Poľsko: Skrytá téma nášho predsedníctva v EÚ

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Poľsko: Skrytá téma nášho predsedníctva v EÚ

Poľsko má spor s Európskou komisiou, ktorý nezvláda. Slovensko by malo zohrať dôležitú rolu.

Slovenský premiér Robert Fico uplynulý týždeň na návšteve Bruselu hovoril o témach nášho predsedníctva, o britskom referende a jeho dôsledkoch, veľa sa usmieval a tlmil obavy z nášho postoja k utečeneckým kvótam, ktoré vyplývajú z jednoznačnej pozície slovenskej vlády a nášho sporu pred Európskym súdnym dvorom.

O jednej téme však nehovoril. Slovensko v nej pritom môže zohrať dôležitejšiu rolu ako pri všetkých menovaných. Ide o spor Poľska s Európskou komisiou, ktorý sa v uplynulých dňoch dostal do novej fázy.

Najskôr krátke intro.

V Poľsku sa odohráva ťažký ústavný spor o Ústavný súd. Krátko pred voľbami liberálna vláda Ewy Kopaczovej menovala nových sudcov Ústavného súdu, urobila to však škandalóznym spôsobom, keď okrem voľných miest dala mandát aj ďalším novým sudcom, pričom išlo o miesta, ktorých mandát sa mal skončiť až po voľbách. Liberálna Občianska platforma tým vyvolala ťažký ústavný konflikt.

A nová vláda Beaty Szydlovej do celého sporu, najmä vďaka Jaroslawovi Kaczynskému a prezidentovi Andrzejovi Dudovi, vstúpila rovnako hrubým spôsobom: menovala nových päť sudcov a súčasne odmietla publikovať všetky rozhodnutia Ústavného súdu, s ktorými Kaczynského strana nesúhlasila. Z ústavného sporu sa stal ústavne-poltický. A teda všetko sa zhoršilo.

Celý spor de facto paralyzoval Ústavný súd, čo mohol byť Kaczynského zámer, vyvolal však aj masívnu kritiku novej poľskej vlády po celom svete, najmä v Európe. V tejto kritike sa postupne a z ideologických dôvodov zlievali rôzne témy, napríklad aj tempo a spôsob získania kontroly nad verejnoprávnymi médiami, ktorý však nijako zvlášť nevybočoval z poľskej tradície, alebo rekonštrukcia tajných služieb, ktorá prebehla úplne štandardne.

Poliaci však robili ďalšie chyby. Minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski sa obrátil na Benátsku komisiu, ktorú požiadal o stanovisko, ktoré sa zaviazal rešpektovať. Keďže táto inštitúcia má renomé alibistickej organizácie, ktorá rozhodne tak, aby si to obidve strany mohli vysvetliť, ako im to vyhovuje, myslel si, že nič neriskuje. Benátska komisia však rozhodla inak a Poľsko tvrdo kritizovala. Voči tomu sa, samozrejme, poľská vládna elita ohradila a označila to za zasahovanie do poľskej suverenity.

Kaczynski za pomerne krátky čas dosiahol niekoľko vecí naraz: poškodil meno a politicky izoloval krajinu, úplne zmenil imidž novej premiérky Szydlovej a nového prezidenta Dudu, ktorí sa tvárili umiernene stredovo a od predsedu PiSu emancipovane, ale najmä zamestnal svoju vládu neproduktívnymi spormi a v uliciach vyvolal prvé protivládne demonštrácie. 

Ak si ale myslíte, že by to tento muž s mramorovo chladným pohľadom na minútu oľutoval, tak sa mýlite. Navyše celý spor jeho stranu posilnil v prieskumoch verejnej mienky, rozhádal opozíciu, kde prebieha boj o nového lídra, a urobil zo svojej vlády a Poľska obeť, ktorá čelí neprimeranému tlaku z Bruselu a Berlína.

Lenže čo je dobré pre tretinu voličov, nemusí byť dobré aj pre štát. Preto sa Kaczynski pokúsil o urovnanie kauzy a jeho vláda navrhla niečo, čo nazvala kompromisom. Malo ísť o politickú dohodu, ktorá by na jednej strane politicky rozdelila Ústavný súd, čo by bolo relatívne výhodné pre PiS, súčasne by však sfunkčnila jeho chod, čo by opozícia mohla považovať za posun k lepšiemu. Problém je, že ani poľská opozícia nerozmýšľa tak, ako by ste čakali, skôr vyznáva morálny imperatív „čím horšie, tým lepšie“.

Krátko nato, ako premiérka Szydlová začala hovoriť o dohode, prišla iniciatíva Európskej komisie. Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, Holanďan, ktorý je zodpovedný za vzťahy s inštitúciami, navštívil Varšavu a oboznámil ju s kritickým stanoviskom Európskej komisie.

A práve tu je moment, kde by malo postupne vstúpiť do hry aj Slovensko.

Politici EÚ, najmä prezident Europarlamentu Martin Schulz alebo belgický liberál s najkrajšou medzierkou medzi zubami Guy Verhofstadt nepočítali do troch a hneď  hovorili o štátnom prevrate, šliapaní po európskych hodnotách a podobne. To síce v Poľsku vyvolávalo búrlivé reakcie, ale v zásade išlo iba o politikárčenie. Teraz je to iné, pretože Komisia podnikla oficiálny krok podľa Lisabonskej zmluvy – a začala konanie proti Poľsku, ktoré sa môže skončiť na Rade, kde by už pri hlasovaní hrozili štátu vážne dôsledky (pozastavenie hlasovacích práv a podobne). Tie však reálne nehrozia, keďže Maďarsko vopred oznámilo, že takéto hlasovanie bude vetovať a pri hlasovaní je potrebná jednohlasnosť (štát, o ktorom sa hlasuje, je vopred vylúčený).

Reálne teda Komisii zostali všetky ostatné nátlakové prostriedky, okrem toho najsilnejšieho, ktorý predpokladá Lisabonská zmluva. Je celkom možné, že tvrdá línia v Kaczynského strane sa z toho posmieva, ale napriek tomu ide o dosť vážne opatrenia, ktoré reálne oslabujú význam Poľska, čo je na škodu strednej Európy aj samotného Poľska.

Nie je nezaujímavé, ako zistili poľskí novinári Zbigniew Parafianowicz a Grzegorz Osiecki, že Komisia – ktorá inak vystupuje zmierlivo – nevyužila všetky predpokladané kroky, nedala si napríklad vyhotoviť analýzu situácie v Poľsku, a hneď pristúpila k formálnej kritike cestou oficiálneho listu (ktorý nebol zverejnený), kde upozorňuje na porušenie demokratických štandardov a žiada nápravu situácie. Neboli by to Poliaci, keby si hneď nevšimli, že ich na to upozorňuje holandský komisár, pričom v Holandsku Ústavný súd ani neexistuje.

Premiérka Szydlová reagovala podráždene, jazyk poľskej vlády – ako napísal Michał Szułdrzyński v denníku Rzeczpospolita – bol zbytočne bojovný a katastrofický, najmä ak je kompromis nevyhnutný, čo vie aj Kaczynski a jeho prezident a premiérka.

Ale dosť bolo polonizovania, prejdime k slovenskej angažovanosti.

Predsedajúca krajina EÚ nemá žiadne čarovné kompetencie, ale niektoré vyjadrenia politikov malej krajiny sa v čase predsedníctva berú vážnejšie ako inokedy. A to by mal slovenský premiér využiť.

Poliaci urobili chybu (najskôr liberálna a potom aj konzervatívna vláda), čo im treba v kuloároch naznačiť. Zároveň by však mohlo verejne zaznieť, že Poľsko je krajina s takou tradíciou a kultúrou, že tento svoj domáci problém zvládne sama. Že tým netreba zaťažovať Európsku úniu.

Poliaci to nepochybne ocenia a Brusel nebude ostriť konflikt, ktorý by opäť raz mohol zjednotiť strednú Európu.

Navyše na slovenské angažovanie sú dva vážne dôvody. Jeden sa týka minulosti a jeden budúcnosti. Ten prvý je prejav vďaky za poľský postoj počas obdobia mečiarizmu, keď nás Poliaci zbytočne nečastovali pejoratívnymi poznámkami o čiernej diere Európy, ale, naopak, hovorili, že problém Mečiara vyriešia slovenskí voliči. A po druhé, Poľsko je dôležité nielen pre koalíciu krajín, ktoré blokujú povinné kvóty na utečencov, ale bude ešte dôležitejšie, ak by sa Briti rozhodli odísť z EÚ. Potom totiž dôjde k zmene mocenskej rovnováhy v EÚ a stredná Európa bude silnejšia iba vtedy, ak bude silnejšie Poľsko.

Poliaci by si mali uvedomiť, že by sa o to sami nemuseli pripraviť. A keďže pod tlakom to nepôjde, mali by sme im v tom pomôcť. 

 

Fotografie sú z protivládnych demonštrácií, ktoré organizuje mimoparlamentné hnutie KOD.

Autor: Jaap Arriens/flickr.com

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo