Podľa Kurtulmuša je krok nemeckých zákonodarcov "nezlučiteľný s priateľskými vzťahmi medzi Tureckom a Nemeckom. Turecko považuje toto rozhodnutie za neplatné", citoval jeho vyjadrenie denník Hürriyet.
      

Kurtulmuš vyslovil presvedčenie, že rezolúcia odsúhlasená v Bundestagu je založená na skreslených a nepodložených tvrdeniach. Zdôraznil, že posudzovanie kontroverznej arménskej otázky nepatrí do kompetencie politikov, ale vedcov a historikov.
      

"Samozrejme, že na toto rozhodnutie zareagujeme potrebným spôsobom na všetkých úrovniach," povedal podpredseda tureckej vlády.
      

Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu zase v spojitosti s rezolúciou vyhlásil, že sa Nemecko snaží znevažovaním histórie iných krajín vyrovnať s temnými stránkami vlastných dejín.
      

Schválenie rezolúcie sa očakávalo, keďže jej návrh podporovala vládnuca koalícia i opoziční Zelení. Proti vyhláseniu, ktoré má len symbolický význam, hlasoval napokon len jeden poslanec a jeden sa zdržal hlasovania.
      

Hlasovanie sa malo pôvodne uskutočniť už vlani, bolo však odložené kvôli obavám z poškodenia turecko-nemeckých vzťahov.
      

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok varoval Nemecko pred schválením rezolúcie. Ak k tomu dôjde, "prirodzene to poškodí budúce diplomatické, ekonomické, obchodné, politické a vojenské vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré sú členmi NATO", vyhlásil Erdogan.
      

Väčšina historikov sa zhoduje na tom, že systematické vyvražďovanie Arménov a ich deportácie Osmanskou ríšou, predchodkyňou moderného Turecka, si v rokoch 1915 a 1916 vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Ankara však argumentuje tým, že Arméni, Turci a príslušníci ďalších národností boli obeťami občianskej vojny.