Bude lepšie, keď Briti odídu z EÚ? (Redakčná polemika)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bude lepšie, keď Briti odídu z EÚ? (Redakčná polemika)

Briti budú zajtra hlasovať o zotrvaní alebo odchode z EÚ. Čo je lepšie pre nich a čo pre nás? Leave or Remain?

V redakcii máme na to odlišné názory. Odpovedáme na dve otázky, po prvé, ako by sme hlasovali, keby ste boli Britmi a po druhé, ako by sme chceli, aby Briti hlasovali. Budeme radi, ak pridáte svoje postrehy do diskusie.

 

Jozef Majchrák: Ako Brit by som hlasoval proti vystúpeniu z EÚ, ako Slovák to príliš neprežívam

1. Heslá o suverenite znejú v dnešnej preregulovanej EÚ atraktívne. Ale asi by som neuveril tomu, že imigračné a sociálne problémy v takom multikultúrnom Babylone, ako je Veľká Británia, sa vyriešia tým, že sa obmedzí možnosť pracovať pre Poliakov, Rumunov či Slovákov. Teda pre tých, z ktorých väčšina tvrdo pracuje a rýchlo sa integruje.

Británia má s imigráciou problém, ale ten má korene v jej imperiálnej minulosti, nie v členstve v EÚ.

Rovnako sa mi zdá ilúziou veriť, že vystúpenie zo sféry vplyvu bruselských úradníkov znamená automatické vykročenie k oveľa väčšej slobode alebo k ochrane erodujúcich tradičných hodnôt. Že týmto krokom pominie obdobie iracionálnych administratívnych regulácií a presadzovania nezmyselných a škodlivých politík, ako sú LGBTI agenda a podobne. Na to sú chúťky úradníkov a politikov všade na svete až príliš podobné a ideológie, ktoré ich ovplyvňujú, príliš globálne.

Hlasoval by som teda proti vystúpeniu z EÚ.

2. Ako ostrovná krajina má Veľká Británia prirodzene iné geopolitické priority, čo spolu s jej tradičným úzkym spojenectvom s USA vedie k tomu, že jej zahraničnopolitické záujmy sú často v rozpore so záujmami viacerých pevninských členov Únie. Aj Slovenska.

Ukázalo sa to pri otázke podpory pre vojnu v Iraku, členstva Turecka v EÚ, ale tiež pri politike voči Rusku, kde pevninské krajiny musia byť pragmatickejšie.

Odpoveď na takto položenú otázku závisí od toho, ako vidíme cestu zo súčasných problémov EÚ. Ak za ňu pokladáme federalizáciu a ďalšie prehlbovanie politickej integrácie, tak je jasné, že tento cieľ sa dá ľahšie dosiahnuť, keď Britána v Únii nebude.

Ak je budúcnosť v reformách Únie (jej jednotlivých politík a inštitúcií), ale na jej dnešnom pôdoryse bez potreby ďalšieho politického zjednocovania, tak táto vízia má väčšiu šancu na úspech s Britániou ako so spojencom vovnútri.

Osobne sa prikláňam k tejto druhej možnosti, hoci si uvedomujem riziko, že britské záujmy nebudú vždy totožné s našimi. 

Ale ak sa aj Briti rozhodnú z EÚ vystúpiť, netreba okolo toho robiť veľkú paniku a maľovať katostrofické scenáre krachu európskeho projektu. Únia prežije aj bez Britov.

Fero Múčka: Ako Brit by som skôr zostal, ako Slovák si želám Britov vnútri

1. Ak by som bol Brit, bol by som zrejme v skupine, ktorej by referendum žily netrhalo. Hlasoval by som zrejme za zotrvanie v Únii, ale s vedomím, že ani opačný výsledok by pre Britániu nebol pohromou. (Ak by sa pri odchode podarilo vyjednať dobré dohody o udržaní obchodných vzťahov, bolo by to dokonca pre kráľovstvo výhodné, zbavila by sa politického tlaku a časti regulácií.)

2. Všimol som si, že tí moji známi, ktorí sú za odchod Británie z Únie, sú väčšinou euroskeptici. Teda že odchod Británie vnímajú ako dôkaz a potvrdenie chýb, ktoré v Únii sú, a chápu Brexit ako možnosť oslabiť dostredivé sily v Únii.

Sám seba tiež radím k odporcom ďalšieho centralizovania únie. O ideologických argumentoch sa dá dlho debatovať, ale tie praktické sú najmä o tom, že centralizácia je dnes už nestráviteľné sústo a tlak na viac Bruselu len celý koncept Únie oslabuje, tlačí ho ku krachu. Myslím si, že dobré vzťahy na starom kontinente majú väčšiu šancu prežiť, ak budeme spoločenstvom spolupracujúcich štátov, než ak by sa ďalej posilňovalo centrum. Práve Británia bola vždy bližšie k tomuto chápaniu podoby Únie (hoci z čisto sebeckých dôvodov). Brusel Britániu nemusel a tá ho vždy brala polovážne.

Bez Británie bude EÚ viac vystavená tlaku krajín Stredomoria (najmä Španielsko, Taliansko a Francúzsko). A tam sa nikdy nerozmýšľalo veľmi reformne ani s dlhšou perspektívou. Spoločná poľnohospodárska politika je toho mnohoročným ukážkovým príkladom. Bez Británie, akokoľvek čudný spojenec to bol, bude Nemecko južanskému tlaku čeliť horšie a európske inštitúcie budú stredomorskejšie. To neznie ako dobrá správa.

Jaroslav Daniška: Británia do Únie nepatrí

Pozeral som včera večer predreferendovú diskusiu na BBC a musím povedať, že mi tie urozprávané eurofilné političky, zľava aj sprava, liezli pekne na nervy. Samé naučené slogany, stokrát prežuté frázy. Obzvlášť mi pila krv konzervatívna poslankyňa zo Škótska Ruth Davidsonová. Zväzáčka ako vyšitá. Ale kráľom bol aj tak moslimský primátor Londýna Sadiq Khan, pre neho je to jednoduché: ak je niekto za odchod z EÚ, používa lži a hovorí z neho samá nenávisť. Také lacné frázy o EÚ už máte problém počuť aj v Bruseli. (Mimo európskeho parlamentu, pochopiteľne.)

Víťazom debaty bol pre mňa bývalý primátor Londýna a konzervatívec Boris Johnson. Uvoľnený, vtipný, s nadhľadom. A ešte niečo: on bol pozitívny.

A to je môj pohľad: Odchod Anglicka z únie je pozitívny krok, Angličania budú mať priestor na to, aby predviedli, ako vyzerá alternatíva (napríklad vďaka voľnému obchodu s USA, Kanadou a Austráliou), Británia je príliš veľká a dôležitá, aby ju EÚ trestala zlými dohodami, niet sa čoho obávať. Zaplatia síce za to vysokú cenu, rozpadne sa im štát, keďže Škótsko a Severné Írsko sa časom odtrhnú a vstúpia do EÚ, ale to je zase dobre pre nás a EÚ. Najmä ak sa zobudia Poliaci.

Briti navyše v EÚ nereprezentovali len trh, ale aj progresivistickú rovnostársku agendu vrátane kultúry smrti, vzťah k tradícii už dávno túto krajinu nevystihuje.

Zo slovenského pohľadu to vidím rovnako, ať si jdou. Kontinent myslí inak, Únia je pre nás viac ako obchodný spolok. To Briti nikdy nepochopia. S Anglickom, Ruskom, ale aj Tureckom máme mať nadštandardné vzťahy. Nikto z nich ale do EÚ nepatrí.

Nie je veľa vecí, kde sa Churchill a de Gaulle zhodli, ale to, že Británia do politicky zjednotenej Európy nepatrí, je jedna z nich. Má to logiku. Obojstrannú.

 

Martin Hanus: Ako Brit by som si hodil mincou, ako Slovák dúfam, že Briti ostanú s nami

1. Historik Christopher Clark, autor skvelej knihy Námesačníci, sa v súvislosti s britským referendom nedávno odvolal na morálnych filozofov, podľa ktorých sa život skladá z troch typov rozhodnutí. Z tých najmenších, každodenných, keď rozmýšľame, čo si dáme na obed alebo akú zubnú pastu si kúpime, ďalej z rozhodnutí strednej váhy, keď zvažujeme povedzme kúpu nového auta. A potom sú tu zásadné individuálne aj kolektívne rozhodnutia, napríklad o tom, či Veľká Británia vystúpi z EÚ. Ako píše Clark, najracionálnejšie zvažujeme plusy a mínusy pri rozhodnutiach strednej váhy. Naopak, menej racionálni sme pri zásadných rozhodnutiach, pretože tie sú prejavom našej identity – už nejde ani tak o to, čo chceme, ale kým chceme byť.

Ako by som teda vo štvrtok hlasoval ako hrdý Brit? Z racionálneho hľadiska by prevažovali argumenty za zotrvanie, keďže môj ostrov by odchodom z EÚ nenašiel sľubované riešenie na žiaden z problémov – naozaj treba odchádzať kvôli nekontrolovanej imigrácii z členských štátov EÚ, ak oveľa viac pracovných migrantov prišlo z nečlenských štátov? Naozaj sa nadobro vymaníme z nadvlády preregulovaného Bruselu, hoci je známe, že ak by sme chceli podľa vzoru Nórska naďalej obchodovať s EÚ, museli by sme strpieť väčšinu bruselských regulácií a nemali pritom žiaden dosah na ich tvorbu?

No ako hrdého ostrovného Brita, dostatočne neurotizovaného členstvom v spolku s neprimeranými ambíciami, by ma urážali reči, že vystúpením z toho spolku sa stávam xenofóbnym Neeurópanom alebo že mimo toho spolku padnem do čiernej diery. Vo štvrtok by som si teda hodil mincou a dúfal by som, že srdce preváži rozum.

2. Sú tri dôvody, prečo by bolo pre nás lepšie, keby Briti ostali v EÚ. Prvý je geopolitický – je síce pravda, že euro, ktoré malo utužiť európsku integráciu, Úniu celkovo oslabilo, no najmä rozdelilo na jadro a perifériu. Vstupom do eurozóny sme sa aj politicky viac pripútali na Nemecko aj Francúzsko, kým Briti sa stali pre nás irelevantnejšími. Aj tak sú však Briti pre nás naďalej dôležití.

Briti sa v Únii starajú o istú regionálnu rovnováhu, ktorú často oceňujú Stredoeurópania, ale aj Nemci – tí si v inštitúciách EÚ často pochvaľujú tiché spojenectvá s Britmi proti Francúzom či južanským štátom. Odchodom Britov by sa táto rovnováha narušila, Nemci by sa stali definitívne hegemónom proti vlastnej vôli. Pričom, ako ukázala migračná kríza, bol by to čudný hegemón.

Druhý dôvod, pre ktorý by boli Briti lepší „in“ než „out“, sa týka sporu o podobu EÚ. Únia dnes síce prechádza krízou identity aj vnútorným odcudzením, takže dokonca aj horlivejší eurooptimisti si uvedomujú, že sa to s integračnými skokmi v posledných dvoch desaťročiach možno trochu prehnalo a dnes dúfajú (a my s nimi), že ich základné výdobytky, ako euro či Schengen, prežijú v dnešnej podobe. No aj do budúcnosti budeme potrebovať v debate pragmatizmus, ktorý odmieta vnímať európsku integráciu ako náboženský proces ústiaci do postnárodnej euronirvány.

Tretí dôvod je psychologický: žijeme v nestabilných časoch, keď sa oslabuje politický stred a miernosť, ich miesto zapĺňajú populisti a krátkozraké krikľúnstvo. Brexit prelomí doterajšie integračné tabu, čím zrejme posilní odstredivé tendencie v ďalších štátoch. Euroskeptik vo mne by mal jasať, ale konzervatívec vo mne (ktorý verí, že svet navôkol sa môže ľahko zmeniť na horší) sa tejto vízie desí.

 

Foto: flickr.com

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Aký je váš názor?

78
65

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo