Krvavá nigérijská pôda

Nigérijskí kresťania sa dnes modlia za pokoj vo svojej krajine. Deň zmierenia nasleduje po krvavých stretoch medzi miestnymi kresťanmi a moslimami. „Prosím, myslite dnes na nás,“ vyzýva všetkých kresťanov nigérijský arcibiskup Ignatius Ayau Kaigama.

O niekoľkohodinovej masakre kresťanov žijúcich v obciach Dogon Nahawa, Ratsat a Zot Foron informovali pred časom všetky médiá. Skupina moslimov 7. marca nadránom vtrhla do dedín ležiacich niekoľko kilometrov od mesta Jos a mačetami vyvraždila asi 500 miestnych kresťanov, vrátane žien a detí. Tisícky miestnych obyvateľov prišli pri následnom vypaľovaní obydlí o všetok majetok a dodnes sa ukrývajú v okolitých lesoch. Ďalšie skupiny patrolujú okolo dedín a strážia všetky prístupové cesty. (Pozri aj reportáže Al-Jazeera a CNN).

Etnické násilie

Napriek prvému zdaniu nemožno túto udalosť považovať za príklad náboženskej neznášanlivosti. Aj keď mnohé médiá ju interpretovali práve v tomto duchu. „Svetová tlač sa ľahko necháva uniesť a tvrdí, že sa vyvražďujú kresťania a moslimovia,“ posťažoval si pre Vatikánsky rozhlas arcibiskup Abuje, hlavného mesta Nigérie, John Olorunfemi Onaiyekan. „Ale to neplatí pre tento prípad, pretože dôvodom zabíjania nie je náboženstvo, ale sociálne, ekonomické, kmeňové a kultúrne nároky.“

Mesto Jos a okolité obce ležia na línii, ktorá oddeľuje moslimský sever a kresťanský juh. Po celej Nigérii navyše kočujú pastieri patriaci k fulanskému etniku, ktorí sa tiež hlásia k islamu. Tí sú podľa vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano už od čias britskej kolonizácie považovaní za obyvateľov druhej kategórie: nemôžu zastávať niektoré štátne funkcie, majú sťažený prístup na miestne univerzity, kde musia za štúdium platiť viac ako iní. V okolí mesta Jos, hlavnom meste štátu Plateau, si Fulani dlhodobo nárokujú pôdu, ktorá patrí miestnym Beromom, roľníkom a zväčša kresťanom. Zápasy o pôdu sa premietajú do krvavých stretov. Kým 17. januára prišli počas bitky o život stovky moslimov, tentokát boli obeťami kresťania.

Bez ochrany

Najviac pochybností po masakrách sa vznáša okolo miestnych bezpečnostných zložiek. Aj keď oba krvavé strety trvali niekoľko hodín, polícia nezasiahla. „Vláda, ktorá by mala poskytovať všetkým obyvateľom záruky bezpečnosti, zrejme nie je schopná činu. Nie že by nechcela, ale je to veľmi slabá vláda,“ konštatuje arcibiskup Onaiyekan. Dodatočné nasadenie armády a zatknutie 95 moslimských útočníkov je nedostatočným riešením. V krajine, ktorá už zažila niekoľko násilných konfliktov, sú zbrane ľahko dostupným tovarom a mnohí chudobní obyvatelia sú ochotní nechať sa za pár dolárov najímať ako vykonávatelia krvavých vendet.

Riešenie problému vedie inou cestou. „Jediným spôsobom ako spolunažívať v tejto krajine je znova si uvedomiť, že všetci sme bratmi a obyvateľmi rovnakej krajiny,“ vyhlásil arcibiskup Onaiyekan prostredníctvom Tlačového strediska Svätej stolice. Guvernér štátu Plateau Solomon Lar už zriadil 26-člennú komisiu, ktorej členmi sú aj náboženskí a kmeňoví predstavitelia a ktorá by mala hľadať riešenia problémov. „Je príliš jednoduché povedať, že je to len náboženský spor medzi kresťanmi a moslimami. Musíme ísť na to ináč, potrebujeme politické a sociálne riešenia,“ uviedol pre agentúru Zenit arcibiskup mesta Jos Ignatius Ayau Kaigama.

Peacemaker Kaddáfi

Svojským návrhom riešenia problému prispel tento týždeň extravagantný líbyjský vodca Muammar Kaddáfi, ktorý pred časom navrhol rozdeliť Švajčiarsko medzi Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Nigérijské problémy chce riešiť podobne: rozdeliť krajinu na moslimskú a kresťanskú časť.

Imrich Gazda
Foto: Flickr.com/Cyril Bitton

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo