Ťažké časy voliča Smeru (Texty roka)

Ťažké časy voliča Smeru (Texty roka)

Premiér síce odvolávanie parlamentu prežil, ale to nič nemení na tom, že politika Smeru sa dnes nedá brániť ani v krčme.

(Každý člen redakcie vybral jeden svoj text, ktorý bol pre neho tento rok z nejakého dôvodu mimoriadny. Tento text, pôvodne publikovaný v júli, vybral Jozef Majchrák a to z tohto dôvodu:

Text charakterizuje jeden z kľúčových problémov aktuálnej slovenskej politiky, ktorý výrazne ovplyvní jej ďalšiu podobu. Tento rok sa totiž stali veci, ktorých výsledkom môže byť to, že masa, doteraz disciplinovaných voličov Smeru, sa dá do pohybu. A treba si začať klásť otázku, či sa z toho máme tešiť, alebo sa toho báť.)​

Na voliča Smeru prišli ťažké časy. Dnes už môže len nostalgicky spomínať na obdobie, keď jeho strana ešte za niečo stála. Keď bojovala s dôchodkovými poisťovňami, bankami, tlačila na nízke ceny plynu či sa zastrájala zrušením súkromných zdravotných poisťovní.

Odhliadnuc od ekonomickej zmysluplnosti týchto opatrení, pre voliča Smeru to boli témy, kvôli ktorým stálo za to sa pohádať v krčme. Naposledy si to mohol ešte trochu užiť pred rokom, keď sa predseda zaťal kvôli utečencom, ale ani to sa už nebolo veľmi s kým hádať, lebo celá krčma súhlasila.

Ale odvtedy nič. Len Bonaparte, „naši“, Bašternák. Žiadna téma, pri ktorej by sa žiadalo buchnúť po stole, zanadávať si na nenažratých bankárov či neoliberálnych bratislavských pisálkov a nakoniec triumfovať otázkou, ktorý iný politik okrem Fica ešte myslí na drobných ľudí.

Dnes má Smer len jedinú tému. Obranu ministra vnútra Kaliňáka a obhajobu Ficovho nájmu v Bonaparte. To sa však krčme háji oveľa ťažšie ako vyššie dane pre banky, obmedzenie druhého dôchodkového piliera či vlaky zadarmo.

V minulosti sa už strana v stave vyhorenosti nachádzala viackrát. Stačí si spomenúť na predchádzajúce volebné obdobie a prehraté prezidentské voľby, keď sa po Robertovi Ficovi na niekoľko mesiacov zľahla zem a ani jeho najbližší ľudia netušili, ako si predstavuje budúcnosť.

Vtedy prišiel s iniciatívou minister kultúry Maďarič, jeden z mála strategicky uvažujúcich politikov Smeru. Aj pod hrozbou, že inak nebude kandidovať na post podpredsedu strany, sa Maďaričovi podarilo presadiť akýsi programový reštart. Strana na sneme vo veľkom štýle ohlásila nové programové balíčky, a keďže to celkom fungovalo, podobnú stratégiu zopakovala aj tesne pred parlamentnými voľbami.

Maďarič si zároveň uvedomoval, že akékoľvek programové inovácie a nápady by priniesli len veľmi málo politických bodov, ak by Pavol Paška po kauze piešťanského CT prístroja zostal na svojom poste. Aj preto sa vtedy ešte spolu s Robertom Kaliňákom zasadzoval za jeho odchod z čela parlamentu.

Robert Fico predstavuje v roku 2015 predvolebný sociálny balíček.

Dnes sa Maďarič vnútri Smeru snaží tlačiť na Kaliňákov odchod. Premiérovi dal tento svoj názor na vedomie, ten sa však rozhodol ministra vnútra zatiaľ podržať. Strana sa tak dostala do paralýzy a hoci podľa našich informácií chcú niektorí ľudia v Smere na jeseň opäť prísť s nejakou formou programového reštartu, s Kaliňákom v ministerskom kresle platí to isté, čo s Paškom na čele parlamentu. Účinok takéhoto kroku sa prudko otupí.

Kauza Kaliňák je pre Smer istým spôsobom bodom zlomu. Strana by s veľkou pravdepodobnosťou preferenčne slabla, aj keby táto aféra neexistovala. Mohol by to však byť pozvoľný, kontrolovaný pád, pri ktorom by stále existovala nádej, že sa dá šikovnými politickými krokmi, ak už nie úplne zastaviť, tak aspoň spomaliť. Strana sa mohla ešte roky hýbať na úrovni dvadsaťpercentnej voličskej podpory. Možno by už nevyhrávala každé voľby, ale muselo by sa s ňou počítať.

Ak však Smer prestane byť schopný provokovať témami, väčšinu energie bude vynakladať na obranu „ušpinených“ ministrov a v médiách sa bude prepierať len majetok jeho lídrov, tak to bude znamenať jeho rýchly koniec.

Mnohí si na tomto mieste povedia, že to je predsa dobrá správa. Má to však aj svoj háčik. Smer dokázal vo svojich dobrých časoch na seba viazať aj pomerne veľký počet protestných a radikálnych či nahnevaných voličov. Táto jeho schopnosť už síce v poslednom období slabne, stále však v istej miere existuje. Bolo by naivné si myslieť, že ak Smer začne prudko strácať voličov, tí sa automaticky stanú podporovateľmi SaS, OĽaNO alebo nejakej konštruktívnejšej pravicovej sily. Naopak, existuje veľké riziko, že mnohí z nich posilnia skôr spodné prúdy slovenskej politiky.

Keď výskumné agentúry skúmali pred voľbami, aké dôvody vedú voličov k podpore tej či onej strany, u voličov Smeru zohrával silnú úlohu istý typ osobného pragmatizmu. Svoju voľbu zdôvodňovali približne takto: Všetci politici len klamú a sľubujú, ale kým ostatní nám nedali nič, Robert Fico nám dal aspoň rožok. Napríklad vo forme vratiek za plyn či vlakov zadarmo.

Tento typ politiky, samozrejme, niekoho iritoval, ale mnohých lákal.

Dnes sa však Smer dostal do fázy, že už nikoho svojimi témami neirituje ani neláka. Iba bráni Kaliňáka.

Foto: TASR/ Henrich Mišovič, Michal Svítok

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo