Turci s ruským srdcom

Turci s ruským srdcom

Hoci o Gagauzoch v EÚ len málokto niečo tuší, oni sú si istí, že s ňou nechcú mať nič spoločné.

Cesta z moldavského hlavného mesta Kišineva smerom na juh k Čiernemu moru je lemovaná nekonečnými poliami. Dlhé kilometre nevidieť nič iné, len lány obilia, kukurice a slnečnice. Uprostred jedného z nich sa odrazu objaví obrovská zástava s modrým, červeným a bielym pruhom a troma žltými hviezdičkami. Sme v Gagauzsku.

Autonómna oblasť v rámci Moldavska má vlastného prezidenta (baškana), momentálne ženu Irinu Vlachovú, ktorá je zároveň členkou moldavskej vlády a sídli v dvadsaťtisícovom meste Comrat. V prezidentskom paláci, budove v sovietskom štýle, pred ktorou dominuje veľká socha V. I. Lenina. Oproti je námestie, vynovené s pomocou tureckých peňazí, pravoslávny chrám, park s veľkým detským ihriskom a dvoma dobrými reštauráciami. V meste je aj univerzita, na ktorej sa vyučuje po rusky. Okrem nej sú oficiálnymi jazykmi v oblasti aj gagauzština a moldavčina.

Keď sa v roku 1990 rozpadal Sovietsky zväz, vyhlásilo Gagauzsko podobne ako Podnesterská republika nezávislosť. Došlo aj k viacerým ozbrojeným zrážkam s moldavskou vládou, v ktorých Gagauzom pomohli podnesterské milície. Nakoniec sa však 150-tisíc Gagauzov s moldavským štátom dohodlo na autonómnom  statuse.

Ako nám však vysvetľuje agilná sprievodkyňa v múzeu gagauzskej kultúry v dedinke Bešelma, táto dohoda má svoje podmienky. Ak by sa napríklad Moldavsko niekedy spojilo s Rumunskom, v minulosti sa takéto snahy objavili, Gagauzi by vyhlásili nezávislosť a požiadali o ochranu Rusko. Takýto postup vraj vyplýva priamo z dokumentu, ktorý zakladá ich autonómiu. Aby nikto nepochyboval, prvým exponátom, ktorý návštevníci pri vstupe do múzea uvidia, je plastika miestneho umelca znázorňujúca rumunské pazúry prisvojujúce si Moldavsko a Gagauzov, ako sa tomu snažia zabrániť.

Krivým okom sa tu pozerá aj na Európsku úniu. V roku 2014 sa v oblasti uskutočnilo referendum, v ktorom sa pri približne sedemdesiatpercentnej účasti viac ako 90 percent Gagauzov vyslovilo proti členstvu Moldavska v EÚ a za tesnejšie vzťahy s Ruskom.

Hlavný bulvár v Comrate.

Gagauzi sú turkický kmeň, ktorý žil pôvodne v pohorí Altaj, odkiaľ sa cez Strednú Áziu a Balkán dostal do dnešného Moldavska. Kedysi vyznávali kult vlka, ale neskôr sa pokresťančili a stali sa z nich pravoslávni. Vieru berú vážne, aj keď, ako nám hrdo hovorí sprievodkyňa, neexistuje jediná miestna ľudová tradícia, v ktorej by stále neboli prítomné aj ich staré pohanské prvky. Ich zvyky opísal v obsiahlej knihe ruský generál a geograf Moškov, ktorý sa s týmto etnikom zoznámil prostredníctvom svojho gagauzského pobočníka. Prvý gagauzský baškan nechal knihu opäť vydať a dnes je vraj bibliou každého miestneho obyvateľa.

Okrem tejto verzie našej sprievodkyne existuje aj iná. Podľa nej sú Gagauzovia potomkami utečencov z čias rusko-tureckých vojen, ktorým umožnili usadiť sa v pohraničných územiach Ruského impéria pod podmienkou, že prijmú kresťanstvo.

Gagauzi síce hovoria jazykom veľmi podobným turečtine, ale počas rokov strávených v Ruskej ríši nadobudli silnú ruskú civilizačnú identitu. „Boli sme síce nejaké roky aj pod rumunskou vládou, ale to sa nám nepáčilo a nechceme, aby sa to ešte niekedy zopakovalo,“ hovorí nám naša sprievodkyňa. V tom, odkiaľ hrozia najväčšie hrozby jej národu, má tiež jasno. Kedysi sa Gagauzovia vôbec nerozvádzali, ale potom sa „europeizovali“ a všetko sa zhoršilo.

Na otázku, ako miestni ľudia prežívali, keď po zostrelení ruskej stíhačky došlo k zhoršeniu vzťahov medzi Ruskom a Tureckom, odpovedá, že boli pokojní. Verili, že dve „veľké a civilizované impériá“ spolu nebudú bojovať a nejako sa dohodnú.

Nakoniec, asi len málokde na svete majú na dobrých vzťahoch týchto dvoch štátov taký veľký záujem ako práve tu. Za prácou dnes do zahraničia odchádza asi tridsať percent Gagauzov. Muži takmer výhradne do Ruska a ženy do Turecka.

 

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo