Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. 01. 2006, 23:15

Ako sme (ne)cestovali s Ryanair-om

Oslo, hlavné mesto Nórska – severskej krajiny, ktorá nás lákala už veľmi dávno. Pútavé obrázky na internete a články cestovateľov nás len utvrdili, že túto krajinu treba vidieť. Vybrali sme si s priateľkou trochu netypický dátum 13. január. Ľudia nám síce hovorili, že tam bude v tom čase „kosa“ ...

Oslo, hlavné mesto Nórska – severskej krajiny, ktorá nás lákala už veľmi dávno. Pútavé obrázky na internete a články cestovateľov nás len utvrdili, že túto krajinu treba vidieť. Vybrali sme si s priateľkou trochu netypický dátum 13. január. Ľudia nám síce hovorili, že tam bude v tom čase „kosa“ :-), ale my sme boli odhodlaní tak či tak ísť.

Keďže je o tomto čase skúškové, je to ideálny čas pre študenta na pár dní vypadnúť. V jeden večer okolo Vianoc sme si šikovne naplánovali celú cestu a rezervovali si všetky potrebné lístky a letenky. Voľba padla na úžasne lacný Ryanair. Rýchlo sme si všetko zabookovali, veď zajtra to už môže byť všetko drahšie. Plán cesty bol: z Ružomberka autobusom do Bratislavy, kde sme mali odletieť z letiska M. R. Štefánika do Londýna (Stansted), z Londýna do Osla a o pár dní z Osla do Liverpoolu, potom niekoľko dní u exspolužiaka a z Liverpoolu busom do Londýna (noc v hlavnom meste stredoveku) a posledný let z Londýna do Brna a odtiaľ autobusom do našej krásnej Černovej. Plán pekný nie? No prišiel deň D.

Zo samého vzrušenia sme zrušili aj plánovanú lyžovačku na Maline Brde a venovali sa baleniu. Cesta autobusom do Bratislavy ušla ako voda, ale dostať sa na letisko trvalo veky. Pri check in-e už čakalo kopa ľudí. Keď sme sa dostali na rad, prekvapila nás rýchlosť akou nám vydali letenky a pani len tak pomedzi zuby precedila, že nám to letí 22:30, „ak vôbec poletí, ale skôr nie, lebo je hmla“. Nuž hádam len poletí pre tú trochu hmly - veď v Londýne je hmla na dennom poriadku a letiská sa tam len tak hemžia lietadlami, pomysleli sme si.

Prechádzame cez kontrolu, najskôr píska moja priateľka, potom aj ja. Prezradili ma drobáky vo vrecku :-). Prehľadali ma ako člena Talibanu a postupujeme ďalej. Usadili sme sa pohodlne v poslednej miestnosti pred nástupom a od odletu nás delí už asi len hodina. Ľudia sa zbierajú a čas uteká. Prichádza aj prvý oznam pre cestujúcich, že náš let pre nepriaznivé podmienky pristál vo Viedni. Ľudia to nejako predýchajú a čakáme na ďalší oznam, ktorý dlho neprichádza – konečne je tu. Lietadlo do Londýna vraj opustilo Viedeň a príde s 20 minútovým meškaním. Ľudia rýchlo tvoria rad, lebo kto skôr príde, ten skôr melie, alebo si vyberá miesto, kde bude sedieť. Po asi štyridsiatich minútach to začína byť ľuďom divné (aspoň tým, ktorí si dokážu podľa vzdialenosti Viedne od Bratislavy vypočítať, že už by dorazil aj konský povoz). Pomaly sa rad rozsýpa a ľudia si sadajú. Nasleduje oznam, že lietadlo do Londýna kvôli hmle „pravdepodobne“ (tomu sme moc nechápali), pristálo v Brne. Nechápavé pohľady si vymieňajú nielen Slováci, ale aj anglicky hovoriaca menšina, keďže oznam nerozumeli, čo bolo aj dobre. Je už polnoc, keď nám milosrdne oznámia, že let bol zrušený a máme sa vrátiť do prvej haly a zmeniť si dátum odletu. Prichádzajú prvé nepokoje z anglickej strany. Tí ľudia nie sú zvyknutí na slovenské jednanie so zákazníkom :-). Keď sa ozvalo spoza našich chrbtov „English please!!!!“, ostali sme nemilo prekvapení, že Slováci, ktorí pracujú na letisku neovládajú angličtinu a na preklad sa podujal jeden z cestujúcich...

Ďalšia zaujímavosť je, že na nasledujúci deň je voľné len jedno miesto a tie ďalšie dni sa zaplnili tiež veľmi rýchlo. Takže sme dostali vynikajúcu ponuku letieť 16-teho januára, len podotýkam, že bolo 13.januára 1 hodina po polnoci! Keď sme pani vysvetlili celú situáciu, povedala, že si máme zaplatiť hotel a potom poslať doklady o zaplatení do Dublinu na ústredie Ryanair, to rovno mohla povedať v skratke: na lampáreň. No nič, do Dublinu zavolať musíme tak či tak až ráno a zrušiť všetky ostatné lety. Povedala nám tiež, že peniaze nám vrátia asi len za ten prvý zrušený let, čo na tom, že tie ostatné nemáme šancu stihnúť. Nuž tak tí solventnejší sa pobrali na taxíkoch do Viedne nadávajúc na Slovensko a tak :-).

Nuž a my dvaja? My dvaja sme ostali ohromení a snívajúc o zasneženej krajine zvanej Nórsko, pobrali sme sa na prvý autobus do Ružomberka :-). Nasledujúce ráno som strávil telefonovaním do Dublinu a snažením zachrániť aspoň nejaké peniaze, avšak bezvýsledne. Peniaze nám budú vrátené bohužiaľ len za prvý - zrušený - let a ostatné je možné zrušiť za poplatok 30 eur za každý, čo sa nám neoplatí.

Róbert Janiga

Odporúčame

Krutosť

Krutosť

Kde sa v človeku berie krutosť? Ako je to možné, že koruna tvorstva, vrchol stvorenia, je krutým, bezcitným a brutálnym tvorom? Slovenská televízia v uplynulom období ponúkla hneď viacero znázornení, ako môže vyzerať krutosť. V dokumente MacIntyre Undercover reportér Donal MacIntyre navštívil ústav...

Zomrel svedok nádeje

Zomrel svedok nádeje

V roku 2005 nás predišiel na ceste do večnosti Svätý Otec Ján Pavol II. Posledné chvíle jeho života boli sprevádzané bolesťou a utrpením. Začiatkom roka 2005 choroby oslabili telo Karola Wojtylu „Odkedy som aj ja v posledných rokoch niekoľkokrát mal skúsenosti s chorobou, stále viac som spoznával...

Vianoce plné kontrastov

Vianoce plné kontrastov

Vianoce prinášajú teplo domova a radosť zo spoločenstva, ale i chlad, smútok a bolesť zo samoty. Cez Vianoce sa v srdciach ľudí rodí pokoj a láska, ale mnohí pociťujú práve beznádej a bezmocnosť. Počas Vianoc sa snažíme byť k sebe milší a pozornejší, ale zároveň nás od seba vzďaľuje akýsi neustály z...

Svet už nie je taký ako predtým

Svet už nie je taký ako predtým

Predstavujem si uplynulých dvetisíc rokov. Aký úžasný pocit by mal naplniť nás všetkých. Veď už toľko času uplynulo od vtedy, ako sa svet stal iným – Boh sa stal človekom! Svet, ktorý tisícročia bol ako stratená ovca, teraz sa stal ovcou nájdenou, pozdvihnutou na ramená Božím Synom. Ale vo vtelení ...

Ide o život a dôstojnosť človeka

Ide o život a dôstojnosť človeka

Marek Michalčík je výkonným riaditeľom občianskeho združenia Fórum života, ktorého cieľom je šíriť úctu k ľudskému životu od počatia po prirodzenú smrť, koordinácia celoslovenských pro-life akcií, monitorovanie zákonov a ponúknutie alternatívneho životného štýlu pro-life. Darí sa plniť tieto ciele? ...