Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
31. máj 2016

Čo mi prekáža na Kalmusovi a Lorenzovi

Výtvarníka Ľuboša Lorenza napadol starosta Veľkého Lipníka, keď spolu so svojím kolegom, tiež výtvarníkom Petrom Kalmusom chceli zamaľovať pamätnú tabuľu komunistickému generálovi Jánovi Pješčakovi.
Čo mi prekáža na Kalmusovi a Lorenzovi

Nebol to prvý podobný kúsok spomínanej dvojice. Obidvaja výtvarníci už predtým poliali červenou farbou pamätník Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej, Peter Kalmus sa snažil obaliť do toaletného papiera bustu Jánosa Esterházyho v Košiciach a na bustu Laca Novomeského zase navliekol, na protest proti jeho koministickej minulosti, starý sveter a tričko s nápisom New York.

Ale prečo by mi na ich aktivitách malo vôbec niečo prekážať? Rovnako ako oni si nemyslím, že ľuďom ako Biľak a Pješčak by mali byť inštalované pamätné tabule. Tiež považujem za nehoráznosť, aby ľudia, ktorí voči tomu protestujú, boli mlátení, trestne stíhaní a súdení.

Napriek tomu si nedokážem pomôcť. Forma, ktorú Kalmus s Lorenzom volia, irituje svojou strojenosťou, vypočítavosťou a snahou zaujať za každú cenu.

Verejný protest môže byť užitočná vec a máva rôzne podoby. Od petície, demonštrácie až po rozzúrený dav, ktorý v návale spontánnej emócie vytlčie okná na úrade vlády.

Útoky Kalmusa a Lorenza na pamätné tabule sa však viac ako na autentický protestný akt podobajú na dopredu vykalkulovanú a dobre zrežírovanú autorskú exhibíciu. Samotný protest v nej hrá len úlohu akéhosi umeleckého konceptu. Keď o nich sledujem správy v médiách, mám pocit, akoby som nečítal informácie, ale stal sa súčasťou nejakého umeleckého „performance“.

Po týchto akciách sa totiž vždy oveľa viac ako o Biľakovi, Pješčakovi či motívoch ich súčasných obdivovateľov hovorí o Kalmusovi a Lorenzovi. Zdieľať

Kalmusovi s Lorenzom nestačí len hlasno kričať do megafónu, zbierať podpisy za odvolanie starostu, zorganizovať v dedine výstavu protikomunistických autorov či niečo trefné namaľovať. Priamym útokom na tabuľu idú vždy na zaručený konflikt, vždy je po ruke kamera a záznam sa ocitne v médiách. A publikom sa hneď stáva celý národ. Iní výtvarníci, ktorí sa spoliehajú len na svoj talent a sú radi, ak im na vernisáž príde sto ľudí, môžu len tíško závidieť.

Inzercia

V každom prípade, viac ako o verejný protest s cieľom vyvolať diskusiu a polemiku ide o zviditeľnenie. Alebo, aby sme boli spravodliví, aspoň to tak vždy vypáli. Po týchto akciách sa totiž vždy oveľa viac ako o Biľakovi, Pješčakovi či motívoch ich súčasných obdivovateľov hovorí o Kalmusovi a Lorenzovi.

A hrozí ešte jedna vec. A to, že pod vplyvom umeleckej inšpirácie od Kalmusa a Lorenza začne jedného dňa iná skupinka, tiež umelcov, polievať farbou sochy Masaryka, Hodžu či Rákociho. Pretože ako dobre vieme, vo svete umelcov sa inšpirácie šíria veľmi rýchlo.

Ľubošovi Lorenzovi však v každom prípade želám skoré vystrábenie z rán.

Foto: Záznam výtvarníkov Kalmusa a Lorenza publikovaný na stránkach .týždňa. 

Odporúčame