Európske peniaze nás korumpujú (rozhovor)

Biznismena Jána Košturiaka čitatelia Postoya už poznajú. Okrem toho, že je účastníkom pravidelnej ankety, pripravil pre tento portál niekoľko zaujímavých rozhovorov. Tentoraz sa Postoy rozprával s ním. Keďže medzi jeho klientov patria viaceré spomedzi najvýznamnejších slovenských firiem, reč bola najmä o praktikách v biznise.

Bol minulý rok pre manažérov veľký šok?
Pre niektorých určite. Mnohé firmy rástli bez toho, že by museli ich manažéri a vlastníci robiť niečo výnimočné. Minulý rok bol pre niektorých z nich precitnutím – objednávky im náhla klesli o 40-50%. Poznám aj firmy, kde bol pokles o 90%. Šokom pre mnohých bolo poznanie, že nestačí mať pod kontrolou firemné procesy, ale väčšine firiem chýba „systém včasného varovania z externého prostredia“.

Znamená to, že sme tu mali priveľa preplatených manažérov?
Mali sme tu „manažérov“, ktorí manažérmi neboli, pretože biznis išiel sám bez ich pričinenia. Určite sme tu mali a stále máme preplatených manažérov podobného typu – v štátnych podnikoch, bankách, telekomunikačných, vodárenských, energetických, teplárenských a iných monopoloch.

To znie, akoby v týchto a podobných inštitúciách človek skôr vynikol, keď sa prispôsobí ich kultúre ako keby mal skutočný manažérsky talent a cit pre inovácie.
Neviem, či vynikne, ale ak by bol skutočnou osobnosťou a lídrom, tak často neprežije. Tieto organizácie podľa mňa veľký priestor na inovácie neposkytujú. Ich hlavné „inovácie“ sú v tom, ako dobehnúť klienta a zarobiť na jeho účet viac peňazí.

Zmenil ich aj osobnostne? V čom najviac?
Na túto otázku neviem odpovedať, pretože každého asi poznačila skúsenosť minulého roka trochu ináč. Poznám ľudí, ktorým to ešte nezaplo, myslia si, že súčasná kríza je len jedna nepríjemná epizóda a stačí čakať kým to „prehrmí“. Nepochopili, že sa dostávame do permanentnej krízy, kde bude všetko ináč, že karty sa rozdávajú odznova.

Čo to znamená?
Poviem to na príklade. Robíme s firmou v chemickom priemysle. Kým ich nadnárodní konkurenti lamentujú nad krízou a používajú staré reklamné a právnické triky, oni inovujú, vymýšľajú nové výrobky a biznisy. Hlavnou výhodou menších firiem s konkrétnym vlastníkom je ich pružnosť a schopnosť zamerať sa na dlhodobejšie ciele. Iným príkladom sú zmeny v automobilovom priemysle. Elektromobil napríklad nebude potrebovať spaľovací motor, výfukový systém, prevodovku, spojku, palivovú nádrž, takže niektorí prácu stratia. Na druhej strane ju iní naopak získajú – do elektromobilov bude treba vyrábať batérie, nabíjačky, zbernice, výkonovú elektroniku, nové systémy chladenia a pod. Nikto zatiaľ nehovorí o tom, že po hospodárskej kríze príde celosvetová kríza nezamestnanosti. Pracovné miesta sa dnes masovo redukujú v službách a ľudia zo služieb nemajú kam ísť. Predtým podobný proces prebehol v poľnohospodárstve a priemysle. Humoristi hovoria, že ak Obama udrží nezamestnanosť pod 10%, tak dostane druhú Nobelovu cenu – za ekonomiku. Ale ja si myslím, že ju nedostane.

Ako bude teda vyzerať ekonomika budúcnosti? O čo sa bude opierať?
Tak to sa spýtajte niekde na Akadémii alebo Prognostikov. Myslím si, že v Európe bude ťažké udržať výrobu. Problémom je, že Európa stráca aj výskumné talenty a ubíja podnikateľov svojim byrokratickým systémom dotácii, stimulácii a intervencii. Ja by som si želal, aby to bola ekonomika postavená na talentoch, podnikateľoch, bez vplyvu štátu a politikov. Ekonomika, ktorá bude dávať šance výnimočným a tí vytvoria prostriedky pre hendikepovaných. Myslím si, že ekonomika musí byť solidárnejšia k chudobným a postihnutým ľuďom, musí byť orientovaná na ochranu životného prostredia a kvality života. Jediným ekonomickým indikátorom preto nemôže byť rast meraný ziskom.

Počas rýchleho rastu sa hovorilo, že Slovensko je krajina rýchlokvasených manažérov. Je to pravda?
Rýchlokvasení manažéri sú všade. Stačí sa pozrieť na niektorých „manažérov“, ktorých nám sem exportujú medzinárodné firmy. Na Slovensku sú „podnikatelia a manažéri“, ktorí nikdy podnikateľmi ani manažérmi neboli. Niektorým im to postupne dochádza, niektorým to nedôjde nikdy. Poznám však veľa výborných slovenských podnikateľov a manažérov a nemám pocit, že by sme boli špecifickí. Špecifické je skôr prostredie, ktoré odmeňuje neúspešných a trestá úspešných.

Je to o závisti, hlúposti, ľahostajnosti alebo o čom?
Celá Európska únia je postavená na chorom systéme dotácii a prerozdeľovania, intervencii, kde sa často pomáha slabým a neschopným na úkor tých najschopnejších. Neviem, či je to výsledok hlúposti alebo je to zámer. Aj obyčajní ľudia majú často väčšie sympatie k zlodejovi, ktorý okradne bohatého podnikateľa.

Európske peniaze sú predstavované ako pomoc, vďaka ktorej sa môžu budovať cesty, opravovať školy, zveľaďovať veda. Vy o nich hovoríte ako o semenách pre korupciu a nástroj potlačovanie podnikavosti... Dobre sme Vás pochopili?
Dobre ste pochopili. Tie peniaze bohužiaľ niekto rozdeľuje a niekto tieto zákazky dostáva a ten z nich rozdeľuje ďalej. V našej základnej škole máme hydromasážne vane. Škola síce potrebuje úplne iné veci, ale niekto rozhodol, že z EU fondov treba deťom kúpiť práve hydromasážne vane...
Európske peniaze korumpujú a narúšajú poctivú súťaž na trhu. To je môj názor. Toto zlo sa mi zdá horšie ako opravené cesty a hydromasážne vane v školách.

Akí sú osobnostne slovenskí manažéri v porovnaní so západnými manažérmi? Zaostávajú alebo ich predčia?
Ja rozlišujem medzi pojmami manažér, podnikateľ a líder. Manažéri skôr udržujú definovaný systém a plnia ciele, ktoré im niekto definoval, u lídrov a podnikateľov je to skôr o odvahe, riskovaní, schopnosti strhnúť ľudí, intuícii, nápadoch, kreativite, tvorení...
Zaostávame v schopnosti učiť sa nové veci, v schopnosti doťahovať veci do konca, v túžbe byť najlepší.

Čo ste sa v kríze naučili Vy osobne?
Naučil som sa, že pýcha predchádza pád, že nemáme robiť druhým ľuďom to, čo nechceme, aby oni robili nám, že porušovanie princípov tohto sveta vedie ku krízam a deštrukcii. Takže nič nové. Naučil som sa aj to, čo znamená dôvera a partnerstvo.

Zmenili sa nejaké populárne „knižkové“ princípy riadenia firiem?
Knižkové princípy riadenia menia každý deň – profesori a konzultanti. Väčšinou však nefungujú. To hlavné nie je čo ľudia čítajú a hovoria, to najpodstatnejšie, čo napokon urobia. Nezavrhujem knihy a teórie, sám kupujem a čítam veľa nových kníh, ale dôležitá je skutočná realizácia. Myslím si, že sa manažment zase bude musieť vráti k podstate – od manipulovania ľudí, k poctivosti, morálke, úcte k ľuďom a dôvere.

Vyhrotená situácia asi viedla k zvýšeniu počtu podrazov, nedodržaných sľubov a podvodov. Spozorovali ste v tomto veľký nárast?
Budete prekvapený, ale mám pocit, že som zaznamenal skôr nárast solidarity, pomoci, partnerstva a spolupráce. Možno je to dané tým, že sa viac pohybujem v súkromnom sektore menších podnikov. Zhoršila sa platobná disciplína, ale o nejaký alarmujúci nárast podvodov som nezaznamenal. Treba ísť možno hľadať na ministerstvá alebo na najvyšší súd...

Čo je podľa Vás najväčšia slabina podnikania u nás?
Priemernosť, provinčnosť, nedostatok pokory a neochota učiť sa, závisť a trestanie nadpriemerných, neuveriteľná korupcia začínajúca od politických špičiek, preferovanie zahraničných „investorov“ na úkor domácich podnikateľov.

Nebolo preferovanie zahraničných podnikateľov logická voľba po skúsenostiach s privatizáciou a tvorbou „domácej kapitálotvornej vrstvy“?
Nemýľte si kumpánov našich politikov, ktorým rozdávali a rozdávajú štátne podniky a zákazky s domácou vrstvou podnikateľov. Je to urážka každého slušného slovenského podnikateľa, ktorý začal z nuly a vybudoval firmu svojou hlavou a rukami. Je ich dosť a naši politici im vždy skôr brali ako dávali. Ak nebudeme mať svojich kapitalistov, tak nebudeme mať nikdy nič – len hlúpych politikov a „zahraničných investorov“, ktorých môj priateľ Milan Zelený nazýva cirkus Humberto. Postavia šapitó, zahrajú svoje predstavenie a odídu.

Vidíte v krajine potenciál, aby raz mohla byť konkurovať najvyspelejším krajinám sveta?
My predsa už dnes konkurujeme najvyspelejším krajinám sveta, tu sú niektoré úspešné príklady – ESET, OMS, Elcom, Decodom, Vital, Skybau, Nay, IDC Holding, Dru, Spinea, Kelly´s, McCarter, Ipesoft – ospravedlňujem sa tým, na ktorých som zabudol.

K téme:
Ipa Slovakia a Postoy.sk pozývajú na seminár Podnikanie v nových časoch a hľadanie vlastnej cesty. Hosťom bude Milan Zelený, odporúčame náš nedávny rozhovor s ním Naši rozprávkoví hrdinovia? Zápecníci, márnivci a nepodnikavci. Zdieľať

Ste profesorom. Ako sa zmenili mladí ľudia, s ktorými pracujete, za posledných 5-10rokov?
Je zvykom hovoriť, že mladí ľudia sú horší ako my starší. Aj ja mám niekedy pocit, že mladí sú rozmaznaní, bez ambícii a usilovnosti. Ale myslím si, že to nie je pravda. Stretávam mladých, ktorí navštevujú moje deti, niekedy s nimi sedím a počúvam ich rozhovory. Túžia po láske, spravodlivosti, chcú mať svoju rodinu a dobrú prácu. To my, dospelí, sme zdeformovali tento svet zlodejstvami, kompromismi a klamstvom. Na mladých mi trochu vadí neochota učiť sa.

Myslíte, že budú o 10-15 rokov iní?
Dúfam, že budú usilovnejší, veď ani mne sa v ich veku veľmi nechcelo učiť. Verím však, že ich našim „dospeláckym realizmom“ neoberieme o všetky ideálny, ktoré majú. Som presvedčený, že mladí sú lepší ako my (teraz rozmýšľam, do akej generácie sa mám zaradiť).

Šéfujete vlastnej firme. Nehrozí, že keď človeka nenaháňa šéf, zaspí na mieste? Ako si treba nastaviť procesy, aby hnali človeka dopredu?
Procesy si môžeš nastaviť ako chceš. Správne nastaviť treba srdce, rozvinúť túžbu niečo dokázať, učiť sa, objavovať nové vrcholy a ísť za nimi. Nie je to jednoduché, pretože každý nemá potrebu vystúpiť ma K2 alebo Everest. Naša firma je tak trochu rodinná firma – väčšina pracovníkov sú moji bývalí študenti a teší ma, keď sa im darí a vedia sa postarať o svoje rodiny.

Museli ste niekedy prepustiť človeka, ktorého ste mali radi? Čo ste mu povedali?
Väčšinu ľudí, ktorých som prepúšťal, som mal rád. S niektorými sa stretávam alebo si píšeme, máme dobrý priateľský vzťah. Čo som im povedal? Čo by ste povedali vy napríklad futbalistovi, ktorý nezapadol do tímu, alebo jeho hra ohrozuje výsledok celého mužstva? Ja hovorím – bude to lepšie pre obidve strany, každý by si mal nájsť prácu, na ktorú stačí a ktorá robí radosť jemu aj jeho okoliu.

Súhlasíte s názorom, že podnikať na Slovensku môže len ten, kto je pripravený na rozličné kompromisy? Robíte ich?
Pod kompromisom máte asi na mysli úplatky. Tak ten som nikdy žiadnemu obchodnému partnerovi nedal a nikdy nedám. Kompromis je aj sľubovať to, čo neviem splniť. Ani to nerobím. Zrušil som projekty, kde mi núkali peniaze a ja som nevedel zaistiť výsledok. Nerobím zo seba žiadneho moralistu, ale poznám veľa podnikateľov, ktorí ctia rovnaký princíp. Som hlboko presvedčený, že podnikať sa dá iba bez kompromisov. A je úplne jedno, či na Slovensku alebo niekde inde.

Ako vnímate podnikateľov, ktorí pristupujú na korupciu? Mnohí hovoria, že ju neiniciiujú, ale keď chcú vyplatiť mzdy ľuďom, nemajú na výber, než sa prispôsobiť...
Sú to táraniny a výhovorky. Na korupciu sú potrebné vždy dve strany – jedna berie a druhá dáva. Ich podiel na korupcii je 50%/50%. Ak sa neprestanú úplatky a provízie dávať a tí, čo berú nekompromisne udávať, tak s tým nič neurobíme. Poviem dva príklady – poznám firmu, ktorá dala veľký úplatok štátnej firme za objednávky na niekoľko rokov. Za tie peniaze mohli radšej vybudovať dobré obchodné a marketingové oddelenie a prežili by dlhšie ako obdobie, ktoré si „predplatili“. Poznám podnikateľa, ktorý sa dozvedel, že jeden z jeho nákupcov požiadal dodávateľa o províziu. Išiel na políciu a policajti ho presviedčali, nech nevymýšľa, že vraj všetci berú. Keď trval na svojom, bol nákupca prichytený pri čine a za tisíc eur mu hrozí niekoľko rokov väzenia. Nepoznám inú cestu ako bojovať s touto chorobou.

O korupcii sa najviac hovorí, keď firmy robia biznis so štátom. Je časté, že sa korumpuje aj v biznise medzi firmami? Napríklad že niekto za „príplatok“ uprednostní vybraného obchodného partnera...
Asi sa to robí. Najväčšie pokušenie býva v oddeleniach nákupu. Poznám prípady z konkrétnych firiem, kde dodávatelia štedro odmeňujú za to, že boli vybraní. Formy sú rôzne – provízie, drahé darčeky, dovolenky a iné.
Jedna z firiem, s ktorou spolupracujeme sa pokúšala presadiť v Čechách a na Slovensku v jednom známom obchodnom reťazci. Bez úplatkov to nebolo možné. Boli trpezliví a zásadoví a dnes začínajú dodávať do materského podniku v zahraničí. Bez úplatkov.

Ján Košturiak (48) je prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Vyštudoval odbor strojárska technológia na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. V roku 1997 ho vymenovali za profesora na Žilinskej univerzite v Žiline, v roku 2001 za profesora na ATH Bielsko Biala a za honorárneho profesora HST Ulm. Dlhodobo pôsobil na Fraunhofer IPA Stuttgart a TU Wien. V roku 1990 začal pracovať ako konzultant pre priemyselné podniky. V roku 1995 založil Inštitút priemyselného inžinierstva v Žiline, ktorý v roku 2000 spojil s aktivitami Fraunhofer IPA Stuttgart v spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia.

Postoy.sk
Foto: IPA Slovakia, Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na pošli na vybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo