Moc a bezmoc

Moc a bezmoc

Bol som nedávno v ústave, kde žijú psychicky aj fyzicky hendikepované ženy. Je ich niekoľko desiatok, poväčšine zbavené svojprávnosti.

Na ten pohľad sa nedá pripraviť. Cítil som chvenie, akúsi obavu, aj keď nebolo z čoho. Nič tak neodzbrojí, ako pohľad na utrpenie. A potom som uvidel ženu, ktorá všetko otočila naruby.

Mohla mať 35, riedke vlasy, pohľad klopila k zemi. Ale nešlo o jej hnedé ukrývajúce sa oči. Išlo o jej ruky a úsmev. Objala staršiu pani, usmiala sa na ňu. Miestnosť ovládol pokoj.

Táto žena robí jedno z najťažších povolaní, aké poznám. Nezarába ani minimálnu mzdu. Jej tabuľka je nižšia, musia jej doplácať, aby dostala aspoň tú úbohú mzdu. Nahnevalo ma to a ten pocit nedokážem pustiť z hlavy.

A najmä tú ženu.

Myslím na ňu a počúvam o portfóliu nášho podnikajúceho ministra, ako sa mu darí, čo všetko vlastní, ako zarobil na akciách, koľko sa zmestilo do kufríka.

Ale nejde len o tie reči. Ešte viac ma dráždi ministrov pohľad. Sebaistý a priamy.

Poviem to krátko. Smer dnes zastupuje muža, ktorý ani nevie vymenovať, čo všetko vlastní.

Tu už naozaj nejde o Kaliňáka.

 

Foto: Tony Alter/flickr.com

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo