Čo mi prekáža na Kalmusovi a Lorenzovi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo mi prekáža na Kalmusovi a Lorenzovi

Výtvarníka Ľuboša Lorenza napadol starosta Veľkého Lipníka, keď spolu so svojím kolegom, tiež výtvarníkom Petrom Kalmusom chceli zamaľovať pamätnú tabuľu komunistickému generálovi Jánovi Pješčakovi.

Nebol to prvý podobný kúsok spomínanej dvojice. Obidvaja výtvarníci už predtým poliali červenou farbou pamätník Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej, Peter Kalmus sa snažil obaliť do toaletného papiera bustu Jánosa Esterházyho v Košiciach a na bustu Laca Novomeského zase navliekol, na protest proti jeho koministickej minulosti, starý sveter a tričko s nápisom New York.

Ale prečo by mi na ich aktivitách malo vôbec niečo prekážať? Rovnako ako oni si nemyslím, že ľuďom ako Biľak a Pješčak by mali byť inštalované pamätné tabule. Tiež považujem za nehoráznosť, aby ľudia, ktorí voči tomu protestujú, boli mlátení, trestne stíhaní a súdení.

Napriek tomu si nedokážem pomôcť. Forma, ktorú Kalmus s Lorenzom volia, irituje svojou strojenosťou, vypočítavosťou a snahou zaujať za každú cenu.

Verejný protest môže byť užitočná vec a máva rôzne podoby. Od petície, demonštrácie až po rozzúrený dav, ktorý v návale spontánnej emócie vytlčie okná na úrade vlády.

Útoky Kalmusa a Lorenza na pamätné tabule sa však viac ako na autentický protestný akt podobajú na dopredu vykalkulovanú a dobre zrežírovanú autorskú exhibíciu. Samotný protest v nej hrá len úlohu akéhosi umeleckého konceptu. Keď o nich sledujem správy v médiách, mám pocit, akoby som nečítal informácie, ale stal sa súčasťou nejakého umeleckého „performance“.

Po týchto akciách sa totiž vždy oveľa viac ako o Biľakovi, Pješčakovi či motívoch ich súčasných obdivovateľov hovorí o Kalmusovi a Lorenzovi. Zdieľať

Kalmusovi s Lorenzom nestačí len hlasno kričať do megafónu, zbierať podpisy za odvolanie starostu, zorganizovať v dedine výstavu protikomunistických autorov či niečo trefné namaľovať. Priamym útokom na tabuľu idú vždy na zaručený konflikt, vždy je po ruke kamera a záznam sa ocitne v médiách. A publikom sa hneď stáva celý národ. Iní výtvarníci, ktorí sa spoliehajú len na svoj talent a sú radi, ak im na vernisáž príde sto ľudí, môžu len tíško závidieť.

V každom prípade, viac ako o verejný protest s cieľom vyvolať diskusiu a polemiku ide o zviditeľnenie. Alebo, aby sme boli spravodliví, aspoň to tak vždy vypáli. Po týchto akciách sa totiž vždy oveľa viac ako o Biľakovi, Pješčakovi či motívoch ich súčasných obdivovateľov hovorí o Kalmusovi a Lorenzovi.

A hrozí ešte jedna vec. A to, že pod vplyvom umeleckej inšpirácie od Kalmusa a Lorenza začne jedného dňa iná skupinka, tiež umelcov, polievať farbou sochy Masaryka, Hodžu či Rákociho. Pretože ako dobre vieme, vo svete umelcov sa inšpirácie šíria veľmi rýchlo.

Ľubošovi Lorenzovi však v každom prípade želám skoré vystrábenie z rán.

Foto: Záznam výtvarníkov Kalmusa a Lorenza publikovaný na stránkach .týždňa. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo