Takto to dopadne, keď spočítate všetkých Ing. Radkov Kurucov, PhD.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Takto to dopadne, keď spočítate všetkých Ing. Radkov Kurucov, PhD.

Na snímke minister financií Peter Kažimír a predseda vlády Robert Fico, 11. augusta 2015. FOTO TASR - Andrej Galica

Keď vláda nedodrží najdôležitejší zákon, iba napíše, že už to viac nespraví. Znova a znova.

Pred polrokom sme v článku Čo všetko dokáže Ing. Radko Kuruc, PhD., opísali, ako prvoplánovo sa dá zmanipulovať najdôležitejší každoročne prijímaný zákon – verejný rozpočet. Ako jednoducho vymyslíte peniaze zo vzduchu, keď potrebujete pokryť výdavky. Dnes máme už k dispozícii sumárne čísla, ktoré hovoria, ako to dopadne, keď spočítame všetky rozpočtové manipulácie, ktoré predtým neboli v pláne.

Betón bez cementu

Vždy keď dôjde reč na to, že do nášho školstva (či hocičoho iného dôležitého) by bolo dobré dať viac peňazí, začne sa veľké vysvetľovanie, prečo to nejde.

Prvý argument je, že na to nie sú peniaze v štátnom rozpočte. To znie logicky, peniaze sú predsa vyrátané na tie veci, ktoré sú napísané v štátnom rozpočte. Nedajú sa len tak vyčarovať mimo plánu. (No nižšie zistíme, že keď sa chce, tak sa to dá bez väčších problémov.)

Druhý argument znie, že rozpočet nie je trhací kalendár. Rozpočet verejnej správy je totiž zákon, schvaľuje sa v parlamente a každoročne sú okolo schvaľovania veľké prekáračky.  Niet divu, veď čo sa do zákona dostane, malo by tam zostať zabetónované, zákon je predsa zákon. Zákon o rozpočte je relatívne detailný, obsahuje presné čísla v tabuľkách. Ak by sa mal zásadne meniť, mal by sa meniť v parlamente, novelizovať. Tak ako treba novelizovať každý zákon, ktorý už nemá zmysel. Nesúlad praxe so zákonom je nezákonný stav.

A ako je to skutočne

A teraz pohľad na to, ako to funguje naozaj, napríklad ako to fungovalo v minulom roku. 

Napriek tomu, čo bolo v rozpočte napísané, minulo sa až o trištvrte miliardy eur viac, než hovorili tabuľky, ktoré sú záväzným zákonom. Zákon o rozpočte tak nemá cenu ani nemá žiadnu váhu. Čo je na papieri, nikoho netrápi. 

Zdroje, ktoré sa použili navyše, nešli pritom na žiadne mimoriadne účely, akými sú boj s prírodnou katastrofou či iné nešťastie alebo výnimočné situácie. Išli na „normálne“ veci. Napríklad 140 miliónov navyše dostali daniari na zlepšenie svojej práce (najmä informačný systém UNITAS), 75 miliónov na Kaliňákove hasičské autá, s ktorými sa pred voľbami fotil spolu s Bélom Bugárom.

A mnoho ďalších vecí, ktoré sú mimo pôvodného plánu.

V takomto prostredí má malý zmysel riešiť kvalitu prijímaného rozpočtu, lebo nakoniec je aj tak všetko inak. Zdieľať

Chce to síce trochu účtovníckeho umenia, na nakladanie s verejnými zdrojmi máme predsa len nejaké tie pravidlá, ale zručnejší účtovník na ministerstve financií to zvládne aj bez nadčasov. (Podrobnejšie metódu „úpravy“ opisuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.)

Rozpočet krajiny je tak dlhodobo jedným z najmenej dodržiavaných zákonov a tým, kto ho nedodržuje, je vláda. Niekedy to robí sofistikovane a skryte, no niekedy, keď je nervózna, tak to robí úplne otvorene. 

Náš folklór

Takto tu vznikol náš špecifický rozpočtový folklór. Vláda každý rok napíše veľkú víziu o tom, ako sa chystá hospodáriť najbližšie tri roky (musí, vyžaduje to aj Brusel), kde dá také čísla, aby to dobre vyzeralo. Z dokumentu máte pocit, že všetko sa neustále zlepšuje, že o tri roky to už bude dobré. No to sa nikdy nestane. Keď sa potom ukáže, že sa plán nesplnil, stačí, keď vláda napíše nový plán, v ktorom bude všetko o tri roky už dobré.

V takomto prostredí má potom malý zmysel riešiť kvalitu prijímaného rozpočtu, lebo nakoniec je aj tak všetko inak. Je čudné, ako veľa kriku sa robí pri schvaľovaní rozpočtu a ako málo, keď sa ukáže, že skutočnosť je nakoniec úplne iná.

Prečo to treba

Na túto hru zakaždým skočia aj novinári. Keď vláda pripraví ďalší nový plán, zakaždým vyjdú nové správy s novým dátumom, keď sa už cieľ dosiahne. Hoci je jasné, že je to len ďalšie kolo divadla.

Celé to má jednu prekvapivú pointu. Ak by sa neodôvodnené prekročenie rozpočtu bralo v spoločenskej diskusii ako vážny prešľap, prinieslo by to nielen väčší poriadok do systému, ale aj úsporu neefektívnych výdavkov a zníženie rozkrádania. Ministri by si museli vedieť poradiť s takým množstvom peňazí, ktoré im bolo pridelené v rozpočte, čo v sebe obnáša aj trochu väčší tlak na hospodárnosť.

Nedodržiavanie rozpočtu neberú vážne nielen politici, ale ani médiá či dokonca odborná verejnosť. Je čas začať tlačiť na to, že dodržiavanie rozpočtu je naozaj vážna vec. 

PS: Uznávam, že je neobjektívne, že z toho celého trčí najmä meno štátneho tajomníka Kuruca, ktorý o tom naozaj nerozhoduje, no nechal sa na to zneužiť. Kľúčové rozhodnutia robia ministri a zásahy do rozpočtu odobruje minister financií Peter Kažimír. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo