ROK KŇAZOV: Bibliu napísal Boh. Inšpiroval pisateľov

Mnohí sa pýtajú: Ako vieme, že Biblia je Božím slovom? Odpovedá im kňaz Miroslav Lettrich.

Biblia je fascinujúcou knihou, vlastne zbierkou kníh. Toto tvrdenie nie je ani polemické, a ani nie je žiadnou novinkou. Vieme, aký význam mala a má táto zbierka spisov pre celú našu civilizáciu, pre množstvo jednotlivcov v minulosti i dnes. Vieme aj to, že oslovovala a oslovuje nielen židov a kresťanov, ale aj mnohých inoveriacich a neveriacich.

Ako však môžeme tvrdiť, že táto zbierka starovekých spisov je slovom živého Boha? Nie je jednoduché vyčerpávajúco odpovedať na túto otázku. A keďže nie je mojím cieľom ani vyčerpať ctených čitateľov, pokúsim sa na túto otázku odpovedať nie vedeckým článkom, odvolávajúcim sa na odborné citácie, ale nahliadnutím do svojho vnútra, výpoveďou svojho chápania a vnútorného prežívania posvätnosti biblických textov.

Viera ako odpoveď človeka zjavujúcemu sa Bohu

Svoj pokus o odpoveď odrazím od jedného vysvetlenia. Keď o sebe niekto povie, že je veriaci, obyčajne sa pod tým chápe akási vnútorná aktivita dotyčného človeka, ktorá sa prejavuje presvedčením o existencii Boha. Židia i kresťania však zrod viery vnímajú trošku inak. Niežeby viera nebola úkonom človeka (to samozrejme je), ale prvotným aktérom nie je človek, ale Boh. Boh, ktorý sa dáva človeku poznať – hovoríme o Božom zjavení sa svetu i ľudstvu. Viera sa v tomto chápaní stáva vlastne ľudskou odpoveďou tomuto zjavujúcemu sa Bohu. Boh je ten, kto koná akciu, odpoveď človeka je reakciou naň. A židia i kresťania práve Bibliu považujú za najvýznamnejší spôsob spomenutého Božieho zjavenia. Možno teda povedať, že v základoch vnímania Biblie ako Božieho slova je viera, že Boh sa človeku prihovára a dáva sa mu spoznať.

Presvedčenie o posvätnosti spisov

Pozoruhodným momentom pri tejto otázke je spôsob, akým sa k posvätným textom po stáročia správali veriaci židia a neskôr aj kresťania. Nepozorujeme tu "obyčajnú" úctu k starodávnym spisom, ale presvedčenie, že spisy Biblie sú posvätnými spismi. Veľmi precízny spôsob ich prepisovania, starostlivé až sakrálne zaobchádzanie s nimi, autorita, akej sa v miestnych komunitách tešili... to všetko poukazuje na živé presvedčenie o ich posvätnosti.

Presvedčenie ľudských autorov

Zaujímavé je taktiež počínanie si ľudských autorov posvätných textov. Veríme, že prvotným autorom Svätého Písma je Boh. No na rozdiel od vnímania Koránu u moslimov, nepovažujeme Písmo za knihu, ktorá k nám prišla z neba prostredníctvom anjela, ale ktorú napísali ľudskí autori, ktorých považujeme za plnohodnotných druhotných autorov posvätných spisov. Títo ľudskí autori, ktorých nazývame svätopisci, písali posvätné spisy z Božieho vnuknutia. Hovoríme, že boli pod Božím vplyvom, čo znamená, že Boh tak použil ich ľudské vlastnosti, že napísali iba to a len to, čo chcel Boh. Tento Boží vplyv nazývame inšpirácia.

Istým paradoxom sa tu stáva nasledovné: veriace komunity židov i kresťanov vedeli o ľudskom autorstve spisov, no napriek tomu spisy Biblie vnímali ako slovo živého Boha. Skutočnosť, že sa ľudskí autori neobracali k nebeskému pôvodu spisov (ako v prípade Koránu), nijako to neumenšilo presvedčenie o posvätnosti spisov v komunitách veriacich.
A predovšetkým: ľudskí autori posvätných spisov sú si často jasne a zreteľne vedomí, že slovo, ktoré napísali, je slovom živého Boha a nie ich vlastné. Nespočetnekrát uvádzajú posvätné výroky slovami: Toto hovorí Pán. Odvolávajú sa na svoju vernosť Bohu a pravdivosť ich výrokov, ktorá bola potom mnohokrát potvrdená. Ohlasujú aj to, čo ich osobne hlboko raní (napríklad prorok Jeremiáš ohlasujúci zničenie Jeruzalema) a za svoje presvedčenie sú ochotní znášať príkoria (napríklad proroci Amos a Jeremiáš).

Presvedčenie Ježiša Krista

Pre veriaceho kresťana nemôže byť zanedbateľným faktom, že nie raz sa na stránkach evanjelií stretáme s tým, že sám Ježiš Kristus potvrdzuje autoritu a božský pôvod Písma. Na počiatku jeho verejného pôsobenia v nazaretskej synagóge, alebo po svojom zmŕtvychvstaní, keď emauzským učeníkom „vykladal, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“.

Presvedčenie prvých kresťanov

Určiť, ktoré spisy patria do zoznamu posvätných spisov Písma, nebolo jednoduché. Kritériom zaradenia spisu medzi posvätné bolo všeobecné presvedčenie kresťanských komunít, jeho celoplošné rozšírenie a súlad s hlavnými pravdami viery, ktoré sa vyučovali pri príprave na krst. Už podľa starodávneho presvedčenia celá Cirkev v spoločenstve s pápežom je nositeľkou neomylnosti vo veciach viery i mravov.

To najdôležitejšie

Existuje presvedčenie miliárd ľudí, čítajúcich Písmo dnes i v minulosti, že toto Slovo oslovuje. Že človek čítajúci Bibliu sa cíti byť skutočne zasiahnutý a oslovený Slovom. To, že Biblia je živým slovom živého Boha, je prežitá skúsenosť mnohých ľudí. A to, že boli, sú a určite aj budú mnohí, ktorí pri čítaní Písma budú oslovení Bohom, je azda najdôležitejšie.

Miroslav Lettrich
Foto: Pavol Rábara

V rámci seriálu Rok kňazov odpovedajú kňazi každý týždeň na vybrané otázky.

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Seriál Rok kňazov:
Róbert Lapko o (ne)svätení žien: Nesvätenie žien je vernosť Biblii
Marek Varga o Francúzsku: Porovnanie je diablovou pascou
salezián Andrej Kňaze: Každá doba potrebuje svoje odpovede
salezián Peter Naňo: Od zdržanlivosti ženatých po celibát
teológ Tibor Haluška: Morálka nie je čiernobiela
verbista a fotograf Andrej Lojan: Dá sa Boh odfotografovať?
správca farnosti Smolnícka Huta Jozef Spišák: Cirkev bez sviatostí je mŕtvou tradíciou
cirkevný historik Ľuboslav Hromják: Je Cirkev skostnatená?
dominikán Patrik Vnučko: Kto chce obrátiť Richarda Dawkinsa?
generálny vikár žilinského biskupa Ladislav Stromček: Dobré meno Cirkvi nesmie byť prvoradé
programový šéf TV Lux Juraj Drobný: Biblia ako film
hovorca KBS Jozef Kováčik: Boh alebo cirkev?
novokňaz Pavol Hrabovecký: Kňazstvo, čo mám z teba?
jubilujúci salezián Ernest Macák: Cez všetko sa dá premodliť
farár Maroš Kuffa: Ukážte mi jednu šťastnú prostitútku!
otec biskup František Tondra: Musí sa to mládencovi páčiť
salezián Robo Flamík: Dar kňazstva: dar krehkosti a veľkej lásky
básnik Stanislav Brtoš: Kňaz nie je postavený na piedestál
jezuita Milan Hudaček: Lebo som tvoj otec
Michal Masný: Stojí za mnou Boh, ktorý si ma sám vybral
otec biskup Rudolf Baláž: Kňaz má byť mužom modlitby za ľudstvo
Zdieľať

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo