Prečo som fandil tureckému pokusu o prevrat

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo som fandil tureckému pokusu o prevrat

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan máva 16. júla 2016 v Istanbule počas vystúpenia, v ktorom povedal, že parlament by mohol prediskutovať zavedenie trestu smrti v krajine. Foto: TASR/AP

Erdogan vládne despoticky a armáda bola jeho jediným kontrolným orgánom.

Vlády všetkých hlavných štátov vo svete odsúdili pokus o prevrat v Turecku, podobne aj všetky štyri politické strany v tureckom parlamente. Urobil to dokonca aj Fethullah Gülen, náboženský vodca obvinený zo zosnovania puču.

To všetko ma zanechalo trochu osamelého, keď som v piatok tesne po začiatku revolty na svojom twitteri napísal: „Erdogan vyhral posledné turecké voľby podvodom a vládne despoticky. Zaslúži si, aby ho zosadil vojenský puč. Dúfam, že to bude úspešné.“

Tento takmer menšinový postoj si vyžaduje vysvetlenie dlhšie ako 140 znakov. Pre podporu zosadenia zdanlivo demokraticky zvoleného a demokraticky vládnuceho prezidenta mám tri hlavné dôvody:

Erdogan vyhral voľby podvodom. Erdogan je islamista, ktorý najprv počas svojich prvých funkcií starostu Istanbulu a tureckého premiéra hral podľa pravidiel. No ako čas plynul, začal pohŕdať týmito pravidlami, konkrétne tými volebnými. Monopolizoval štátne médiá, ticho povzbudzoval k fyzickým útokom na členov opozičných strán a hlasy získaval podvodne. Najmä posledné celoštátne voľby z 1. novembra niesli veľa znakov manipulácie.

Prečítajte si:
Erdogan nás preskúša z pokrytectva Zdieľať

Erdogan vládne despoticky. Erdogan len počas prvých dvoch rokov funkcie prezidenta, ktorá je historicky a podľa ústavy nepolitickou funkciou, ovládol jednu inštitúciu po druhej. Výsledok? Stále rastúci počet Turkov pracuje priamo pod jeho kontrolou alebo pod kontrolou jeho prisluhovačov: predsedu vlády, kabinetu, sudcov, polície, učiteľov, bankárov, vlastníkov médií a ďalších obchodných lídrov. Armádne vedenie sa s Erdoganom zmierilo, ale ako potvrdil pokus o prevrat, dôstojnícky zbor bol stále mimo jeho priamej kontroly.

Erdogan svoju despotickú moc používa na zhubné účely, čo vedie k občianskej vojne s Kurdmi na juhovýchode Turecka, pomoci pre ISIS, k znepriateľovaniu si susedov a podpore sunnitskému islamizmu.

K vojenskej intervencii už v Turecku viackrát došlo. Turecko je krajina, kde mávajú vojenské prevraty najviac pozitívny efekt. Vo všetkých štyroch moderných prevratoch (1960, 1971, 1980, 1997) generálny štáb preukázal disciplinované porozumenie tomu, čo je jeho úlohou – napraviť smer diania v krajine a potom sa stiahnuť. Ich vládnuca medzihra počas prevratov trvala päť rokov, dva a pol roka, tri roky a nula rokov.

Turecku by dnes prospelo, ak by jeho spravovanie zmenila armáda, čo by ukončilo Erdoganovu gaunerskú vládu, dokonca aj ak by to znamenalo, že by bol nahradený o niečo rozumnejším islamistom pochádzajúcim z jeho vlastnej strany, napríklad Abdallahom Gülom alebo Ali Babacanom.

Çevik Bir, vedúca postava prevratu z roku 1997, vo svojom pamätnom prejave povedal: „V Turecku máme manželstvo islamu a demokracie. (...) Dieťaťom tohto manželstva je sekularizmus. Dieťa je teraz choré. Turecké armádne sily sú lekárom, ktorý ho zachraňuje.“ Toto dieťa je dnes veľmi choré a potrebuje svojho lekára. Je zlé, že bol lekár tentoraz zastavený. Možno sa len domnievať, akými zlými smermi sa choroba rozšíri.

Erdogana raz dostihne jeho osud, keď bude nad svoje možnosti príliš agresívny. Turecko sa vtedy po zaplatení vysokej ceny konečne zbaví svojho megalomana. Zdieľať

Máme prvotnú predstavu, ako to bude vyzerať: 6-tisíc Turkov už bolo zadržaných, takmer 3-tisíc sudcov a prokurátorov bolo prepustených a vzťahy s Washingtonom sa vyostrili takmer do krízy, odkedy začal Erdogan požadovať Gülenovo vydanie do Turecka. Akokoľvek drsná je ale doterajšia cesta, tá budúca vyzerá byť ešte ťažšia.

Opakujem svoju predpoveď, že Erdoganova skaza bude spočívať pravdepodobne v zahraničných záležitostiach. Ak použijeme rovnakú bojovnosť, ktorá dobre funguje v domácej politike, na medzinárodné vzťahy, raz ho dostihne jeho osud, keď bude nad svoje možnosti príliš agresívny. Turecko sa vtedy po zaplatení vysokej ceny konečne zbaví svojho megalomana.

Daniel Pipes
Autor je blízkovýchodný analytik a prezident inštitútu Middle East Forum

Pôvodný text: Why I Rooted for the Turkish Coup Attempt vyšiel v magazíne National Review. Uverejnené so súhlasom autora, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo