Rakúsko: Zakazovať nacizmus je naďalej nutné

Kampaň pred rakúskymi prezidentskými voľbami ešte oficiálne ani nezačala a už stihla vyvolať prvý škandál. Postarala sa oň svojim výrokom kandidátka Barbara Rosenkranz.

Ústavný zákon o zákaze NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei - Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany) a denacifikácii Rakúska - takzvaný Verbotsgesetz prijali vo Viedni v roku 1945, konkrétne 8. mája.

Opätovne bol vyhlásený v roku 1947, čím získal aj označenie Verbotsgesetz 1947. Zákonom boli zakázané a rozpustené aj všetky organizácie napojené na NSDAP - SS, SA a ďalšie a ich majetok na základe tohto zákona prepadol v prospech Rakúskej republiky. Zákon tiež zakázal pod hrozbou trestu znovuobnoviť či opätovne začať ich činnosť smerujúcu k národno-socialistickým cieľom. Tento právny predpis sa stal jedným zo základov, na ktorých začalo Rakúsko budovať svoju povojnovú demokraciu.

Rozvírila diskusiu

Pred niekoľkými dňami, približne 65 rokov po prijatí zmieneného zákona, rozvírila debatu okolo zmysluplnosti tejto normy Barbara Rosenkranz - prezidentská kandidátka pravicovej strany FPÖ (Freiheitliche Partei Österreichs - Slobodomyseľná strana Rakúska). Tú v ostatných rokoch preslávil najmä jej bývalý predseda a populistický politik Jörg Haider (zomrel v roku 2008). Odvolávajúc sa práve na slobodu myslenia podpredsedníčka strany Rosenkranz spochybnila opodstatnenosť zákonnej úpravy historického vyrovnania sa s nacistickou minulosťou našich susedov.

Jej vyjadrenie vyvolalo v Rakúsku obrovskú vlnu nevôle. Proti jej vyjadreniam ostro vystúpili socialisti z SPÖ, ktorí nasadili do hry o Hoffburg doterajšiu hlavu štátu Heinza Fischera. Šrámy na povesti straníckej kandidátky sa snažil sprvoti zahladiť šéf strany Heinz-Christian Strache. Na narýchlo zvolanej tlačovej konferencii presviedčal ľudí o tom, ako to vlastne Rosenkranz myslela, resp. nemyslela, no jeho snaha sa ukázala byť márnou. K prípadu Rosenkranz sa verejne vyjadril aj vážený viedenský arcibiskup a predseda rakúskej biskupskej konferencie kardinál Christoph Schönborn. Ten označil túto prezidentskú kandidátku, ktorej meno v preklade znamená ruženec, za „nevoliteľnú“. Dôvodom nebolo to, že už dávnejšie vystúpila z katolíckej Cirkvi a ani jedno z jej desiatich detí nie je pokrstené. Dôvodom bolo až jej zľahčovanie potreby protinacistického právneho predpisu. Toto zľahčovanie pritom vyvolalo reakcie aj zo strany vplyvného židovského spoločenstva. Prípad Rosenkranz sa stal aj ústrednou témou večernej nedeľnej televíznej politickej diskusie v rakúskej verejnoprávnej televízii. V debate dokonca zástupca kresťansko-demokratickej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) odmietol sedieť vedľa predstaviteľa FPÖ a produkcia musela medzi nich vsunúť prázdne kreslo. Barbara Rosenkranz si za svoj výrok vyslúžila aj trestné oznámenie, ktoré na ňu podal známy viedenský advokát Georg Zanger.

Ani tieto politické či ďalšie tlaky však neprimäli Matku Rakúska, ako sa v kampani Rosenkranz označuje, k dištancovaniu sa od spochybňovania protinacistického zákona. Zabral až bulvár. Vydavateľ najčítanejšieho rakúskeho denníka Kronen Zeitung Hans Dichand, ktorý síce najprv podporil Rosenkranzovej kandidatúru, ju totiž neskôr vyzval, aby sa miestoprísažne dištancovala od spochybňovania protinacistického zákona. Tento mediálny tlak Barbara Rosenkranz už nezvládla. Pred pár novinármi takéto vyjadrenie nakoniec podpísala. Prítomní žurnalisti však nemali možnosť položiť jej pri tejto príležitosti žiadnu otázku.

Rozhodnú hlasy ľudoveckých voličov

V prieskumoch verejnej mienky sa misky váh aj pre neakceptovateľný výrok Barbary Rosenkranz naklonili viac na stranu Fischera, no jeho víťazstvo stále nie je isté. Viacerí ľudovci totiž vyzvali svojich sympatizantov, aby sa zúčastnili na voľbách, no nepodporili žiadneho z kandidátov. Týmto krokom by sa totiž znížilo kvórum potrebné na zvolenie. Až do 25. marca budú môcť nominovať svojich kandidátov aj zvyšné strany. Možno si to nakoniec rozmyslia aj samotní ľudovci. Nepostavenie vlastného kandidáta či kandidátky by mohlo byť vnímané ako porazenecký postoj. Zaujímavosťou predvolebného obdobia je, že ako nezávislý plánuje kandidovať aj Ulrich Habsburg-Lothringen. Ten však podlieha inému špeciálnemu rakúskemu zákonu, ktorý zakazuje kandidatúru členom v minulosti panujúcich rodín. Jedným z cieľov jeho ohlásenej kandidatúry je aj zrušenie tohto zákazu.

Prípad Barbary Rosenkranz, ktorú žurnalista Hans-Henning Scharasch ešte v roku 1985 označil za „Kellernazi“ - „Pivničnú nacistku“, ukázal, že Rakúsko sa s érou národného socializmu doposiaľ nevyrovnalo. Dá sa však predpokladať, že v ére habsburskej monarchie už majú Rakúšania jasno. Ohlásená kandidatúra Ulricha Habsburg-Lothringena totiž žiadne veľké protimonarchistické reakcie nevyvolala.

Pre Slovensko je mrzuté porovnanie a fakt, že naša spoločnosť si nedokáže obrániť demokratické zriadenie obdobne, ako to urobili naši susedia. Aj 20 rokov po páde komunizmu totiž chýba v našom právnom systéme zákon, ktorý by zakazoval činnosť komunistickej strany. Voľby hlavy Rakúskej republiky sa uskutočnia 26. apríla.

Michal Ambrovič
Foto: wikimedia.org, Flickr.com

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo