Bude Britom lepšie, ak odídu z EÚ? (Polemika)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bude Britom lepšie, ak odídu z EÚ? (Polemika)

Na archívnej snímke zo 17. februára 2016 sú vlajky Európskej únie a vlajka Británie na budove Európskeho domu v Londýne. Referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii sa uskutoční 23. júna. Foto: TASR/AP Photo/Frank Augstein

Európu čaká o tri týždne najdôležitejšia udalosť roka: britskí voliči budú hlasovať o zotrvaní svojej krajiny v EÚ. Jaroslav Daniška a Martin Hanus sa vcítili do Britov a došli k opačným záverom.

Referendum sa uskutoční 23. júna, pričom už teraz je jasné, že jeho výsledky poznačia Veľkú Britániu aj celú Európu. Tomu, ako by prípadné vystúpenie Británie z EÚ zmenilo Európu, sa budeme venovať v ďalších textoch.

Začíname však britskou perspektívou, keďže tá napokon rozhodne o zotrvaní alebo o odchode z EÚ. Jaroslav Daniška si myslí, že Briti zahlasujú za odchod z EÚ, lebo sú pragmatici a vedia, čo je pre ich krajinu výhodnejšie. Martin Hanus oponuje, že ak sú Briti naozaj pragmatikmi, nemá veľký zmysel odchádzať, pretože ani tak sa svojej euroneurózy nezbavia.

 

Jaroslav Daniška: Pre Britov je výhodnejšie z EÚ odísť

Pred referendom o odchode Británie z EÚ možno povedať dve veci. Po prvé, emócie sú skôr na strane tých, čo chcú z EÚ vystúpiť. Najsilnejšia emócia proti vystúpeniu – strach – nepôsobí dostatočne presvedčivo. Pozitívna emócia „za Európu“ je ešte slabšia.

Druhá vec je racionálny argument. Tu je to komplikovanejšie, Únia prináša Británii viacero výhod aj nevýhod. Pričom dôležité je, že od zavedenia eura sa mení ich pomer. Inými slovami, Angličanom sa členstvo v Únii vypláca čoraz menej. Myslím si preto, že väčšina Britov usúdi, že výhodnejšie je pre nich z Únie vystúpiť. A budú to považovať za pragmatické rozhodnutie.

Tento argument sa pokúsim širšie rozvinúť.

V prvom rade, pre Angličanov nebola Únia nikdy ideologickým projektom, rozmýšľali o nej pragmaticky a rovnako konali. Preto vstúpili až neskôr (1973), tlačila ich k tomu ekonomická realita. A preto Thatcherová vyjednala rabat, ktorý ich náklady na spoločný projekt znižoval. Kontinentálne krajiny rozmýšľajú o EÚ inak ako Angličania a je jedno, či máte na mysli veľkých a bohatých Nemcov alebo malých a zadlžených Grékov. Aj pre nás na Slovensku je členstvo v EÚ v prvom rade vec civilizačnej identity a politického úspechu, až potom eurofondov. Napokon, nie je žiadna náhoda, že keď o zjednotenej Európe vo svojom slávnom prejave hovoril Winston Churchill, Británia podľa neho nemala byť jej súčasťou. Preto ten britský pragmatizmus.

Winston Churchill hovoril o Spojených štátoch európskych, ale Británia nemala byť ich súčasťou.

Druhou vecou sú aktuálne benefity a straty. Výrečnejšie ako aktuálny stav sú trendy. A tie hovoria, že Angličanom sa členstvo v Únii vypláca čoraz menej. Rozhodujúcim momentom bolo zavedenie eura. Odvtedy sleduje ekonomická integrácia EÚ záujmy eurozóny, Briti v eurozóne nie sú a nebudú, preto sa im ciele ekonomickej integrácie vzďaľujú.

O vzťahu Británie k EÚ hovorí najlepšie obchod, imigrácia a nálady ulice. Začnem s obchodom. Posledné štatistiky britskej vlády ukazujú, že Briti exportujú svoje tovary mierne viac do krajín mimo EÚ ako do štátov EÚ (v marci 2016 bol rozdiel asi miliarda libier v prospech exportu do mimo-EÚ štátov). Naopak, dovozy mierne prevažujú z krajín EÚ (rozdiel v marci bol asi pol miliardy libier). Británia preto nie je od EÚ závislá tak, ako Slovensko alebo mnohé ďalšie štáty.

Zhruba 50-percentný podiel na exporte a importe je, samozrejme, obrovské číslo, určite dostatočne veľké na to, aby všetkým zúčastneným záležalo na zachovaní obchodu. Obchod preto Britániu neobmedzuje.

Ešte viac vypovedá štatistika o tom, kam Briti odchádzajú, ak emigrujú z krajiny. Ak porovnáme prvých 15 krajín, kde žijú Briti v diaspóre, tak až 10 z nich sú štáty mimo EÚ (Austrália, USA, Kanada, Nový Zéland, Južná Afrika, Spojené arabské emiráty, Pakistan, Singapur, Švajčiarsko, Izrael). Ak žijú v štátoch EÚ, ide najmä o Španielsko a Írsko, s istým odstupom aj Francúzsko, Nemecko a Cyprus. Prevedené na čísla, 3 a štvrť milióna britských emigrantov žije v štátoch mimo EÚ, 2,8 milióna žije v štátoch EÚ.

O tom istom vypovedajú aj čísla z nedávneho článku v denníku Daily Telegraph o destináciách súčasných emigrantov. Ak odchádzajú obyvatelia z Británie, buď sa vracajú domov (krajiny EÚ, krajiny Commonwealthu), alebo odchádzajú za lepšími podmienkami do USA a Austrálie. Inými slovami, Britom je bližší Boston alebo Brisbane, nie Berlín či Brusel.

Francúzsky prezident Charles de Gaulle a nemecký kancelár Konrad Adenauer. De Gaulle si tiež neželal Britániu v zjednotenej Európe.

A napokon tretí bod. Keď som nedávno v britských novinách videl, ako bolo prevrátenie lode s utečencami v Stredozemnom mori graficky zalomené, ako noviny túto tragédiu spojili so symbolmi EÚ, pochopil som. Britská tlač, nielen tá bulvárna, sa voči EÚ vymedzuje ako voči cudzej mocnosti. Nie je to ako u nás, kde sa kritizuje Merkelovej politika, je to vymedzenie voči EÚ, a teda logika my verzus oni. Ak takúto metódu pestuje politický okraj spektra, nemusí to byť vážne, ak ju pestuje polovica krajiny, je to stratené. Čokoľvek sa stane, akýkoľvek problém v Európe alebo jej časti, dokonca za jej hranicami, posilňuje to stranu tých, čo chcú z Únie vystúpiť.

Ešte viac si to uvedomíme, ak by sme si otázku otočili: Čo by sa muselo v Európe stať, aby medzi Britmi prevládla opačná emócia, aby sa cítili za jej osud zodpovední? Naposledy to dokázal Hitler, aj to až potom, ako napadol niekoľko krajín vrátane Británie.

Odchod Británie – nech už k nemu dôjde po júnovom referende alebo neskôr – tiež zapadá do ďalšieho trendu, a tým je postupný úpadok vplyvu Británie na svet. Kedysi mocná globálna ríša, neskôr európska regionálna veľmoc, potom európska mocnosť číslo tri, sa mení. Z Británie sa postupne odtrhne nielen Škótsko, ale aj severné Írsko, Londýn je už dnes kozmopolitnejší ako Paríž či Berlín (v niečom aj ako New York) a krajine bude bližšia rola Honk-Kongu či Singapuru než kedysi mocnej ríše alebo priemyselnej veľmoci.

Tento proces trvá asi 150 rokov, dobre ho ilustruje nasledujúci citát z roku 1865, ktorý opisuje Britániu, keď bola naozaj ešte veľká:

„Severná Amerika a Rusko sú našimi obilnými poľami, Chicago a Odesa našimi sýpkami, Kanada a Balt nás zásobujú drevom, v Australázii máme ovčie farmy, v Argentíne a na západných perifériách Severnej Ameriky sa nám pasú stáda dobytka, Peru nám posiela striebro, z Južnej Afriky a Austrálie do Londýna prúdi zlato, Indovia a Číňania pre nás pestujú čaj a naša káva, cukor a korenie rastú na plantážach v Indii. Španielsko a Francúzsko sú našimi vinicami, Stredomorie naším ovocným sadom a naše plantáže s bavlnou, ktoré boli dlho výsadou juhu Spojených štátov, sa teraz rozšírili do všetkých teplých krajín sveta.“ Tak vyzeral svet z anglickej perspektívy v roku 1865, keď tieto slová napísal ekonóm Jevons.

Aby som to zhrnul, zásadný podiel na budúcom vystúpení z EÚ ponesie pred dejinami Helmut Kohl a Francois Mitterand. Ako napísal Daniel Johnson, Kohl síce zjednotil Nemecko, ale rozdelil Európu. Pod rozdelením sa, pochopiteľne, myslí zavedenie spoločnej európskej meny. Euro zmenilo Európu na nepoznanie. Je to paradox, ale euro de facto realizuje De Gaullovu predstavu o zjednotenej Európe. Je to Európa, kde hrajú hlavnú rolu silné štáty, nie nadnárodná komunita. A je to Európa bez Británie. Akurát, že v pozícii Grande Nation nie je Francúzsko, ale Nemecko.

Helmut Kohl, muž, ktorý zjednotil Nemecko a rozdelil Európu.

Hoci politici budú v najbližších dňoch hovoriť pateticky a hystericky, málokto im uverí. Potom, ako sme počúvali, že bankrot Grécka by viedol k vojne, už pátos akosi nemôže fungovať. Iste, dôjde k zmene rovnováhy moci vnútri v Únii aj v Európe, ale Británia môže byť za istých okolností pre Európu dôležitejšia mimo ako vnútri EÚ. Bude totiž predstavovať alternatívu a táto rola Britom vždy sedela najlepšie.  

 

Martin Hanus: Ak majú Briti k EÚ naozaj pragmatický vzťah, ostanú v nej

Ak by som bol Britom, tak by som zvažoval hlasovať za brexit najmä ako protest proti kampani, ktorú spustili európske salóny či renomované ekonomické inštitúcie.

Briti sú v posledných týždňoch bombardovaní čiernymi scenármi, ktoré majú nastať, ak väčšina z nich podporí vystúpenie z EÚ. Lietajú do posledného desatinného miesta vyčíslené straty na HDP či na obchode, cieľom je navodiť dojem apokalypsy, ako keby mimo EÚ neexistoval v Európe život.

Mágii apokalyptických čísel podľahol aj Ivan Mikloš, ktorý sa v Hospodárskych novinách najskôr vysmial Richardovi Sulíkovi, s akou ľahkosťou odporúča Britom odísť, aby sa následne s rovnakou ľahkosťou odvolal na štúdie, podľa ktorých Veľká Británia odchodom z EÚ ekonomicky poklesne o 3,6 percenta, 520-tisíc ľudí príde o prácu a libra zdevalvuje o 12 percent...

Svetová finančná kríza nás už síce názorne poučila, že v dnešnom komplexnom a nepredvídateľnom svete sa podobným hausnumerám nedá veriť, no ekonomickí experti ich aj naďalej produkujú (ako) na objednávku.

Británia vstúpila do Európskych spoločenstiev v roku 1973, krajinu viedol konzervatívny premiér Edward Heath.

Ako napísal Wolfgang Münchau vo Financial Times, je nesporné, že prípadný brexit by mal nejaký vplyv na britskú ekonomiku, ale je nemožné ho presne predvídať, keďže ekonomiky sa dokážu prispôsobiť novej situácii často záhadnými spôsobmi.

Pri troche poctivosti sa dnes nedá povedať, či odchod z EÚ Británii ekonomicky prospeje, poškodí alebo či je celkovo irelevantný.

Dôvod, prečo sa Briti 23. júna zachovajú rozumnejšie, ak podporia zotrvanie v EÚ, neleží v ekonomike, ale v politike.

Aj keby Briti vystúpili z Únie, svoj problém s bruselským superštátom a podkopanou štátnou suverenitou si tamojší euroskeptici vonkoncom nevyriešia tak, ako snívajú.

Briti dnes ako členovia EÚ nie sú v Schengene ani v eurozóne, prekáža im však, že na to, aby pragmaticky ťažili z európskeho vnútorného trhu, sa museli vzdať v mnohých oblastiach suverenity a prijať nespočetné bruselské regulácie.

Ale čo sa stane, keď Briti odídu z EÚ? Rovnako ako dnes nebudú v Schengene ani v eurozóne, ale rovnako ako dnes si budú chcieť zachovať čo najlepší prístup na vnútorný európsky trh. Na to, aby sa tak stalo, sa však budú musieť opäť zmieriť s nespočetnými bruselskými reguláciami, na ktorých podobu však už nebudú mať vplyv.

Stačí sa pozrieť na existujúcu alternatívu. V západnej Európe existujú dva modely spolunažívania nečlenského štátu s EÚ. Prvý model reprezentuje Nórsko, ktoré je na Úniu napojené cez pupočnú šnúru Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), čo znamená, že výmenou za voľný prístup na vnútorný trh EÚ prijíma do svojho právneho systému asi 75 percent európskych noriem bez toho, aby na nich mohlo zmeniť čo len čiarku.

Konzervatívna premiérka Margaret Thatcherová vyjednala s Bruselom tzv. rabat, ktorý znižuje náklady Británie na financovanie EÚ.

Navyše Nóri ešte ako protihodnotu za výhody plynúce z účasti na veľkom trhu platia do rozpočtu EÚ nemalý finančný príspevok.

Pre sotva päťmiliónovú krajinu s veľkými zásobami ropy a zemného plynu to je vcelku uspokojivá pozícia, ale ako by sa s ňou zmierovali britskí odporcovia EÚ, ktorí chcú o tri týždne nadobro skoncovať so závislosťou od Bruselu?

Bývalý nórsky minister zahraničia Espen Barth Eide im nedávno odkázal, čo by nórska cesta, s ktorou časť britských euroskeptikov koketuje ako s dobrou alternatívou, znamenala pre Britov: ďalej by platili Bruselu, ďalej by ich Brusel ovládal a ďalej by museli zachovávať princíp voľného pohybu osôb, ktorý chcú pre pracovných migrantov z EÚ obmedziť.

Druhý model predstavujú Švajčiari, ktorí si v porovnaní s Nórmi udržali viac nezávislosti od EÚ, pretože odmietli členstvo v EHP. Lenže aj oni chceli voľný prístup na európske trhy, takže si v priebehu dlhých rokov a zdĺhavých rokovaní vytvorili s EÚ viaceré bilaterálne sektorálne zmluvy. Tamojší euroskeptici sú však neraz na barikádach, pretože niektoré z týchto zmlúv považujú za pascu, ako vlákať ich suverénnu krajinu do chápadiel EÚ. Švajčiari napríklad nemôžu vypovedať alebo nepredĺžiť jednu z týchto bilaterálnych zmlúv, pretože ak by tak spravili, stratili by platnosť aj všetky ostatné bilaterálne zmluvy. Túto klauzulu, ktorej sa hovorí „gilotína“, si presadila EÚ z dôvodu, aby si Švajčiari nemohli vyberať len hrozienka, ale mali s Úniou komplexné vzťahy.

Švajčiarsko tak práve rieši podobný problém, ktorý chcú britskí euroskeptici vyriešiť vystúpením z EÚ: začiatkom roka 2014 tesná väčšina obyvateľov v referende odhlasovala, aby Švajčiari mohli regulovať počty prichádzajúcich cudzincov. Hoci ide o cudzincov migrujúcich za prácou, Švajčiari v nich vidia potenciálnych poberateľov štedrých sociálnych dávok. Ak by však výsledok tohto referenda miestni politici previedli do zákona, porušili by tým jednu zmluvu s EÚ, čím by padli aj všetky ostatné zmluvy a Švajčiarsko by tak stratilo bezcolný prístup na európsky vnútorný trh.

David Cameron, konzervatívny premiér, ktorý vyhlásil referendum o zotrvaní Británie v EÚ.

Preto tam teraz právnici špekulujú, ako elegantnými kľučkami obísť referendum a nepoštvať si proti sebe ľud.

Nórsky aj švajčiarsky príklad naznačujú, ako by sa Briti po brexite cítili: budú konečne mimo nenávidenej EÚ, ale budú mať dôvod nenávidieť ju podobne ako predtým. Len s tým rozdielom, že ju už nebudú vedieť zvnútra ovplyvniť. Mimochodom, v špičkových pozíciách v rámci bruselských inštitúcií sú Briti v súčasnosti druhým najpočetnejšie zastúpeným národom, po Nemcoch.

Ostrovní euroskeptici síce môžu dúfať, že si vyrokujú lepšie podmienky než Nóri či Švajčiari, ale EÚ bude mať životný záujem, aby to tak nebolo, lebo inak by povzbudila k odchodu aj ďalších členov.

Skrátka, ak väčšina Britov bude hlasovať za vystúpenie, vyriešia tým značne menšiu časť svojho národného problému s Bruselom, než si myslia.

Spolu s kolegom Jaroslavom Daniškom verím, že Briti sa 23. júna zachovajú pragmaticky. To by však znamenalo, že brexit odmietnu.

 

Foto: TASR/AP, wikimedia, flickr.com

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo