Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
11. február 2024

Týždenný výber šéfredaktora

Táto partia predviedla vrchol cynizmu. Ale raz sa to proti nej obráti

Rozklad trestnoprávnej politiky bude mať pre štát vážne dôsledky.

Táto partia predviedla vrchol cynizmu. Ale raz sa to proti nej obráti

Zľava advokát David Lindtner, premiér Robert Fico, štátny tajomník Pavol Gašpar, minister spravodlivosti Boris Susko a poslanec Tibor Gašpar. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Ako sa dalo očakávať, koaliční poslanci schválili minulý štvrtok novelu Trestného zákona vrátane zrušenia špeciálnej prokuratúry. Ale ak sme si dosiaľ mysleli, že účelom zmien je len faktická amnestia na majetkové trestné činy ľudí zo smeráckeho politicko-podnikateľského podhubia, debata získala celkom nový zvrat.

Vlastne až hodiny pred schválením zákona vysvitlo, že cez pozmeňujúce návrhy sa skracujú premlčacie lehoty aj pre násilné zločiny, pričom nie je jasné, či to bol vopred premyslený úmysel autorov zmien alebo výsledok legislatívneho chaosu.

Pôvodná trestná novela, ktorú koncom minulého roka predložil minister spravodlivosti Boris Susko, bola napísaná technicky výborne. Zasväteným právnickým kruhom bolo z rukopisu hneď jasné, že ju nepripravovali ministerskí úradníci, ale advokáti z praxe, ktorí presne poznajú nuansy trestného práva a vedia, čo chcú dosiahnuť pre svojich klientov.

Bezprecedentnú „humanizáciu“ trestného práva zjavne pripravovali advokáti ako David Lindtner či Marek Para (od nového roka Ficovi poradcovia) pre veľký okruh podozrivých, obvinených, obžalovaných, odsúdených. Preto ani neprekvapovala motivácia zmien, skôr len brutalita ich podoby, keď si tvorcovia ani len nedali záležať na tom, aby mala novela popri radikálnom znižovaní trestných sadzieb a premlčacích lehôt aj skutočné restoratívne prvky, aké obsahoval Karasov návrh.

 

Pokus o bleskový útok však koalícii nevyšiel podľa predstáv. Koncovka sa vďaka úspešnej opozičnej obštrukcii natiahla, od decembra boli na námestiach takmer každý týždeň desaťtisíce protestujúcich, pripomienky vzniesla aj Európska únia, a keďže agenda znižovania trestov si nemohla získať ani srdcia voličov koalície, téma čoraz viac ohrozovala Pellegriniho prezidentskú kandidatúru.

Smer s Hlasom sa preto dohodli na kozmetických ústupkoch, aby trochu vypustili paru. Ale ani tento pokus najmä Pellegrinimu nevyšiel. A ani vyjsť nemohol, je to Fico, ktorý drží tému pevne vo svojej réžii, teda aj pokračovanie, ktorým chcel Hlas zmierniť vášne, malo brutálny priebeh a nečakané vyvrcholenie.

Peter Pellegrini sa musel najskôr potupne prizerať, ako za trojkoalíciu predkladá naoko kompromisný pozmeňovací návrh trestne stíhaný Tibor Gašpar, ktorého on ako premiér pred šiestimi rokmi odvolal z postu policajného prezidenta, čím si vtedy vyslúžil veľký hnev vtedajšieho straníckeho lídra Fica.

A pretože v tomto narýchlo ušitom pozmeňováku boli chyby, Gašpar a spol. ich zas na poslednú chvíľu opravovali, až si opoziční poslanci (konkrétne Zuzana Števulová z PS) všimli, že ešte pôvodný Suskov návrh novely skracuje premlčacie lehoty napríklad aj pri násilných zločinoch.

Očividne zaskočení boli aj vládni poslanci, ktorých väčšina sa to dozvedela až v deň hlasovania. Z koaličných lavíc dlho neprichádzala žiadna reakcia, až sa mikrofónu chopil nový poslanec Smeru Richard Glück, ktorý mal v mene koalície ako prvý obhájiť, prečo sa skracuje premlčanie pri znásilnení.

Pred rokmi som napísal knihu o znásilnení a vražde Ľudmily Cervanovej, musel som sa vtedy zahĺbiť aj do problematiky tohto typu trestných činov, pochopiť, prečo sú znásilnené ženy často paralyzované a neschopné sa brániť, prečo po znásilnení nemusia zostať na tele obete stopy, prečo o tom ženy často nedokážu hovoriť, ani keď ich násilník nechá nažive, akú rolu hrá v tom všetkom strach, vytesnenie a zahanbenie.

Keď som počúval Glücka, ako vedľa svojho kumpána Erika Kaliňáka háji radikálne skracovanie premlčania ironickými slovami, že „tak asi o tom žena vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní, a môže ten trestný čin nahlásiť“, alebo zdôvodňuje potrebu skrátenia tým, že ženy si zvyknú po 18 rokoch znásilnenie vymyslieť, tento odpudivý cynizmus a úplná neznalosť psychiky znásilnenej ženy ma ohromili.

Ani po tejto obhajobe sa v poslaneckých kluboch Smeru, Hlasu a SNS nenašla ani jedna poslankyňa, ktorá by na protest proti tej novele vytiahla hlasovaciu kartičku alebo aspoň v rámci faktických poznámok dala najavo istú nevôľu.

Minister Susko aj Tibor Gašpar neskôr obhajovali skrátenie premlčacej lehoty kultivovanejšie než Glück, tvárili sa, že sa tak len prispôsobujeme modernému európskemu právu a štátom ako Česko, Nemecko a Rakúsko. 

Stačí len pár minút googlenia a každý si môže overiť, že buď zavádzali pre neznalosť, alebo priamo klamali. V Nemecku je premlčacia lehota nie 10 rokov, ako vyhlasovali, ale 20 rokov, pričom začína plynúť až po dosiahnutí 30. veku života obete. Ak teda dôjde k znásilneniu maloletej či mladej ženy, premlčacia lehota uplynie až po jej päťdesiatke. V Nemecku ide o relatívne novú úpravu z predošlého desaťročia, predtým bol vek, od ktorého plynulo premlčanie, stanovený na 18., neskôr na 21. rok života.

V Rakúsku je to trochu iné, tamojšia premlčacia lehota pri znásilnení je naozaj 10 rokov, v prípade znásilnenia so závažnými následkami, medzi ktoré sa radia nielen telesné zranenia, ale aj psychické traumy, je to 20 rokov. Ak ide o sexuálny delikt na maloletých obetiach, začína táto lehota plynúť až po 28. veku života obete.

Susko a Gašpar tak zavádzali nielen o súčasnom právnom stave, ale aj o moderných trendoch, pretože veková hranica, od ktorej plynie lehota premlčania, sa posúva na čoraz neskorší vek obete.

Rovnako platí, že vďaka neustálemu zlepšovaniu forenzných metód vyšetrovania a analýz DNA rastie tlak na predlžovanie či rušenie premlčacej lehoty rôznych trestných činov.

Jeden príklad: v júli 1999 bola zrejme po znásilnení zavraždená 24-ročná Eva Mikušaťová, ktorú našli v kukuričnom poli. Polícia dlhé roky tápala, až prípad pristál na stole tímu Jána Čurillu a nová analýza DNA vyšetrovateľov po jedenástich rokoch priviedla na stopu pravdepodobného páchateľa (ktorý neskôr počas zdĺhavého procesu spáchal samovraždu).

Je celkom možné, že Susko a Gašpar ešte začiatkom minulého týždňa netušili, čo všetko budú nútení hájiť, a išlo len o neželaný vedľajší produkt rúbania lesa v džungli trestnoprávnych paragrafov. Ako trefne pripomenul Matúš Ritomský, Robert Fico ešte pred necelými štyrmi rokmi hovoril, prečo sa prikláňa k trestu smrti, a vysmieval sa z príliš humánnych trestov a väzenských podmienok v progresívnych štátoch ako Nórsko.

Samozrejme, nejde o žiaden názorový obrat ani o zavádzanie novej, restoratívnej koncepcie spravodlivosti. Fico a spol. sledujú jediný cieľ, ako čo najrýchlejšie ochrániť svoj klan a zabezpečiť mu doživotnú beztrestnosť.

Tento rozklad trestnoprávnej politiky bude mať pre štát vážne dôsledky.

Zo zápasu o spravodlivosť sa stáva rovnako horúca téma ako po vražde Jána Kuciaka, len s tým rozdielom, že ak bol vtedy Fico v defenzíve, úpadku a bez mediálnej podpory, teraz je jeho národno-populistický front pri sile a za chrbtom má penťácke aj takzvané alternatívne médiá.

Otázne je, aký dosah budú mať zmeny na vývoj kriminality na Slovensku, predovšetkým tej majetkovej a hospodárskej. Dlhodobý vývoj kriminality bol pozitívny, po rekordnom náraste začiatkom 90. rokov kulminoval na prelome tisícročí, postupne klesal.

Významným faktorom bola nesporne aj demografia, keďže páchania trestných činov rôzneho druhu sa najčastejšie dopúšťajú mladí ľudia, presnejšie mladí muži. V nultých rokoch sa narodil zhruba len polovičný počet detí oproti 70. rokom, aj z toho dôvodu je majetkových či násilných trestných činov menej než v 90. rokoch, keď tínedžeri a dvadsiatnici tvorili značne väčší podiel na populácii.

Ale dôležitými faktormi sú aj spoločenská atmosféra, ekonomicko-sociálne podmienky a trestná politika štátu, ktorú teraz vláda z najcynickejších pohnútok radikálne mení, čím vysiela do kriminogénneho prostredia celkom nový signál.

Navyše, v dôsledku digitalizácie a globalizácie vzniká celkom nový druh trestných činov, aký pred rokmi neexistoval, napríklad bankové a internetové podvody, aké páchajú organizované a počítačovo veľmi zdatné gangy. A niekedy sa spoja klasické krádeže s možnosťami nového sveta: napríklad Kanadu v týchto mesiacoch trápi prudký nárast krádeží áut, mnohé z ukradnutých vozidiel končia v Afrike a bezradná vláda preto zvolala národný krízový summit.

Ficova vláda rieši len seba a netuší, akého džina vypúšťa z fľaše – proti nám všetkým.  

Inzercia

Koalícia dostáva pod kontrolu aj súdnu radu

Rozhovor Lukáša Kekeláka s profesorom Pavlom Žúborom vyvolal búrlivé reakcie, aké sa nedostali zrejme žiadnemu zdravotníckemu rozhovoru v posledných 20-30 rokoch.

S viacerými tvrdeniami je možné polemizovať, ale Žúborovi sa podarilo vystihnúť kľúčové problémy: do zdravotníctva pritekali nové zdroje, lekárom sa skokovo zvyšovali platy, lenže namiesto tlaku na zmeny k lepšiemu sa tu konzervujú lekárske elity, ktoré si neželajú skutočný posun vpred, ale hája si vlastné záujmy. Rozhovor mal nielen masový dosah, ale vyvolal veľkú debatu aj v expertných kruhoch, pretože v zhutnenej priamočiarosti pomenoval to, čo vidia ľudia, ktorí sú vnútri aj mimo tohto systému.

Ale táto choroba sa netýka len zdravotníctva.

Minulý pondelok, teda v rovnaký deň, ako vyšiel rozhovor s profesorom Žúborom, sa mimo verejnej pozornosti konali sudcovské voľby do súdnej rady. A, žiaľ, dopadli zahanbujúcim výsledkom, ktorý vypovedá o mentálnom stave dnešnej elity v súdnictve.

Podľa nového regionálneho princípu volili na uvoľnené miesto v rade svojho kandidáta len sudcovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu (NSS), teda sudcovia, ktorí svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú charakter celého súdnictva a právneho myslenia.

Napokon proti sebe stáli len dvaja kandidáti sudcovia, ktorí pôsobia na NSS, Michal Novotný a Marián Fečík.

O okolnostiach Fečíkovej kandidatúry sme nedávno písali podrobnejšie, takže len stručné zhrnutie: Fečíka nominovala najväčšia stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska (ZSS) na čele s Františkom Moznerom, ktorý je aj predsedom trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde.

Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ten istý sudca Fečík ako predseda disciplinárneho súdu spolu s niektorými kolegami vlani neoslobodil Moznera spod závažných disciplinárnych obvinení.

Problémom Moznera neboli len prieťahy v dovolacom konaní, ale najmä to, že v nástenkovom tendri nekonal ani po tom, čo mu to prikázal Ústavný súd. Po vyše roku tak Ústavný súd, ktorý Mozner celý ten čas svojvoľne ignoroval, vydal druhý nález v tej istej veci a ani takéto varovanie nestačilo, aby sa elitný sudca Najvyššieho súdu začal správať štandardne.

Moznerove excesy pokračovali, keď odsúdenému Marianovi Januškovi a jeho advokátovi Mandzákovi na ich urgenciu v auguste 2022 napísal, že rozsudok už konečne vyhotovil a odoslal ho. Klamal, a čo bolo ešte pozoruhodnejšie, nespravil tak ani v nasledujúcich mesiacoch.

Nemenej zarážajúci bol aj oslobodzujúci rozsudok, ktorý napísal Fečík: ten prirovnal Moznerov prípad k šikanovanej bulharskej sudkyni Miroslave Todorovej, čím de facto prebral obhajobu Moznera, podľa ktorého sa mu Kolíková týmto disciplinárnym konaním len mstila za to, že kritizoval jej súdnu mapu.

Kolíková pritom nežiadala neprimeranú sankciu, len zrážku zo mzdy na obdobie troch mesiacov. Fečík však svojho kolegu Moznera napriek takýmto prešľapom ochránil zjavne účelovými argumentmi.

Obaja páni necítili hanbu ani o mesiace neskôr, keď Mozner cez svoje Združenie sudcov Slovenska navrhol Fečíka ako kandidáta do súdnej rady. A k tomu ešte pár dní pred voľbou poslal všetkým sudcom Najvyššieho súdu kampaňový e-mail, v ktorom im explicitne odporúčal voľbu Fečíka pre jeho „osobnostnú výbavu a odbornú erudíciu“.

Sudcovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu tak mali minulý pondelok na prvý pohľad zvonka pomerne jednoduchý výber. Proti Fečíkovi stál vo voľbe do súdnej rady Michal Novotný, sudca s výborným profesionálnym renomé, ktorý patrí na NSS medzi ťahúňov.

Zhodou okolností, Novotný bol členom iného disciplinárneho súdu, ktorý Moznera v inom disciplinárnom konaní (nie na návrh Kolíkovej, ale na neskorší návrh predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu) koncom januára uznal za vinného pre neskoré vyhotovenie rozhodnutia v kauze nástenkového tendra a udelil mu napomenutie.

Zainteresovaným zo súdneho prostredia bolo už vopred zrejmé, že väčším favoritom z tejto dvojice je ten, ktorý nestelesňuje vyššie nároky na kvalitu a profesionalitu, ale kandidát, ktorý sudcom garantuje, že ochráni ich stavovské záujmy a istoty. A ako sa v hlasovaní ukázalo, väčšina sudcov najmä na početnejšom Najvyššom súde naozaj po ničom inom ani netúži.

Za Michala Novotného hlasovalo 20 sudcov, Mariána Fečíka volilo 48 sudcov.

Táto nenápadná správa z minulého pondelka potešila vládne strany. Je pravdepodobné, že v najbližšom čase nová väčšina v súdnej rade odvolá Jána Mazáka, a tak horlivé sudkyne Ayše Pružinec Erenová a Dana Jelinková Dudzíková – dámy ako vystrihnuté z harabinovskej éry – prevezmú v mene novej vládnej moci kontrolu aj nad týmto orgánom.

Pre právny štát to nebol dobrý týždeň. Lenže ako vieme, takáto miera brutality sa v ponovembrových dejinách Slovenska svojim strojcom nikdy nevyplácala.   

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.