Odchod Británie vyvolá hlboké zmeny

Odchod Británie vyvolá hlboké zmeny

Na snímke priaznivec Európskej únie s vlajkou EÚ prechádza okolo budovy britského partlamentu v Londýne 24. júna 2016. Foto: TASR/AP

Vôľa vystúpiť nemá nič spoločné s ekonomikou, viac sa týka národnej suverenity.

Jednu z najväčšmi militantne sekulárnych a nešťastne byrokratických entít na svete – ktorá sa aj snaží šíriť svoje omyly po svete – čaká tento týždeň skúška a možno i porážka. Vo štvrtok sa voliči v Spojenom kráľovstve zúčastnia na referende o „brexite“ čiže vystúpení Británie z Európskej únie. Ak odíde, možno to položí celú EÚ. (Pozn. redakcie: Komentár bol písaný niekoľko dní pred referendom, v ktorom Briti rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ.)

Ak si prečítate mainstreamové spravodajské zdroje, uvidíte titulky, že odchod Británie vyšle šokovú vlnu po celej globálnej ekonomike a rovná sa ekonomickému šialenstvu. Akoby bol odrazu každý z nás čistý homo economicus a vášnivá túžba opustiť EÚ bola len akousi iracionálnou masovou hystériou.

Základy Európy pôvodne vytvorili kresťanskí demokrati

Vôľa vystúpiť v skutočnosti nemá nič spoločné s ekonomikou, ale veľa s národnou suverenitou. Je celkom možné, že britská ekonomika bude po odchode zaostávať, a to zas bude mať globálne dôsledky. Počiatky EÚ však boli oveľa bohatšie a širšie než čisto ekonomické.

A katolícke. Po 2. svetovej vojne sa kresťanskodemokratickí lídri rozhodli riešiť jeden veľký problém a niekoľko malých. Vzbura proti EÚ je možno vlastne sčasti iba túžbou znovu získať niečo z toho, čo sa odvtedy stratilo.

Vzbura proti EÚ je možno sčasti iba túžbou znovu získať niečo z toho, čo sa od jej vzniku stratilo. Zdieľať

Veľkým problémom bolo napätie medzi Francúzskom a Nemeckom, ktoré takmer zničilo Európu v dvoch svetových vojnách. Dvaja významní katolícki štátnici, Francúz Robert Schuman (ktorého Benedikt XVI. vyhlásil za „Božieho služobníka“ a možno je na ceste k svätosti) a Nemec Konrad Adenauer sa dlhé roky tajne stretávali vo Švajčiarsku (verejne sa rozprávať s postnacistickým Nemeckom bolo stále nemožné). Pomohli vytvoriť rozličné medzinárodné inštitúcie (vrátane NATO), ktoré napokon viedli k EÚ.

Zostala však ešte väčšia otázka: aké by mali byť základy novej Európy? Odpoveď – opäť od kresťanských demokratov, predovšetkým od veľkého tomistu Jacqua Maritaina – bola: kresťanské chápanie ľudskej osoby a ľudských spoločností. Kresťanskodemokratické strany v Nemecku a Taliansku zohrali zásadnú úlohu pri zastavení šírenia komunizmu do západnej Európy.

Starší katolícki teoretici ako Chesterton a Belloc snívali o akejsi modernizovanej kresťanskej ríši v rámci znovuzjednotenej Európy. Tento ideál, podobne ako samotné kresťanskodemokratické hnutie, bol pre Európanov možný len čiastočne vzhľadom na náboženský pluralizmus, politické rozdiely, ale i úplnú neveru na kontinente. Cieľom však nikdy nebola ďalšia Svätá rímska ríša, ale kontinent, ktorý bude opäť raz úplne žiť kresťanské hodnoty.

Zvíťazila ľavicová byrokracia

Sprvu sa to dialo, až kým sekularizačné sily nezablokovali čo i len zmienku o kresťanskej minulosti Európy v rámci oficiálnych dokumentov. Pomaly sa začala utvárať EÚ, ako ju poznáme – nie však dosť pomaly. Na rozdiel od amerických zakladateľov si zakladatelia EÚ nepremysleli štruktúru kontinentu. V dnešnej dobe často počuť sťažnosti na „demokratický deficit“, keď vzdialená byrokracia, ktorá sa nezodpovedá nikomu, koná bez ohľadu na subsidiaritu a národné záujmy.

Až celkom donedávna boli síce byrokratické chápadlá široko pociťované, no skôr ako vec, ktorá vyvoláva každodenné podráždenie, než ako popud k vzbure. Raz som sa spýtal poslanca Európskeho parlamentu, čo robí. Odpovedal mi, nie úplne zo žartu, že dáva pozor, aby mali mrkvy v EÚ štandardnú veľkosť. (Mali aj eurokondóm, o ktorom je lepšie sa viac nebaviť.)

Prečítajte si:
Sedem poznámok k brexitu
Jedna europárty sa skončila. Ale čo bude ďalej? Zdieľať

Z príbehov, ktoré sa vynorili počas hroziaceho brexitu – spolu s nespokojnosťou v Maďarsku, Grécku a v iných krajinách – je môj obľúbený ten o rozhodnutí EÚ, že Fínsko má do svojich lesov znovu zaviesť vlky – v počte kusov 9 500 – pravdepodobne z ekologických dôvodov. Fíni namietali, že sa k celej záležitosti nemôžu vyjadriť a že toto nariadenie je v rozpore s inými smernicami EÚ, ktoré dovoľujú domácim národom spravovať svoje vlastné územie (vo Fínsku chovajú soby a voči vlkom sú neústupní).

A pokiaľ ide o svet za hranicami Európy, EÚ napokon usúdila, že je celkom správne presadzovať potraty, kontrolu populácie a „práva“ gejov v každom štáte, na ktorý má páku, podobne ako medzinárodné elity v OSN a na Ministerstve zahraničných vecí USA (keď v Bielom dome sídli istá strana). Pápež František to správne nazval „ideologickou kolonizáciou.“ Mohli by sme to nazvať aj demografickou samovraždou. Každému národu v Európe sa prepadáva populácia.

Euromrkva sa dá zniesť, nezvládnutie utečeneckej krízy nie

Vedúci politici nám nemajú dávať povrchné prednášky o otvorenosti a multikulturalizme, keď vieme, že žiadna kultúra, ak má v úmysle prežiť, nemôže byť otvorená a pluralistická donekonečna. Zdieľať

No i tak by celé toto byrokratické zasahovanie mohlo pokračovať donekonečna, nebyť súčasnej utečeneckej krízy. Veľké počty potenciálne nebezpečných utečencov vyvolali rozličné reakcie podobne ako tu v Amerike. Dokonca i Rakúsko, ktoré stále trpí pre svoju nacistickú minulosť, si len pred malou chvíľou takmer zvolilo „pravicového“ lídra. Nemecko sa minulý rok pochabo rozhodlo prijať milión utečencov, z ktorých sú tri štvrtiny slobodní mladí muži, a ďalšie prúdy imigrácie sa snaží obmedziť. Francúzsko, Belgicko a Škandinávia boli podobne ako Veľká Británia svedkami teroristických útokov.

Zdá sa, že veľká skupina Britov si nakoniec povedala: stačilo. Euromrkva sa dá zniesť, neschopnosť EÚ zvládnuť utečeneckú krízu nie. Situácia je zaiste zložitá. Stavia jednu kresťanskú povinnosť – pomôcť ľuďom v núdzi – proti druhej: ochrániť nevinných ľudí pred možnými hrozbami.

Vedúce osobnosti národných štátov majú i ďalšiu povinnosť, ktorú napokon väčšmi oceníme už čoskoro. Nemajú nám dávať povrchné prednášky o otvorenosti a multikulturalizme, keď vieme, že žiadna kultúra, ak má v úmysle prežiť, nemôže byť otvorená a pluralistická donekonečna.

Mali sme a možno ešte stále máme šancu urobiť niečo na Blízkom východe a v severnej Afrike, aby nebezpečné tranzity do Európy a inde neboli až také akútne. Naše zlyhanie na Blízkom východe bije do očí až natoľko, že vyše päťdesiati zamestnanci ministerstva zahraničných vecí práve poslali prezidentovi Obamovi list, v ktorom mu odporúčajú bombardovať Sýriu. Len si to predstavme. Sú to kádre z ministerstva zahraničných vecí, ľudia, ktorí chápu svoju prácu vo svete väčšinou ako podporu potratov a práv gejov, ospravedlňovanie sa za Ameriku a ukecávanie cudzincov do bezvedomia.

Či už Británia odíde, alebo zostane, jedna vec je istá. Nielen tu v Amerike nás čakajú určité zásadné a hlboké zmeny.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Napísal knihy Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí a Boh, ktorý nesklamal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava Západ.

Pôvodný text: The EU’s Unholy, Un-Roman, Un-Empire.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo