Katastrofa pre mier na Blízkom východe – Hamás vyhral voľby v Palestínskej autonómii

Výsledky stredajších (25.1.2006) volieb v Palestínskej autonómii boli zverejnené. S veľkou neočakávanou prevahou zvíťazilo radikálne hnutie Hamás. Volieb sa zúčastnilo viac než milión Palestínčanov, okolo 77,7 % z 1,3 milióna oprávnených voličov. V 132-člennom parlamente by mali členovia víťazného hnutia zaujať 76 kresiel. Doterajšie vládne hnutie Fatah skončilo až na druhom mieste so 43 kreslami. Zvyšných 13 kresiel obsadia malé strany a nezávislí kandidáti.

Hamás získal všetky kreslá v Hebrone, pásme Gazy, štyri zo šiestich vo východnom Jeruzaleme a štyri z piatich v Ramalláhu. Fatah zvíťazil len v Kalkiliji a Jerichu. Doterajší premiér Palestínskej vlády Ahmed Kurája odstúpil. Predseda Palestínskej autonómie Mahmúd Abbás bude musieť požiadať Hamás, aby zostavili vládu. „Ak je to voľba ľudu, musíme to rešpektovať,“ povedal. Hnutie Fatah sa odmietlo podieľať na koalícii s Hamásom. „Nech hnutie Hamás nesie celú zodpovednosť, ak to dokáže,“ vyjadril sa Zíjad Abu Ein z Fatahu pre agentúru Reuters. Mier na Blízkom Východe je ohrozený. Otázkou je, čo bude nasledovať, keď sa vlády v Palestínskej autonómii ujme hnutie, ktorého programovým prvoradým cieľom je zničenie Izraela. Hnutie, ktoré je v USA a Európskej únii na zozname teroristických organizácií.

Aká boli prvé reakcie medzinárodného spoločenstva na volebné výsledky?
Americký prezident George Bush uviedol, že Washington nebude jednať s Hamásom, ak nezruší svoj program zničenia Izraela: „Povedal som veľmi jasne, že USA nepodporuje žiadne politické strany, ktoré chcú zničiť nášho spojenca Izrael.“ Nádej Spojených štátov sa v tejto chvíli obracia na Palestínskeho vodcu Mahmúda Abbása.

„Sme pripravení spolupracovať s akoukoľvek palestínskou vládou, ak bude nasledovať cestu mieru a používať mierové prostriedky,“ povedala Benita Ferrero-Waldner, komisárka EÚ pre medzinárodné otázky. „Je dôležité pre Hamás porozumieť, že prichádza okamih – a ten okamih je teraz, – keď sa musia rozhodnúť medzi cestou demokracie alebo cestou násilia,“ vyhlásil premiér Veľkej Británie Tony Blair.

Medzinárodní vodcovia teda naliehajú na Hamás, aby zmenil svoje predošlé militantné spávanie. Je to však reálne?
Izrael sa na situáciu pozerá realistickejšie. Ehud Olmert, terajší zastupujúci premiér, jednoznačne prehlásil: „Nebudeme rokovať!“ „Izrael nemôže prijať situáciu, keď Hamás ako teroristická organizácia, ktorá požaduje zničenie Izraela, bude súčasťou vedenia Palestínskej autonómii,“ povedal. Izraelský minister zahraničia Tsipi Livni apeloval na Európsku úniu – najväčšieho finančného podporovateľa Palestíny, aby oponovala utvoreniu teroristickej vlády.

Hamás a Fatah – dve cesty pre palestínsky ľud
Hamás (arab. nadšenie), skratka pre Hnutie islamského odporu (Harakat al-Mukáwama al-Islámíja) je najsilnejším fundamentalistickým hnutím, ktoré je prítomné v Palestíne. Hnutie nadviazalo na činnosť Muslimského bratstva (založená r. 1928 v Egypte). Zakladateľom Muslimského bratstva bol šajch Hasan al-Banná (1906 – 1949). Nadviazal na učenie šajcha Izz al-Dín al-Qassáma (1882 – 1935). Tento nadobudol presvedčenie, že pre celý islamský svet sa musí stať prioritou ozbrojený odpor proti izraelským kolonistom a potom aj proti britskej moci, ktorá ich podporovala. Od roku 1930 organizoval vojenskú skupinu. Potom, čo bol pri prestrelke s anglickou políciou zastrelený v blízkosti mesta Džanín, je všetkými stranami a hnutiami v Palestíne považovaný za prvomučeníka v boji za oslobodenie Palestíny.

Založenie Hamásu sa datuje na obdobie prvej intifády (ľudového povstania) – 8. decembra 1987. Duchovným vodcom hnutia bol od jeho založenia šajch Ahmad Izmaíl Jásín (1936 – 2004). Zaujímavé bolo, že Jásín bol od štrnástich rokoch ochrnutý a pripútaný na vozík. Od začiatku Hamásu sa prikláňal k neotradicionalistickému smeru „islamizácie zdola“. V rámci Muslimského bratstva sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch venoval novej islamizácii palestínskej spoločnosti. Stavali sa nové mešity, náboženskí vodcovia sa venovali vzdelávaniu študentov na univerzitách, mužov v mešitách. Tridsať rokov vzdelávacieho a islamizačného úsilia, ktoré dosvedčuje veľké množstvo nových mešít a vzdelávacích centier, spolu so zmenou politickej klímy, ktorá sa vyznačovala ozbrojením radikalizmom, v mnohých muslimských krajinách dovolilo znovu pristúpiť k stratégii ozbrojeného odporu. Dôležitou hlavou Hamásu bol od jeho založenia Chálid Mašál (1956 – ), ktorý stál dlhé roky v jeho „vonkajšom vedení“. Napokon bol zabitý v Damašku. Súčasným vodcom Hamásu je Mahmúd al-Zahár.

Prioritou hnutia je ozbrojený boj proti izraelskej okupácii Palestíny, ktorý má byť povinnosťou každého muslima. Palestínou sa pritom myslí celé územie Svätej Zeme, od Stredozemného mora až po Jordán („od mora k rieke“). Jeho heslo znie: „Alláh je posledný cieľ, Prorok ako hlava, Korán ako konštitúcia, džihád ako metóda, smrť pre Allahovu slávu ako najvrúcnejšia túžba“ . Svätá Zem – Palestína, je pre nich „islamskou krajinou zverenou islamským generáciám až do dňa vzkriesenia“ (článok 11. štatútu hnutia), preto je treba v nej vyhlásiť muslimský štát (čl. 9), v ktorom by sa striktne zachovával muslimský zákon (šarí’a) – na rozdiel od Fatahu a OOP. Hamás ako „jedinečné palestínske hnutie sa snaží, aby bol pozdvihnutý prápor Allahov nad každým štvorcovým metrom palestínskej zeme“ (čl. 6). Súčasťou boja o palestínsku zem je pre Hamás dlhý boj so Židmi, zničenie izraelského štátu a záhuba všetkých Židov. V štatúte sa cituje výrok al-Buchariho: „Posledný deň nenastane, kým všetci muslimovia nebudú bojovať proti Židom a kým ich muslimovia nezabijú a pokiaľ sa Židia neskryjú za kameň alebo strom a kým nepovedia: Muslim, služobník Allahov, za mnou sa skrýva iný Žid, poď a zabi ho“ (čl. 7). Hamás odmieta účasť na akýchkoľvek diplomatických iniciatívach a konferenciách za účelom dosiahnutia mieru, pretože to je len „strácanie času a hra pre deti“ (čl. 13). Preň niet žiadnej inej cesty ako je džihád (arab. boj, úsilie), pretože v náboženstve kompromis nemá miesto, je len hriechom a zradou. Hamás preto zásadne odmieta myšlienku dvoch štátov v Palestíne.

V roku 1991 boli v Hamáse založené bojové jednotky Izz al-Dín al-Qassáma. V roku 1993 Spojené štáty na nátlak Izraela zapísali Hamás na zoznam teroristických organizácií. Vonkajšie vedenie sa premiestnilo do jordánskeho Ammánu. Od roku 1994 začínajú jeho členovia používať prax samovražedných útokov. Spočiatku sa orientovali na izraelské autobusy (napr. 19. 9. 1994 zahynulo 21 Izraelčanov a jeden Holanďan; 25. februára a 3. marca 1996 samovražedné útoky na autobusovú linku č. 18, pri ktorých zahynulo 45 cestujúcich; 29. septembra 1998 autobus s izraelskými deťmi), neskôr na verejné zhromaždenia ľudí (6.november 1998 jeruzalemská tržnica) a reštaurácie. Pri takmer šesťdesiatich teroristických útokoch, ku ktorým sa Hamás prihlásil, zomrelo niekoľko stoviek izraelských civilistov.

V januári 2005 Hamás vydal dokument, v ktorom prvýkrát vo svojej existencii jednoznačne uznáva hranice z roku 1967 a priznáva sa k ceste, ktorou ide Fatah, smerujúcou k ustanoveniu Palestínskeho štátu s Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom. V dokumente sa navrhuje, aby Hamás spolupracoval s Fatahom a inými palestínskymi organizáciami, aby vypracoval spoločné vodcovstvo, ktoré by pomohlo ukončiť okupáciu.

Fatah (obrátený akronym Harakat at-tahrír al-wataní al-Filastíní) sa sformoval v rokoch 1958 – 1959 z fundamentalistickej zložky Muslimského bratstva. Chalíl al Wazír (1935–1988) vyjadril potrebu vytvoriť „špeciálnu organizáciu, ktorá by nemala zreteľný islamský program a ktorého jediným cieľom by bolo oslobodenie Palestíny prostredníctvom ozbrojeného boja.“ Cieľom organizácie od jej počiatku bolo zjednotiť Palestínu prostredníctvom ozbrojeného boja. Pri jej zrode bol aj Jásir Arafat (1929 – 2004), neskorší charizmatický vodca Palestínčanov. V súčasnosti je Fatah najsilnejšia zložka Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP, angl. Palestine Liberation Organisation PLO) založenej v roku 1964.

Vo Fatahu a OOP boli od počiatku marxisticky a ateisticky orientované skupiny, ktoré sa náboženstvu otvorene vysmievali. Ide skôr o nacionalistické a politické hnutie, na rozdiel od Hamásu, kde ide primárne o náboženské hnutie. OOP prijíma v určitých diplomatických otázkach politický kompromis. Od roku 1987 akceptuje myšlienku, že v Palestíne môžu koexistovať dva samostatné a nezávislé štáty podľa vymedzenia rezolúcie OSN. V roku 1991 sa OOP zúčastnila mierových jednaní v Madride, v roku 1993 podpísala OOP vo Washingtone dohodu o zásadách riadenia mierového procesu. 23. septembra 1993 podpísali predstavitelia OOP dohodu v Oslo, čím sa otvorila cesta zvrchovanej vlády Národnej palestínskej samosprávy na čele s Jásirom Arafatom (Jásir Arafat a izraelský premiér Šimon Peres obdržali Nobelovu cenu mieru). Od roku 1996 sa stal Arafat prezident Palestínskej samosprávy. Po jeho smrti v novembri 2004 zvíťazil v palestínskych voľbách v roku 2005 kandidát Fatahu Mahmúd Abbás (prezývaný Abu Mázen).

Čomu vďačí hnutie Hamás za úspech vo voľbách?
Na analýzy je možno priskoro, ale takéto jednoznačné víťazstvo hnutia, ktoré predchádzajúce voľby v roku 1996 bojkotovalo, si zaslúži pozornosť. Hamás si získal svojich voličov nielen nekompromisných postojom voči Izraelu, ale aj dôrazom na živú vieru islámu, náboženským vzdelávaním mladých mužov v mešitách, vybudovaním mnohých škôl a charitných centier. Fatah dlhodobo oslabila smrť jej charizmatického vodcu Jásira Arafata. Mnohí predstavitelia Fatahu sa zdiskreditovali v korupčných aférach. Hamás v predvolebných sloganoch sľúbil bojovať proti korupcii, nepotizmu, neúspechom mierového hnutia a nedostatku vodcov. Bude však schopný tieto sľuby naplniť a kráčať cestou mieru a nenásilia?

ThLic. Andrej Mátel
www.andrejmatel.szm.sk

Foto: Thoth92

Zdroje:
Haaretz.com
The Jerusalem Post
Memri (The Middle East Media Research Institute)
BBC News
CNN. com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo