxne na tom lepšie ľudia s vyššou hladinou LDL, ktorý sa tu roky vníma ako strašiak.

Do celkovej úmrtnosti sa rátajú všetci. Treba rozlíšiť tých, čo majú veľmi vysoké hodnoty, a tých, čo majú veľmi nízke hodnoty, lebo obe tieto skupiny majú vyššie riziko úmrtia.

Do tej vzorky spadli aj tí, čo majú geneticky najvyšší LDL napríklad 6, a tí sú v tom grafe vysoko. Naopak, veľmi chorí ľudia so srdcom alebo rakovinou zvyknú mať LDL veľmi nízke. Teda ak išlo o vzorku, ktorá skúmala celkovú úmrtnosť, tak, samozrejme, tí s o niečo vyššími hodnotami LDL sú ešte v relatívne zdravej skupine.

Keby sa však skúmala len úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby, tam by už táto krivka neplatila. V tejto krivke by skupina s vyšším LDL vyšla pravdepodobne skutočne o niečo horšie.

Asi platí, že prvým krokom k zlepšeniu je strava a zmena životného štýlu.

Samozrejme, to platí, ani tí, ktorí už majú statíny, by sa nemali uspokojiť, že zrazu môžu jesť všetko.

V prvom rade je potrebné prestať zbytočne cukriť a jesť veľa sladkostí. Ak prídu chute na sladké, treba cukor nahradiť malým množstvom medu alebo stévie, xylitolu. Dobrá je aj melasa. Ďalej je nutné vynechať údeniny, vysmážané jedlo, jesť málo červeného mäsa.

Vajcia, syry, mliečne výrobky, biele mäso, ryby sú v poriadku. Rovnako aj sacharidy zo zeleniny, ovocia. Z tukov kvalitné rastlinné tuky ako olivový olej. Zaradiť do jedálnička horkú čokoládu alebo kakao, teda prírodný oxid dusnatý, ktorý rozťahuje cievy. Alebo ho môžeme získať z lykopénu, napríklad z paradajok aj z cvikly, to je také minimum, čo by nám mohlo pomôcť pre zdravie srdca.

A ešte, približne 25 percent z množstva cholesterolu v tele je zo stravy, 75 percent si tvoríme sami. Čiže ja preto odporúčam výživové doplnky, napríklad silymarín – pestrec mariánsky –, ktorý sa používa aj na prečistenie pečene. Lebo práve pečeň je tvorcom nadmerného cholesterolu v tele.

Ak je pečeň zanesená toxínmi, tak rokmi spôsobí, že cholesterol je vyšší.

Je ešte niečo, čo môže mať skrytý vplyv na vyššiu hladinu cholesterolu a nemusí mať súvis so stravou?

Je potrebné si dať vyšetriť aj štítnu žľazu. Najmä ženy majú po štyridsiatke náchylnosť na nižšiu funkciu štítnej žľazy, čo sa väčšinou spája s vyšším cholesterolom. Keď sa upraví funkcia štítnej žľazy, väčšinou sa upraví aj cholesterol.

Keď žene vyjde napríklad hoci aj mierne zvýšené TSH z krvi, tak nie každý vie, že jej štítna žľaza už z väčšej časti nepracuje, čiže výrazne nestíha. Takéto ženy s miernym zvýšením TSH sú sledované raz za pol roka u endokrinológa, ale nejako výrazne sa tento stav nerieši. Pritom štítna žľaza má vplyv na srdce z hľadiska arytmií, cholesterolu.

Slovenka založila v USA startup s technológiou na meranie plodnostiVideli sme otehotnieť ženy, ktorým lekári nedávali šancu. Nebol to zázrak

Zuzana Hanusová

Štítnu žľazu môžeme podporiť liekmi alebo aj doplnkami, ako sú vitamín D, selén, zinok, magnézium a jód. Jódu však máme dosť, až veľa, čo je možno dôvod, prečo štítna žľaza skôr vyhasína. Kto vám však dnes dá urobiť z krvi rozbor hladín déčka alebo aj magnézia? Ľudia si to dávajú často zisťovať súkromne v laboratóriách.

Magnézium sa však bežne zisťuje zo séra, čo nie je najpresnejší údaj. Ja preto odporúčam nasadiť magnézium aj 1000 miligramov denne, ráno a večer päťstovku bez problémov, ak nie sú prítomné kontraindikácie, napríklad vážne ochorenie obličiek. Ešte sa mi nestalo, že by niekomu z krvi vyšlo, že by bol predávkovaný.

A už len tento krok by mohol mnohým pomôcť, či už na štítnu žľazu, cholesterol, a teda aj na srdce.

Čoraz viac sa zdôrazňuje, že nie je magnézium ako magnézium. Veľmi preferovaný je magnézium bisglycinát, ktorý má mať najlepšiu vstrebateľnosť, a teda aj účinok. Je to tak?

Áno, je to pravda, pre srdce je však asi najlepším magnézium taurát, ktorý však bežne nekúpime. Dá sa však objednať v e-shopoch, len si treba overiť kvalitu značky. Môžete nájsť aj zmes viacerých typov magnézií, napríklad od Finclub, túto ja osobne bežne využívam.

Ide o to, že u nás v lekárni dostanete často magnézium oxid alebo hydroxid, ktoré sa nevstrebávajú až tak dobre a z ktorých máva potom veľa ľudí hnačku. To potom mnohých odradí od užívania magnézia.

Magnézium je dobré nakombinovať aj s vitamínom D, dospelý človek môže prijať až 2000 jednotiek na jar a v zime. A ideálne déčko brať v kombinácii s vitamínom K2, aby sa nezanášali cievy, lebo déčko vám zvyšuje vstrebávanie vápnika, ktorý sa môže okrem zubov a kostí ukladať aj v cievach, čo nechceme.

Škoda, že nie sme ako lekári viac vzdelávaní, čo sa týka výživy a výživových doplnkov. 

Foto: Postoj/Adam Rábara

Vo svete sa dvíha vlna nevôle proti celoplošnému predpisovaniu statínov pre ich vedľajšie účinky. Myslíte, že príde k nejakým prehodnoteniam tohto prístupu?

Nemyslím si, keďže je tu aj silný tlak farmabiznisu. O tom, že aj škodia, sa vedelo dlho, len sa o tom – najmä v začiatkoch – prakticky nesmelo hovoriť. Toto mi na súčasnej medicíne veľmi vadí: nevieme sa otvorene rozprávať o prínosoch a rizikách, nevieme k pacientom pristupovať individuálne a vyhodnocovať, kde majú lieky reálne význam.

Bohužiaľ, pre každého lekára je jednoduchšie dať statín, lebo niečo pre pacienta urobil, kryje sa tým pred prípadnými komplikáciami a hlavne má málo času na pacienta, aby skutočne pátral po príčinách a riešil aj zmenu životosprávy.

Lekár Boris Bajer o neplodnosti a straveFastfood znižuje pohyblivosť spermií a zhoršuje ovuláciu. Pomáha stredomorská strava

Alena Potocká

Už v roku 1998 sa v USA uskutočnil výskum, kde urobili ľuďom koronarografiu, zmerali zúženia srdcových tepien a účastníkov dali do programu, v ktorom im naordinovali zmenu životného štýlu. Dostali prísnu diétu s malým množstvom tuku a sacharidov, zákaz fajčenia, dostali psychosociálnu podporu a svalový tréning 30 minút denne, žiadne lieky na cholesterol.

Následne tejto skupine urobili nástrek tepien po roku a zistili, že vďaka tomuto novému štýlu života ich tepny postupne spriechodňovali, mierne odtukovateli a odvápňovali sa. 

Americký kardiológ Eugen Braunwald, legenda svetovej kardiológie a autor významných kníh, sa vyjadril, že hoci je táto štúdia vedecky hodnotná, v praxi je ťažko uskutočniteľná. Čo je škoda, automaticky akoby rátame, že ľudia nezmenia svoj životný štýl, hoci aspoň časť z tohto režimu by sa dala uskutočniť, keby sme pacientom hneď neponúkali lieky.

Mne veľmi vadí, že ľudí plošne nastavujeme na lieky namiesto toho, aby sme vyšetrili všetky ich minerálové a vitamínové deficity a tiež príčiny, prečo majú vysoký cholesterol.  

Oproti statínom sú betablokátory bezpečné lieky? Často sa už štyridsiatnikom predpisujú na vysoký pulz či arytmie.

Dá sa povedať, že áno, najmä pri nízkych dávkach, tiež ich bežne predpisujem a už aj štyridsiatnikom. Ide hlavne o vplyv stresu, fajčenia vrátane vapovania, „energy drinkov“ a životného štýlu ako ponocovania. 

Ako prvé im však predpisujem magnézium, draslík v strave alebo ako doplnok 100 miligramov viackrát denne a aj spomínané betablokátory. Tie znižujú tlak, nadmerný pulz a pomáhajú aj s arytmiami.  

Plus po období covidu a po očkovaní mám veľa pacientov, ktorí už v mladom veku prichádzajú s vysokým pulzom či arytmiami.

Teda vnímate v ambulancii nárast prípadov srdcových problémov mladších ľudí po covide a očkovaní?

S vážnymi problémami prišli ku mne aj mladí ľudia s podozrením na zápal srdca, neboli to masy, do desať ľudí. Dal som im urobiť aj magnetickú rezonanciu, u niekoho to vyšlo pozitívne, u niekoho nie.

Určite nechcem robiť paniku, nemyslím si, že by vakcíny nejako dramaticky poškodili zdravie mladých ľudí. Aspoň z krátkodobého hľadiska, ktoré vieme doteraz posúdiť. Ale iste im ho čiastočne poškodili. Po očkovaní nastal u každého mierny covid, keďže v tele sa tvorili takzvané spiky, hrotové proteíny vírusu. Tieto museli byť neutralizované protilátkami a až tak sa vytvorila imunita. Kým sa tak nestalo, dochádzalo k poškodzovaniu zdravia. Navyše protilátky mohli skrížene reagovať s tkanivami vlastného tela.

Často mali ľudia vyšší tlak krvi, prechodné i dlhodobejšie arytmie, ako kardiológ som videl bežne takýchto ľudí. Ale chápem pľúcnych lekárov a internistov, ktorí videli ľudí dusiacich sa na covid, že majú iný pohľad na vec. Ale dnes by sme už nemali vytesňovať, že nielen covid, ale aj očkovanie prinieslo ľuďom aj reálne ťažkosti. A spomínané spiky zasiahli aj do autonómnej nervovej regulácie, ktorá reguluje srdcový pulz.

Ale po bitke je každý generál, nie je to a nebolo to vôbec jednoduché. Dnes by som však ja a asi už väčšina lekárov mladým ľuďom očkovanie proti covidu celoplošne neodporúčal.

Extrasystoly sú pre človeka nebezpečné?

Keď ich je veľa. Tie predsieňové sú menej nebezpečné, majú ich skôr mladí ľudia, tie komorové sú problematickejšie. Komorová arytmia už môže byť aj život ohrozujúca.

Veľa extrasystol za sebou sa rovná arytmia. Extrasystola je občasný úder navyše. Vznikajú zo stresu, pri ochorení štítnej žľazy, z chudokrvnosti a podobne. Pri extrasystolách vzruchy vychádzajú z iných častí srdca, ako majú. Treba pozrieť aj zuby a mandle, či nie je v tele zápal. Bežní ľudia majú extrasystoly, je to normálne, neumiera sa na to, dôležité je, aby ich nebolo veľa. Liečime ich napríklad aj betablokátormi, ale hlavne by sme mali minerálmi a úpravou životosprávy, ako sme už hovorili.

Pri akých ťažkostiach má človek už isto navštíviť kardiológa?

Pri bolestiach na hrudníku, pri búšení srdca, pri dýchavičnosti a pri opuchoch nôh. Tiež pri závratoch alebo kolapsoch. A, samozrejme, pri výraznejších odchýlkach v krvnom tlaku alebo srdcovom pulze. Prajem si, aby sme všetci pristupovali k svojmu zdraviu zodpovedne a aby sme sa, podobne ako my tu, mohli spolu otvorene a s úctou kedykoľvek porozprávať.  
 

Foto: Postoj/Adam Rábara