ROK KŇAZOV: Morálka nie je čiernobiela

Stvoril Boh zlo? Prečo vôbec existuje? Aký je rozdiel medzi dobrom a zlom? Keď tieto otázky dostal kňaz Tibor Haluška, jeho prvá reakcia bola: Ľahšie otázky nemáš?

Tieto otázky patria medzi odveké „diskusné témy“ ľudstva. Prakticky každá kultúra a každá doba hľadala odpovede na tieto otázky. Nemyslím, že by som mal šancu povedať čosi nové. Skúsim len pripomenúť niekoľko všeobecne známych postojov a informácií:

Problematiku existencie – pôvodu zla „riešia“ obraznými vyjadreniami starobylé mytológie a zvlášť orientálne eposy, napríklad Enuma Eliš, Atrahasis, istým spôsobom aj Epos o Gilgamešovi. (Pri troche námahy by sme isto vedeli doložiť aj indické, egyptské, asýrske, grécke, rímske, mayské, astécke a viaceré iné mytologické predstavy na danú tému. V posledných desaťročiach religionisti objavujú náboženské predstavy dnes populárnych amerických Hoppiov, austrálskych Aborigénov alebo indonézskych domorodých kmeňov.) Spomínam si na prekvapivú verziu náboženského príbehu o príchode premožiteľa zla na svet, ktorú si ústne predávajú z generácie na generáciu domorodé kmene v Etiópii. Raz mi ju porozprával môj africký spolužiak na štúdiách v Ríme. Podľa tejto verzie má byť budúci Mesiáš „bielym mužom“.

Biblia o pôvode zla mlčí. Nevyjadruje sa k téme. Konštatuje jeho existenciu, ale odkiaľ sa vzalo, nevysvetľuje. Môžeme pripustiť, že Biblia v istom zmysle odpovedá na položenú otázku nepriamo. Táto nepriama odpoveď však prináša so sebou ďalšie komplikácie, a tými sa celá problematika stáva iba viac neprehľadnou a zamotanou. Konkrétne to znamená, že podľa Knihy pôvodu (Genezis) všetko, čo stvoril Boh, bolo dobré. Logicky z toho vyplýva, že Boh nestvoril zlo - všetko stvorenstvo bolo predsa dobré. Ak ale zlo nebolo stvorené, odkiaľ sa vzalo? Bolo splodené? Kým?

Židovské i kresťanské náboženstvo je monoteistické. To okrem iného znamená, že nepripúšťa existenciu nijakého protiboha, nepripúšťa nijaký opačný pól Boha Stvoriteľa, ktorý by splodil zlo. Boh je len jeden a je dobrý. Boh je Láska! Na druhej strane sa v Biblii, zvlášť v Novom Zákone, zlo pokladá za inteligentnú osobu s atribútmi rozumu a slobodnej vôle. Odkiaľ sa táto osoba vzala? Ako jej bytie nadobudlo ontologickú kvalitu zla?

Do žido-kresťanskej tradície (nie do Biblie) sa dostal vplyv Koránu, kde je písomná zmienka o páde prvého anjela (Iblisa, ak sa nemýlim), o jeho vzbure voči Bohu. Vzbura spočívala v neochote uznať, že človek je dôstojnejším a obdivuhodnejším stvorením ako anjel. Zosobneným zlom je teda podľa tradície mravne padnutá duchovná bytosť. Podstatu pádu Iblisa priblížim ešte jednou poznámkou.

Židovská nebiblická tradícia hovorí, že Boh stvoril anjelov v druhý deň stvorenia (človek bol stvorený neskôr). Tým, že Boh v Biblii tvorí delením – oddeľuje jednu „vec“ od druhej, tým vzniká vždy nové dielo s vyššou kvalitou. Keďže človek je podľa Biblie posledným – ôsmym Božím dielom stvoreným na šiesty deň, je dokonalejší ako anjel stvorený na druhý deň stvorenia. Kameňom úrazu vzbury bolo teda ľudské telo. Ako môže pomíňajúca hmotno-duchovná bytosť (človek) prevýšiť dokonalosťou bytosť čisto duchovnú (anjel)? To je jeden z mnohých protikladov Biblie, ktorý naznačuje, že najdôležitejšie biblické pravdy sú takmer vždy postavené akoby na ostrie noža. Vlastne aj problematika zla je Bibliou chápaná len v neoddeliteľnom vzťahu k dobru. To naznačuje obraz rajského stromu poznania dobra a zla (bol to jeden strom) alebo aj obraz poľa, na ktorom spolu s pšenicou rastie aj kúkoľ (obidve byliny rástli na jednom poli). Aj anjeli – ako všetky ostatné Božie stvorenia - boli stvorení ako dobrí a krásni. Zlo teda nebolo stvorené ani vo vzťahu k anjelom. V metaforickom vyjadrení bolo splodené neposlušnosťou bytosti podobnej Bohu (Iblis). Od Boha ju odlišoval len fakt, že bola stvorená. Mala počiatok.

Aký je rozdiel medzi dobrom a zlom? Na filozofickú otázku odpoviem filozoficky: Rozdiel medzi dobrom a zlom je rovnaký ako medzi svetlom a tmou. Ten rozdiel je zásadný. Kdesi som počul výstižné prirovnanie: Morálka, teda akýsi virtuálny priestor medzi dvoma extrémnymi bodmi, medzi absolútnym dobrom a absolútnym zlom, sa dá prirovnať vajíčku, ktoré človek drží medzi palcom a ukazovákom. Dva body dotyku predstavujú dva opačné póly morálky, ale medzi nimi je nekonečne veľa smerov a polôh. Chce sa tým povedať, že morálka nie je čiernobiela. Nie je len o dobre a zle, ale hlavne o nekonečnom množstve možností, ktoré prináša život a ktoré sa nachádzajú kdesi medzi týmito pólmi. Ak je absolútnym dobrom Boh, potom absolútnym zlom je všetko, čo Boha neguje.

Tibor Haluška, SDB
Autor pôsobí ako salezián v Michalovciach. V roku 1999 získal v Ríme licenciát z teológie.
Foto: Flickr.com

V rámci seriálu Rok kňazov odpovedajú kňazi každý týždeň na vybrané otázky.

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Seriál Rok kňazov:
verbista a fotograf Andrej Lojan: Dá sa Boh odfotografovať?
správca farnosti Smolnícka Huta Jozef Spišák: Cirkev bez sviatostí je mŕtvou tradíciou
cirkevný historik Ľuboslav Hromják: Je Cirkev skostnatená?
dominikán Patrik Vnučko: Kto chce obrátiť Richarda Dawkinsa?
generálny vikár žilinského biskupa Ladislav Stromček: Dobré meno Cirkvi nesmie byť prvoradé
programový šéf TV Lux Juraj Drobný: Biblia ako film
hovorca KBS Jozef Kováčik: Boh alebo cirkev?
novokňaz Pavol Hrabovecký: Kňazstvo, čo mám z teba?
jubilujúci salezián Ernest Macák: Cez všetko sa dá premodliť
farár Maroš Kuffa: Ukážte mi jednu šťastnú prostitútku!
otec biskup František Tondra: Musí sa to mládencovi páčiť
salezián Robo Flamík: Dar kňazstva: dar krehkosti a veľkej lásky
básnik Stanislav Brtoš: Kňaz nie je postavený na piedestál
jezuita Milan Hudaček: Lebo som tvoj otec
Michal Masný: Stojí za mnou Boh, ktorý si ma sám vybral
otec biskup Rudolf Baláž: Kňaz má byť mužom modlitby za ľudstvo
Zdieľať

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo