Kto opíše budúcnosť Francúzska?

Kto opíše budúcnosť Francúzska?

Moslimovia prechádzajú popri mešite vo francúzskom meste Saint-Étienne, ktorú vandali zneuctili svastikami a rasovými urážkami namaľovanými na stenách. Snímka z 8. februára 2010. Foto: TASR/AP

Jean Raspail a Michel Houellebecq nezávisle od seba predpovedali moslimskú budúcnosť Francúzska. Stane sa realitou?

Dva veľmi významné francúzske romány, ktoré majú rôzne načasovanie i tón, vykresľujú dve vplyvné vízie budúceho Francúzska. Nielenže sa dobre čítajú (a obidva sú preložené do angličtiny; aj do slovenčiny a češtiny, pozn. prekl.), obidva spolu podnecujú k uvažovaniu o kríze súvisiacej s imigráciou a o kultúrnych zmenách.

Jean Raspail (1925) zobrazuje rasovú inváziu prichádzajúcu po mori, na raftoch a lodiach, ktoré vyplávajú z indického polostrova a mieria pomaly a isto k juhu Francúzska. V knihe Le Camp des Saints (The Camp of the Saints, Tábor svätých, 1973) dokumentuje predovšetkým bezmocné, spanikárené francúzske reakcie, keď hordy (slovo, ktoré je tu použité 34-krát) „stále prichádzajú, aby sa pripojili k neustále rastúcim počtom“.

Je to silná dystopická fantasy o bielej rase a európskom živote. Korešponduje s obavami vyjadrenými nemenej významnými ľuďmi, ako bol Charles de Gaulle, dominantný politik povojnového Francúzska, ktorý vítal všetkých francúzskych občanov, ktorí neboli bielej pleti, „s podmienkou, že zostanú iba malou menšinou. V opačnom prípade Francúzsko už nebude ďalej Francúzskom. My sme predsa v prvom rade európskym národom bielej rasy“.

Prečítajte si:
Moslimské Francúzsko v roku 2022, píše Michel Houellebecq Zdieľať

Tábor tiež predbieha čas a používa pojem „The Great Replacement“ (Le Grand Remplacement, Veľká výmena), vytvorený francúzskym intelektuálom Renaudom Camusom, ktorý predpovedá rýchlu výmenu „historického národa našej krajiny ľuďmi prisťahovaleckého pôvodu, ktorí sú prevažne Neeurópanmi.“ Približne rovnaká obava – z migrantov vytláčajúcich domorodých Francúzov a preberaním celej krajiny – je inšpiráciou pre stranu Národný front, ktorá v dnešných prieskumoch dosahuje takmer 30 percent a číslo stále rastie.

Michel Houellebecq (1956) v knihe Soumission (Submission, Podvolenie, 2015) nerozpráva príbeh krajiny (Francúzska), ale jednotlivca (Françoisa). François je unudený, trochu dekadentný profesor dekadentného hnutia vo francúzskej literatúre. Nemá rodinu, priateľov ani ambície. Hoci je iba v polovici štyridsiatky, jeho vôľu k životu nahlodala nuda, donáškové jedlá a procesia striedajúcich sa sexuálnych partneriek.

Keď sa v roku 2022 zdanlivo umiernený moslimský politik nečakane stane francúzskym prezidentom, rýchlo nasledujú mnohé radikálne zmeny francúzskeho života. Po prekvapujúcom obrate, ktorý sa začína zlovestne (mŕtvola na čerpacej stanici), sa všetko začína meniť k lepšiemu (lahodná potrava z Blízkeho východu). Zlákaný dobre plateným a uspokojujúcim zamestnaním s výhodou možnosti uzavrieť manželstvo s viacerými krásnymi zahalenými študentkami François ľahko opúšťa svoj doterajší život a konvertuje na islam, ktorý mu ako odmenu ponúka luxus, exotiku a patriarchát.

Kniha z roku 1973 nespomína slovo islam alebo moslim, jej náprotivok z roku 2015 hovorí o oboch – počnúc názvom: Islam v arabčine znamená „podvolenie“. Naopak, prvá kniha sa sústreďuje na rasu, zatiaľ čo druhá si ju len sotva všíma (Françoisova obľúbená prostitútka je Severoafričanka). Jedno podvolenie sa končí pekelne, druhé príjemne. Skoršia kniha je apokalyptickým politickým traktátom, ktorý sa tvári ako zábava, tá novšia zobrazuje literárnu a trpkú európsku stratu vôle bez toho, aby vyjadrovala nepriateľstvo voči islamu a moslimom. Jedna dokumentuje agresiu, druhá útechu.

Romány zachytávajú dva hlavné, takmer protichodné povojnové prúdy: Vábenie bohatej a slobodnej Európy pre vzdialených chudobných ľudí, najmä moslimov; a vábenie mocného islamu pre oslabenú post-kresťanskú Európu. Kontinent, ktorý predstavuje sedem percent svetovej pevniny, ale počas piatich storočí (1450 – 1950) bol dominantným regiónom, v oboch príbehoch nastupuje na cestu straty svojich zvykov, kultúry a zvyklostí, stáva sa iba rozšírenou časťou severnej Afriky, či je od nej dokonca závislý.

Predpovedám takmer opak: obraz Camusovej veľkej výmeny sa nezrealizuje, skutočnosťou sa stanú násilné represie proti moslimom a presadenie sa pôvodných francúzskych obyvateľov. Zdieľať

Romány naznačujú, že obavy vyjadrené pred desiatkami rokov varujúce pred masami rozzúrených násilných ľudí tmavej pleti sa zmenia na bežné a dokonca vyzerajú priaznivo (univerzity na Blízkom východe dávajú vyššie platy). Hovoria o tom, že čas na paniku uplynul a nahradil ho čas na uhladenú kapituláciu.

Keď Tábor vyšiel po prvýkrát, pritiahol veľkú pozornosť pravice, ale obe knihy hovoria o omnoho širších obavách dneška. Nové vydanie Tábora v roku 2011 sa vo Francúzsku rýchlo vyšvihlo na zoznam top bestsellerov a Podvolenie sa o štyri roky neskôr stalo bestsellerom č. 1 vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku.

Tieto dve knihy od seba delí štyridsaťdva rokov. Ak by sme poskočili vpred o ďalších štyridsaťdva, aký príbeh by rozprával futuristický román vydaný v roku 2057? Myslitelia ako Oriana FallaciBat Ye'or, a Mark Steyn by očakávali takú správu, ktorá predpokladá víťazstvo islamu a prenasledovanie toho mála zostávajúcich kresťanských veriacich. Ja však predpovedám takmer opak: obraz Camusovej veľkej výmeny sa nezrealizuje. Skutočnosťou sa stanú násilné represie proti moslimom (slovami Claire Berlinski) „vynorené z hmly európskej histórie“, ktoré bude sprevádzať opätovné presadenie sa pôvodných francúzskych obyvateľov.

Daniel Pipes
Autor je blízkovýchodný analytik, prezident inštitútu Middle East Forum.

Pôvodný text Who Will Write France's Future? vyšiel 6. júna 2016 vo Washington Times, publikované so súhlasom autora.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo