Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
03. júl 2016

Čo robí v lete Boh?

Úvaha o tom, kde hľadať Boha počas prázdnin.
Čo robí v lete Boh?

Foto: Luiz Hernandez/Flickr.com

Keby som chcel byť alibista, tak iba lakonicky skonštatujem, že robí presne to isté, čo na jar aj na jeseň, aj v zime a bodka!

Tak mi prepáčte, ak ešte pokračujem. Ííha, Ííha a cha, cha, naše predstavy o tom budú vždy antropomorfné, teda že ľudské vlastnosti budeme pripisovať Bohu. V tomto duchu aj berte všetko, čo sem napíšem, tak letne a odľahčene.

Prvá biblická kniha Genezis by nám čo-to mohla napovedať. Tá kniha nám v symbolickom tóne uvádza za 6 dní dielo Božieho stvorenia a 7. deň Jeho odpočinok.

Keby sme na to išli komparatívne a zvážime fakt, že stvorenie sveta už prebehlo, tak môžeme s prižmúrením teologického oka zauvažovať, že ak počas roka Boh veci, čo sa dejú pre človeka, priamo koná alebo ich pre človeka dopúšťa, tak potom dva letné mesiace vyvádza človeka nielen z kolotoča povinností, všedností a uboleností, aby sa nadýchol z plných pľúc, ale vyvádza človeka aj na púšť, na púšť jeho vnútra, teda do prostredia, kde bežne človek sám nevkročí ani nechce vkročiť a tam sa Boh prihovorí k jeho srdcu. Lebo tak sa zdá, že my len v tomto ťažkom a nehostinnom prostredí plného vysmädnutosti sme schopní a ochotní počúvať.

V týchto dvoch mesiacoch nám Boh akoby predkladal svoju víziu a svoje desaťmesačné konanie a dopúšťanie udalostí v životoch našich,  ktoré sa vždy – skôr či neskôr – majú ukázať v náš absolútny prospech!

Kupola baptiséria sv. Jána vo Florencii. Foto: Gwen/flickr.com

Boh nás vyvádza na symbolickú púšť, aby nám poklepal po pleci a tak trošku aj po čele.

Chce, aby sme videli realitu v súvislostiach, avšak inak, ako sa o to usiluje naša nemenovaná televízia. Práve v tomto letnom čase máme dosť priestoru tie súvislosti premyslieť a zduchovniť, niekde na deke pri vode alebo na turistike v horách...

Boh sa takto v letných mesiacoch prihovára aj jednotlivcom, aj celým národom.

Tak napríklad, nielen štátom Európskej únie vraví, že to nebude náhoda, ak teraz cítia vo svojej každodennosti ničotu a prázdnotu, lebo prvá biblická kniha takto opisuje úsvit dejín ešte predtým, ako zasiahol Boh, keď povedal: „Buď svetlo!“ Lebo dovtedy sa tam píše: „Zem bola pustá a prázdna a tma bola nad priepasťou.“

Bratislavskému taxikárovi a vlastne všetkým, čo sa s ním delia o podobný osud, chce pri odvážaní manželov, čo idú spoločne navštíviť ťažko chorého syna, pripomenúť, že treba hľadať obraz, a nie rám. Až vtedy v ňom započnú úvahy o prinavrátení sa od všetkých frajeriek tohto sveta k žene svojho života, s ktorou ho spájajú aj plody lásky – ich vlastné deti. Je to iná forma pripomienky Ježišových slov: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“

Angličanom naznačuje, že ak nemajú vlastný názor, tak nemajú vlastnú tvár. Je to iná forma pripomienky z písma: „Vaše áno nech je áno a vaše nie nech je nie, čo je navyše, pochádza od Zlého.“

Tiež nebude náhoda, keď sedíš s naozajstnými priateľmi na terase horského hotela, kde máte náramný výhľad zajedaný medovými rebierkami a zapíjaný pivom a popritom precítite, že najjednoduchšie radosti sú tie najkrajšie. Božie Slovo o podobných situáciách povie, že: „Lepšie to málo, čo má spravodlivý, než veľké bohatstvá hriešnikov.“

Slovenským futbalistom skrze výkon malinkého Islandu vraví, že najlepšia obrana je útok. Je to iná forma pripomienky zo Svätého písma o tom, že víťazný súboj Dávida s ozrutným Goliášom je stále možný.

Študentovi v prímorskej destinácii v čase, keď to čaká najmenej, Boh skrze jeho svedomie pripomína, že naozajstná radosť zo zavŕšenia školy sa nemohla dostaviť, lebo celé štúdium sa snažil prešvindľovať skrze podvody a ťaháky a aj tú diplomovku, z ktorej dostal áčko, niekto za ťažké prachy vyrobil na kľúč. Nuž a o prijatie na výšku sa už postaral bohatý otecko. Svedomie teda práve prehovorilo, že čo nič nestojí, za nič nestojí. Je to vlastne iná pripomienka Matúšovho evanjelia: „Tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú“.

Inzercia

Tureckému národu a pre budúcnosť všetkým národom, kde môžu udrieť teroristi, majú byť zrejmé slová Krista: „Bdejte a buďte pripravení, lebo neviete ani dňa, ani hodiny!“

Takzvaná bazilika-cisterna v Istanbule. Foto: John Picken/flickr.com

Povedz, na čo si spomenieš, keď v televízii vidíš správu o odhalení podvodov a surového sofistikovaného rozkrádania chlapíka, ktorý bol presvedčený, že je výborne krytý, nepostihnuteľný a v istom zmysle nesmrteľný? Čo ti ako prvé napadne? Niečo o Božích mlynoch? Písmo sväté o tom vraví: „Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.“

Tieto a iné výroky sú vlastne pripomienkou dobrého Boha, aby si začal vidieť  a počuť v intenciách Pravdy a Lásky. Mrzí ho napríklad aj to, keď leješ do seba cukor v podobe presladenej kofoly, hoci už teraz máš nadváhu 13 kíl. Bolelo ho, keď jasne videl, že posledné 4 poldeci si si včera v noci už vôbec nemal dávať. Vedz, že Boh veľmi trpí spolu s tebou, keď v tieto letné dni sýtiš svoju dušu všetkým, čo ju môže systematicky a nenávratne dokaličiť...

Boh v lete vlastne čaká.

Čaká na slobodný dialóg s nami, čaká, ako zúročíš talenty, čo máš od Neho, čaká, ako naložíš s polotovarom, ktorý sa práve nejako kreuje v tvojom vnútri po pobyte tvojej duše na púšti.

Čaká, ako spracuješ krivdu, čo ti spôsobili, čaká, čo odpovieš človeku s ubolenou tvárou, ktorý ťa práve prosí o pomoc, čaká, že mu jedno ráno aspoň jednoducho, ale zároveň osobne povieš niečo v zmysle – ďakujem a prosím. Pri západe ohnivého slnka, čo ťa zastihol na diaľnici, máš krásnu šancu z plných pľúc aj srdca vykríknuť: „Teraz viem, Bože, že si a nemôžeš nebyť!“ a pospevovať si s autorádiom práve hranú pieseň: „Zem, která nemá své nebe, stratila všechno, i sebe...“

Čaká ako mu aspoň raz za deň, možno keď sadáš na bicykel alebo do loďky alebo večer pri opekačke tak vľúdne povieš: „Ahoj.“

Ale hlavne všetkým ľuďom tejto planéty chce všemohúci Boh tým svojím predlhým paradoxným čakaním na nás a naše odpovede prívetivo naznačiť, že má filozofiu otvorených dverí.

Nie je to obyčajné vyčkávanie, je to nesmierne trpezlivé čakanie Boha na nás, je to láskyplné čakanie.

On totiž nechce zničiť nikoho, kto mu práve odporuje alebo ho nechápe, ale  ponúka záchranu plnosti života  všetkým, čo prejavia záujem...!

 

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Hovor s ňou!

Hovor s ňou!

Počas štúdia som bol v bratislavskom kláštore zvolený za kultúrneho referenta. Akokoľvek socialisticky to znie, v podstate išlo o výber filmov pre spolubratov na sobotný večer.