KOMENTÁR: Kto je dobrý v emisnej kauze

Minulý týždeň sa ukázala prvá slovenská tvár, ktorá sa priznáva k skupine Interblue. Človek, ktorý sa označil za projektového manažéra prehovoril po tom, ako médiá priniesli informáciu, že patrí k ľuďom, ktorých za podozrivých označili švajčiarske úrady. Médiá sa pri svojom tvrdení opreli o preklad korešpondencie zo Švajčiarska určenej našim úradom.

Je evidentné, že emisný obchod patrí medzi najväčšie slabiny tejto vlády. Hoci podozrivým sa pre stále podivnejšie procesy stáva skoro každé verejné obstarávanie. Neprekvapuje tak, že Robert Fico sa rýchlo ponáhľal, aby sa od veci dištancoval s tvrdením, že sa to týka rezortu SNS. Hoci pred rokom urážal každého, kto hovoril, že ide o netradične veľkú zlodejinu. Vladimír Mečiar krátko po najnovšom odhalení tiež zvolal tlačovú konferenciu. Tam oznámil, že ľudia blízki SNS berú výpalné za vybavovanie eurofondov. Zlé má byť SNS, ostatní sú tí dobrí.

Kto a prečo médiám (viacerým naraz) poskytol kópiu listu zo Švajčiarska a do akej miery sú veci naaranžované, aby problém vyzeral ako záležitosť SNS, možno len tušiť. Jednoduché vysvetlenia však môžu zavádzať. „Snaha predať štátnu rezervu poza chrbát najsilnejšej koaličnej strany sa zastavila na ministerstve hospodárstva,“ napísal minulý rok týždenník TREND. Biznis teda nebol ani SMERU tak utajený, ako dnes tvrdí. Čo všetko sa medzi partnermi muselo udiať, aby sa napokon obchod zrealizoval, možno len hádať.

K téme:
Je na Slovensku viac korupcie? Zdieľať

No v emisiách nejde len o peniaze. Celý kšeft je smutný ešte z jedného pohľadu. Systém emisných kvót bol vymyslený, aby motivoval k ochrane prírody. Stručne povedané, každá krajina dostala povolenie znečistiť svet oxidom uhličitým iba v rámci istých limitov, kvót, ktoré jej boli pridelené. Ak fabriky na jej území vypustil emisií viac, museli od niekoho iného kúpiť jeho kvóty, ktoré neminul. Cieľom bolo dosiahnuť, aby firmy a krajiny investovali do ekologickejšej produkcie, pretože za neekologický prístup musia zaplatiť. K tomu všetkému sa zaviazali dobrovoľne dohodou z Kyóto. Autori myšlienky chceli dosiahnuť, aby profitovali tí, ktorí sa snažia znižovať negatívny vplyv na prírodu. Slovensko však svetu ukázalo, že mu na spoločnej snahe mnohých krajín nájsť spôsob, ako šetriť svet okolo, vôbec nezáleží.

Rezort životného prostredia však nie je v tomto žiadnou výnimkou. Podobné sa deje aj oblasti justície, pri prideľovaní európskych dotácií, či v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a v ostatných rezortoch. Zdokumentovaných prípadov je z každého rezortu dosť. Princípy, z ktorých majú profitovať masy sa menia na pravidlá, z ktorých profitujú vybraní.

Pravda, obviňovať pre niekoľko zlodejíčkov celú vládnu zostavu by bolo neprimerané. Ak by existovala šanca, že tých pár zlodejíčkov podniká na vlastnú päsť. No absolútne žiadne pokroky pri vyšetrovaní podozrivých prípadov a útočenie na médiá či inštitúcie tretieho sektora, ktoré nahrádzajú činnosť zablokovanej polície a prokuratúry, menia túto šancu na čistú ilúziu.

František Múčka
Foto: Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo