Ján Duda: Riešenie pedofílie bolo v kompetencii biskupa

Vatikán pred niekoľkými dňami ukázal, ako bojuje proti pedofílii. O kanonických procesoch sme sa v tejto súvislosti rozprávali s profesorom cirkevného práva Jánom Dudom.

Svätá stolica vydala smernicu, v ktorej objasňuje postup Kongregácie pre náuku viery v prípadoch kňazov obvinených zo sexuálneho zneužívania, teda hlavne postup určený v Motu proprio Sacramentorum sanctitatis tutela pápeža Jána Pavla II. z roku 2001. Odvtedy sú diecézni biskupi povinní hlásiť všetky prípady pedofilných deliktov kňazov do Vatikánu.

Aký bol postup v Cirkvi v prípadoch sexuálneho zneužívania pred týmto Motu proprio z roku 2001?
V rokoch 1983-2001 trestný čin pedofílie patril do kompetencie diecézneho biskupa, ktorý je vo svojej diecéze najvyšším sudcom (nielen pastierom). K tomu by som mal niekoľko poznámok:

Trestný čin pedofílie v zmysle Kódexu kánonického práva nie je totožný, resp. nemusí byť totožný s trestným činom pedofílie podľa trestného zákona konkrétneho štátu. V zmysle predpisu kán. 1395, § 2 Kódexu 1983 sa za trestný čin pedofílie považuje nejaké vonkajšie (teda nielen v myšlienkach) „previnenie klerika (klerikom je biskup, kňaz, diakon) proti šiestemu prikázaniu Desatora s osobou mladšou než 16 rokov“. Zákon 300/2005 Z.z. (trestný zákon) Slovenskej republiky má určený vek 15 rokov.

Motu proprio z roku 2001posunulo vek pre trestný čin pedofílie v Katolíckej cirkvi na 18 rokov. To znamená, že klerik, ak sa dopustí vonkajšieho previnenia proti šiestemu prikázaniu Desatora s osobou mladšou než 18 rokov, spácha pred Katolíckou cirkvou trestný čin pedofílie. Pre porovnanie: v Trestnom zákone (spomínaný zákon 300/2005 platný dodnes) ostala veková hranica pre trestný čin pedofílie nezmenená: 15 rokov.

K téme:
Prípad pedofila Kiesleho
Pedofília a nedôslednosť médií
Zdieľať

Aká bola úloha biskupa v riešení týchto deliktov u jeho kňazov?
Nie je pravdou, že diecézny biskup nemohol v rámci cirkevných zákonov proti pedofilným kňazom konať. Predpis kán. 1717, § 1 Kódexu z roku 1983 výslovne uvádza, že „má konať kedykoľvek sa dopočuje čo i len o pravdepodobnom spáchaní deliktu“; tento kánon síce nehovorí o trestnom čine pedofílie, ale o začiatku skúmania akéhokoľvek trestného činu; iste, ktorý je trestným činom v zmysle trestného práva Katolíckej cirkvi. Cirkevné procesy na rozdiel od štátnych nie sú verejné. To znamená, že diecézny biskup – ak takýto proces viedol – o tom jednoducho nehovoril, ani sa k tomu nevyjadroval. Nejestvuje (aspoň o tom neviem) nijaký cirkevný zákon, ktorý by diecézneho biskupa zaväzoval k tomu, aby existenciu tohto procesu zverejnil.

Tu je možno príčina, že si dnes niektorí ľudia myslia, že diecézni biskupi pedofílie niektorých členov kléru zatĺkali. Hoci treba priznať, že v Liste Benedikta XVI. Cirkvi v Írsku pápež sám uvádza, že niektorí biskupi sa tu dopustili aj vážnych pochybení, čo znamená, že niektorí biskupi to skutočne nechceli vidieť a nechceli riešiť.

Pritom potrestať klerika prepustením z klerického stavu mohol urobiť trestným procesom aj diecézny biskup bez zásahu Vatikánu. Mal to jednoducho v kompetencii.

Aký je význam sekularizácie (laicizácie) klerika a jeho suspendovania?
Je rozdiel medzi „sekularizáciou“ a „suspendovaním“ klerika. Najprv k tej sekularizácii. Predpis kán. 290 Kódexu 1983 uvádza tri prípady, kedy klerik právne stráca klerický stav a je zaradený medzi laikov: 1/deklarácia o neplatnosti jeho vysviacky; 2/ trestom prepustenia z klerického stavu; 3/ udelením pápežskej „milosti“, ktorým ho oslobodí od záväzkov vysviacky a zaradí právne medzi laikov. V súčasnosti túto milosť udeľuje Kongregácia, ale oslobodenie od celibátu udeľuje len sám pápež.

Kto raz prijal sviatostnú vysviacku, je navždy diakonom či kňazom či biskupom ontologicky; tradícia Cirkvi to vyjadruje slovami „Tu es sacerdos in aeternum“ (ty si kňazom naveky). Ak teda hovoríme o „laicizácii“ klerika, ide len o jeho právny status v rámci Cirkvi, ale inak je to iba ľudská inštitúcia. Teda kňaz je ontologicky kňazom navždy, ale právne môže byť „zaradený“ medzi laikov. Podobne je to pri treste prepustenia z klerického stavu: kňaz je ontologicky kňazom navždy, ale trestom je právne „vypudený“ z klerického stavu a zaradený k laikom.

Suspendovanie klerika je zákazom vykonávania kňazského účinkovania. Je liečivým trestom a má sa mu odpustiť vtedy, keď klerik prejaví ľútosť a koná pokánie. Cieľom liečivého trestu je náprava delikventa. Prepustenie z klerického stavu je odpykávacím trestom, kde na prvom mieste je cieľom náprava spravodlivosti a legality, ktorá bola porušená spáchaním trestného činu.

Aké dôsledky malo Motu proprio z roku 2001?
Podľa môjho presvedčenia Motu proprio prišlo ako reakcia či tlak Vatikánu voči riešeniu pedofilných škandálov kléru v USA (približne v tom čase abdikoval bostonský arcibiskup kardinál Law). Zdá sa, že v tejto oblasti Vatikán nebol spokojný s riešením na úrovni diecézy. Myslím si, že biskupi USA sa s tým problémom vysporiadali naozaj radikálne: nikde na svete nejestvuje automatický trest straty klerického stavu, ale biskupi USA si to vo Vatikáne presadili, že u nich to existuje. To znamená, že ak klerik spácha trestný čin pedofílie, automaticky samým spáchaním skutku stráca klerický stav a má zákaz kňazskej služby. Taktiež si presadili, že 10 ročná časová premlčacia lehota na podanie žaloby proti pedofilnému klerikovi v USA neplatí, ale platí princíp, že sa pedofília klerika nikdy nepremlčiava, teda vždy možno podať žalobu na jeho trestné cirkevné stíhanie.

Akú úlohu prisudzujete kardinálovi Ratzingerovi, dnešnému pápežovi, v riešení prípadov pedofilných kňazov?
Kardinál Jozef Ratzinger robil – podľa mňa – všetko, čo mohol (podľa mňa aj Sacramentorum sanctitatis tutela je aj jeho dielom), ale viac urobiť nemohol. V kúrii nemal neobmedzené postavenie, ale akonáhle sa stal pápežom, začali poriadky, ktorých sme svedkami. Radikálne vysporiadanie sa s pedofilnými škandálmi v USA robili biskupi ako Levada (bývalý biskup v San Franciscu), Burke (St. Luis), Chaput (Denver) a iní. Dnes patria medzi jeho najbližších spolupracovníkov (Levada je jeho nástupcom na Kongregácii, Burke je prefektom Najvyššieho súdu apoštolskej signatúry).

Lukáš Obšitník
Foto: duda.kapitula.sk

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo