Ako sa priživiť na pretekárovi

Ako sa priživiť na pretekárovi

Foto - Profimedia.sk

Ak sa cyklista dobre zaradí, dokáže ušetriť tretinu až polovicu energie. Tímy majú na výber viacero formácií, ktoré môžu pri svojej stratégii využívať.

Vrcholové cyklistické preteky nie sú len ukážkou individuálnej telesnej zdatnosti a cyklistickej techniky, ale aj tímovej stratégie. Keďže rozdiel v schopnostiach vrcholových pretekárov je už relatívne malý, taktika tímu má dôležitý vplyv na celkový výsledok.

Tím sa vopred rozhoduje, ktorý z pretekárov má najlepšie šance uspieť a tomu prispôsobuje celkovú stratégiu. V rámci nej často obetuje výsledky ostatných pretekárov, aby vytvorili čo najlepšiu pozíciu pre favorita. Energiu ostatných sa pokúša preniesť na favorita.

Kľúčovým nástrojom v prenose energie je vzájomné ťahanie sa cyklistov. Práve možnosti vzájomného ťahania sa robia aj z cyklistiky taktickú súťaž s takmer neobmedzeným množstvom taktických možností pre jednotlivé tímy.

Nechať sa ťahať

Ťahanie, alebo inak jazda v háku či drafting, je zoraďovanie sa cyklistov za sebou tak, aby získavali aerodynamickú výhodu. Teda aspoň niektorí z nich. Znamená to jazdu cyklistov za sebou či v iných skupinových útvaroch, napríklad v tom, ktorý pripomína kvapku vody. Cieľom je znížiť energetickú náročnosť preteku pre vybraného cyklistu, resp. cyklistov. Prípadne ušetriť energiu celému tímu striedaním cyklistov na jednotlivých pozíciách vo formácii.

Efekt úspory nespočíva len v samotnom rozrážaní vzduchu, ktorý za cyklistom vytvára priestor zníženého tlaku, resp. redšieho vzduchu, a teda menšieho odporu pre ďalších cyklistov. Pri vírení vzduchu vzniká viacero efektov, navyše pelotón so sebou nesie akúsi vzduchovú bublinu, ktorá pomáha celému zoskupeniu. Vďaka tomu z draftingu čiastočne profituje aj samotný prvý jazdec, na ktorom spočíva najväčšie bremeno.

Koľko sa ušetrí

Drafting sa stal témou viacerých štúdií, a tak sa dá relatívne presne povedať, aký veľký je jeho efekt. Premenných, ktoré do výpočtu vstupujú, je viacero: rýchlosť cyklistov, vzdialenosť cyklistov od seba, tvar formácie i veľkosť a hmotnosť cyklistov.

Pri nízkych rýchlostiach je efekt háku zanedbateľný, významnejšie sa prejavuje až pri úrovni dvadsať kilometrov za hodinu. Pre porovnanie, priemerná rýchlosť cyklistov na Tour de France je okolo 41 kilometrov za hodinu, najvyššia rýchlosť pri časovkách býva okolo 55 kilometrov za hodinu.

Pri rýchlostiach nad 45 kilometrov za hodinu sa už efekt úspory energie vďaka draftingu ráta na desiatky percent. Ak by jazdci dokázali jazdiť úplne tesne za sebou, tak pri rýchlostiach okolo 45-50 kilometrov za hodinu by druhý jazdec v poradí ušetril až polovicu energie, než ako keby šiel sám.

Takto zaradený cyklista dokáže ušetriť až polovicu energie, než keby sa od pelotónu odtrhol a išiel na vlastnú päsť. Zdieľať

Odstup medzi cyklistami je však niekoľko desiatok centimetrov, efekt z draftingu tak postupne klesá, no je stále veľmi zaujímavý. Pri vzdialenosti okolo pol metra až jeden meter medzi cyklistami môžu jazdci pri rýchlosti nad 40 kilometrov za hodinu ušetriť viac ako tretinu energie, než ako keby šli samostatne. Platí, že tretí jazdec má ešte o niečo výhodnejšiu pozíciu ako druhý, ale rozdiely sú už malé. Podobne platí, že ak je pelotón roztiahnutý nielen do dĺžky, ale aj do šírky, je najlepšie byť v strede.

Takto zaradený cyklista dokáže ušetriť až polovicu energie, než keby sa od pelotónu odtrhol a išiel na vlastnú päsť.

V prípade, ak cyklisti v pelotóne idú za sebou, je dôležité nevybočovať z dráhy, ktorou ide prvý jazdec. Už pri desaťcentimetrovej odchýlke začína byť pokles efektu citeľný.

Efekt úspory vzniká aj vtedy, ak idú spolu dvaja cyklisti vedľa seba. Ak idú vedľa seba dva rady cyklistov, najväčší sporivý efekt sa dosiahne, ak je jeden z nich kratší a na začiatku aj na konci sa nechá prečnievať dlhším radom.

Keď sa jazdí vonku

Pri jazde vo vonkajšom prostredí musia cyklisti pri zoraďovaní si brať do úvahy aj ďalšie efekty, najmä protivietor, ktorý málokedy fúka priamo do tváre. Preto si pretekári vyvinuli zvláštny typ zoradenia, ktorý sa nazýva echelon a využívajú ho aj migrujúce vtáky. Ide o diagonálne usporiadenie, teda zoradenie v zákryte, ktoré na pretekoch často vidno.

Formácia echelon šetrí energiu pri jazde vo vetre. Foto - Flickr.com/cyclofan

Aj tu hráči taktizujú. V prípade, ak spolu idú iba cyklisti – súperi, ktorí nemajú záujem nikoho ťahať, zoraďujú sa na kraji cesty, aby znížili možnosť nasledujúceho pretekára jazdiť v zákryte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo