Len pekne píšte písaným písmom

Len pekne píšte písaným písmom

Viaceré školy vo svete už neučia deti písať písaným písmom. Je to dobrý nápad?

Je možné, že písaniu perom sa v budúcnosti stane to isté, čo sa stalo kresleniu na steny jaskyne či vyrývaniu klinového písma do skaly. Pokrok je nevyhnutný, ale pred tým, ako úplne nahradíme pero klávesnicou, nezaškodí si uvedomiť zopár vecí. Napríklad to, že toho, o čo takým krokom prídeme, môže viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Pero nám je nanič

Logaritmy, obsah diela Rysavá jalovica, určiť vo vete príslovku, či opísať skladbu tela článkonožcov. Načo mi to v živote bude, vzdychajú deti všetkých generácií. Mysleli si to naši rodičia, my aj naše deti.

Tento typ frflania na školské príkoria vychádza z mylného predpokladu, že dôležité je len to, čo je užitočné. V technologickej dobe sa argument o zbytočnosti obsahu povinných osnov posunul do predtým nedotknutých končín. Najnovší trend vo vzdychaní nad školou už dávno nie je o tom, že načo sú nám v živote derivácie. Ide viac do základov: Načo sa vlastne deti učia písať rukou, keď sa to už takmer nikde nevyužijú? Všade, kde sa človek pozrie, samé klávesnice a dotykové displeje.

Tento typ uvažovania nie je len výmysel lenivých školákov, mnohé školy v Spojených štátoch už neučia písať písané písmo, len tlačené. A akademici, učitelia, psychológovia a tvorcovia osnov prudko debatujú, či to deťom vôbec treba. „Argumenty za písanie rukou spadajú do dvoch kategórií – tie, ktoré vnímajú historickú a umeleckú hodnotu písaného písma, a tie, ktoré tvrdia, že bez písania by trpeli deti aj spoločnosť pri strate schopnosti podpísať sa, prečítať si písaný dokument a rozvíjať jemnú motoriku ruky,“ vysvetľuje Rob Furman, riaditeľ jednej americkej školy.

A vzápätí kritikom oponuje. Na prvý pohľad sa zdá, že v dobe digitálnych podpisov, technológií, ktoré vedia rozpoznávať historické dokumenty, a tabletov a hracích konzol, ktoré rozvíjajú motoriku predtým nevídaným spôsobom, tieto argumenty za zachovanie písania relevanté nie sú.

Cvičenie pre mozog

Vec je ale, zdá sa, komplikovanejšia. Aspoň to si myslia bojovníci za zachovanie písania, ktorí mávajú výskumami mozgu aj motivačnými videjkami. Pretože písanie rukou nie je len o zaznamenávaní textu. V hlave pisateľa na papier sa toho deje viac ako v hlave klávesnicového strojopiscu. A píšuce deti tým činom benefitujú aj v iných aspektoch procesu učenia. „Deti sa nielen naučia rýchlejšie čítať, keď sa učia písať rukou, ale majú lepšiu schopnosť vytvárať myšlienky a uchovávať informácie,“ zhŕňa Maria Konnikova pre New York Times to, na čo prišli vedci.

Z hľadiska mozgovej aktivity totiž klepanie do klávesnice absolútne nestačí tomu, čo sa deje pri posvätnej činnosti nakreslenia písmen na papier perom alebo ceruzkou. Zistila to Karin James, psychologička z Indiana Univerzity, keď sa pozerala na mozog deťom, ktoré písať nevedeli a robili jednu z troch úloh. Obkresľovať písmenko spájaním bodiek, napísať ho na klávesnici a snažiť sa ho napísať na čistý papier. Pri voľnom písaní sa mozog aktivoval oveľa silnejšie.

Z hľadiska mozgovej aktivity totiž klepanie do klávesnice absolútne nestačí tomu, čo sa deje pri posvätnej činnosti nakreslenia písmen na papier perom alebo ceruzkou. Zdieľať

A dôsledky? Podľa zástancov písania je ich zoznam pomerne dlhý: zvýšená kreativita, lepšie kritické myslenie, lepšie sebavedomie a tiež zlepšenie čítania. Všetky tieto tvrdenia sú, ako ináč, založené na štúdiách. Jedna z nich bola o tom, že kázali deťom písať esej na počítači a rukou. Pri písaní rukou boli nielen rýchlejšie, ale aj mali viac nápadov. Ďalšia napríklad tvrdí, že písanie rukou pomáha aj pri sústredení sa na výklad. Študent si zapamätá oveľa viac pri poznámkovaní rukou, ako keď si zapisuje obsah prednášky do počítača.  

„Tí, ktorí si zapisujú poznámky do laptopu, majú tendenciu prepísať prednášku mechanicky, zatiaľ čo spracovanie informácie a preformulovanie do vlastných slov je pre učenie sa kritické,“ vysvetľujú autori štúdie tento fenomén.

Ale naozaj?

Pravda, merať zlepšenie kreativity, alebo vôbec akýchkoľvek iných schopností, jednoduché nie je. S týmto typom výskumu je totiž jeden zásadný problém, chýba kontrolná skupina. Keďže ľudia, čo vedia písať len na klávesnici, ale nie rukou, sa zháňajú ťažšie ako suši v Handlovej.

A okrem toho, netreba zabúdať na to, že písanie rukou zďaleka nie je jediné cvičenie pre zlepšenie fungovania mozgu. Ešte tu máme hranie na hudobný nástroj, počítačové hry, šport. Preto deti nemusia byť odkázané len na písanie, ak chcú maximalizovať svoj mozgový potenciál. Zatiaľ však prijmime radu písané písmo nezatracovať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo