Týždenný výber šéfredaktora
Dobrou správou je, že buldozér narazil. Tou horšou, že bude pokračovať
Aj o tom, ako to dopadlo s deklarovaným konzervatizmom novej vlády.
Foto: TASR/Martin Baumann
Arogancia nového ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka otestovala uplynulý týždeň svoje hranice: za to, že sudcovi Michalovi Kubišovi hrozil disciplinárnym stíhaním, sa napokon tesne pred zasadaním súdnej rady ospravedlnil. To je samo osebe pozitívna vec, hoci minister sa nijako nevrátil k tomu, že tomuto sudcovi hrozil dokonca aj trestným stíhaním či šíril o ňom klebety, že sa dobré pozná s advokátom čurillovcov Kubinom.
Šutaj Eštok už pred voľbami odkazoval okrem iného aj vyšetrovateľom, aby si spakovali svoje veci a zmizli zo Slovenska, a prvé dni na ministerstve vnútra sa cítil tak na koni, že chcel aj bez ohľadu na platné zákony nečakať a okamžite vyčistiť NAKA od nepohodlných vyšetrovateľov.
V tejto chvíli je dôležité, že narazil na odpor inštitúcií.
Jednak jeho bezprecedentné vyhrážky odsúdila Sudcovská rada Mestského súdu IV aj sudcovské organizácie, pričom sudcovia sa nedali zastrašiť ani vo svojej konkrétnej práci. Neodkladné opatrenie proti ministrovmu personálnemu rozkazu vydal aj ďalší bratislavský sudca Jakub Obert, ktorý vrátil do práce vyšetrovateľa Štefana Mašina.
Tu treba oceniť, že Kubišove a Obertove rozhodnutia nepôsobili ako účelová reakcia na revanš novej moci, ale obaja sudcovia právnym a logickým jazykom presvedčivo odôvodnili, prečo minister konal v rozpore so zákonom. Sudca Obert sa zároveň vyrovnal aj s námietkou, podľa ktorej nemal oprávnenie v týchto prípadoch rozhodovať civilný, ale správny súd.
Obaja sudcovia ukázali svojím uvažovaním smer, takže je možné, že k ich neodkladným opatreniam pribudnú čoskoro ďalšie.
Na druhej strane treba si všimnúť aj to, že žiadne stanovisko k neprijateľnému správaniu mladého ministra neprijala súdna rada. Opäť sa zaskvela trojica jej členiek, sudkýň Marcely Kosovej, Ayše Pružinec Erenovej a Dany Jelinkovej Dudzíkovej, čo je presne ten prototyp služobníčok moci, aký poznáme z éry Štefana Harabina.
Všetky tri sa predháňali v tom, ktorá z nich sa viac skloní pred Šutajom Eštokom. Kosová ho pre jeho gesto ospravedlnenia ocenila ako „vyzretú osobnosť“, Jelinková Dudziková bola dojatá tým, že tu máme „novú generáciu vyzretých osobností“, a dodala, že exministerka Kolíková by takého ospravedlnenia nebola schopná, a čosi podobné hovorila aj tretia z novodobých harabinoviek.
Už teraz je pri pohľade na prvých čerstvých nominantov vlády v súdnej rade očividné, že spolu s tým, ako koalícia postupne obmení členov, tento ústavný orgán zase zdegeneruje na hlásnu trúbu. Udávať tón tam budú sudkyne ako Marcela Kosová, ktorá sa pred pár rokmi aj so svojou priateľkou a bývalou šéfkou súdnej rady Lenkou Praženkovou zúčastňovala na pochybných zabíjačkách aj za účasti Mariana Kočnera, pričom do ich sveta patrila aj istá Monika Jankovská (ktorú Praženková navrhovala za ústavnú sudkyňu).
Samozrejme, nová moc má k dispozícii aj ďalšie nástroje, aby si v najbližších mesiacoch poradila popri súdnej rade a špeciálnej prokuratúre aj s jadrom vyšetrovateľov NAKA, ktorých chce počas trvania trestného stíhania zo strany Žilinkovej prokuratúry definitívne vyštvať zo systému a nahradiť inými vyšetrovateľmi.
Robert Fico už v piatok na sneme avizoval, že stojí plne za Šutajom Eštokom a chystá sa rýchlo presadiť zrušenie vraj nezmyselného zákona na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti – to je ten istý zákon, ktorý svojho času navrhla a presadila trojkoalícia Smer, Most a SNS.
Súčasne však ani Ficova vláda nemá všetko pod kontrolou, keďže viaceré citlivé kauzy stoja na súdoch a čakajú na rozuzlenie.
Najbližšie obdobie tak bude testom inštitúcií a konkrétnych ľudí od sudcov cez prokurátorov po policajtov, či si zachovajú dôveryhodnosť a nezávislosť rovnako ako dvaja bratislavskí sudcovia Kubiš a Obert alebo sa schovajú do kúta, aby prečkali v bezpečí.
Hodnotová karikatúra
Nová moc rýchlo odhaľuje aj podobu svojho – ehm – konzervativizmu. Niektorí konzervatívci sa pri vzniku Ficovej štvrtej vlády utešovali, že je to lepšia alternatíva než prípadná štvorkoalícia s PS, pretože bude nielen verbálne antiprogresívna, ale najmä cez politikov okolo SNS (Taraba, Kuffovci a pod.) sa jej podarí presadiť veci, ktoré v konzervatívno-liberálnych vládach neboli možné.
Už prvé týždne fungovania Fica IV. ukazujú, aké to boli ilúzie. Erik Tomáš dáva bozk smrti dôchodkovému pilieru, najkonzervatívnejšej sociálnej reforme bývalej vlády, ktorú presadil Milan Krajniak s otcom myšlienky Vladimírom Palkom. Mimochodom, sám Palko, v ktorého denníku nástupu trojkoalície najskôr žehnali, tento krok nazýva mimoriadne ostrými slovami ako zverstvo.
V predloženom programovom vyhlásení vlády rovnako nie je veľa stopy po konzervatívnej agende, akú ohlasovali Danko s Tarabom ako kompenzáciu za obetovanie Huliaka. Vo vládnom programe a v jeho jednotlivých pasážach je omnoho viac cítiť rukopis Hlasu než SNS – a vzhľadom na všetky možné insitnosti, ktoré hlása Andrej Danko, to rozhodne nie je zlá správa.
Kým v programovom vyhlásení vlády, ktoré svojho času predložil premiér Igor Matovič, bola zmienka aj o ochrane nenarodených detí, na čo sa potom vo svojom legislatívnom úsilí odvolávali pro-life poslanci, tu už nič také nenájdeme.
Deklarovaný konzervativizmus novej vlády bude mať najmä dve podoby. Jednu predviedol štátny tajomník ministerstva kultúry Štefan Kuffa, ktorý chce za účasti ministrov vlády, Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka intronizovať Ježiša Krista ako kráľa Slovenska – väčšinu kresťanov takéto iniciatívy Kuffu a jemu podobných pohoršia, tí ostatní sa budú len smiať.
Štefan Kuffa a ministerka kultúry Šimkovičová nebudú síce pre kultúrnu obec zdrojom takých obáv, akými boli v 90. rokoch vzdelaní nacionalisti ako Dušan Slobodník a Ivan Hudec. Ale svojou zjavnou nespôsobilosťou budú produkovať problémy a stupňovať polarizáciu, a to aj v prípadoch, za ktoré neponesú osobnú zodpovednosť.
Liberálne médiá už na základe interpretácie fotografky Doroty Holubovej informovali, že na Bratislavskom hrade pre cenzúru nastupujúcej moci zrušili výstavu s portrétmi LGBTI ľudí. Pritom to odporuje základným faktom, vedenie Historického múzea SNM s takouto výstavou vo svojom oficiálnom programe na tento rok vôbec nepočítalo. Pre aktivistov z prostredia tejto scény však bude ministerstvo zosobnené Šimkovičovou a Kuffom žriedlom konfliktov, tých reálnych aj celkom imaginárnych.
Kuffovský extrém tak bude posilňovať opačný extrém, progresívny kultúrny front sa bude cítiť ako disent, čo sa ešte zostrí, keď Ficova vláda rozdelí RTVS a do televízie aj rozhlasu dosadí svojich ľudí. Výsledkom nebude pozdvihnutie konzervatívnych hodnôt, ako veria tí naivnejší, ale ich dehonestácia, veď sa len pozrime na ich vlajkonosičov z prostredia médií a kultúry.
Aj preto je dôležité, aby konzervatívna inteligencia od začiatku takýmto prejavom čelila a vedela ich otvorene pomenovať aj za cenu, že radikáli ich obratom označia za kresťanských liberálov paktujúcich s progresívcami.
Tá druhá podoba konzervativizmu vo verzii SNS, ale aj Smeru v podobe Ľuboša Blahu sa bude prejavovať ako odpor voči Západu – nie však len voči západnému liberalizmu, ale voči Západu ako takému. Takmer minister Rudolf Huliak k výročiu 17. novembra na Facebooku napísal, že namiesto pravdy zvíťazila lož, „Budaj a Kňažko na čele s Havlom utvorili koridor pre západné mocnosti ako riadené bábky a podľa vzoru rozdeľuj a panuj dosiahli počiatok deštrukcie československého národa. A tak vznikla kolónia zvaná Slovensko“.
Je to vlastne fascinujúce. Viac než tri dekády od Novembra politik vo farbách SNS ľutuje deštrukciu československého národa a hovorí o Slovensku ako o kolónii, samotná SNS sa hlási k maďarskému vzoru a Viktorovi Orbánovi. Slovenských nacionalistov dnes vôbec nezaujíma, prečo si vláda v Budapešti cez svoje nadácie kupuje v centre slovenských miest historické budovy, z čoho by kedysi Fico so Slotom spravili hlavnú tému kampane. Ešte v roku 2009 spustili kampaň proti prezidentskej kandidátke Ivete Radičovej za to, že sa opierala o podporu juhu Slovenska, lebo Maďarom sľúbila autonómiu (samozrejme, išlo o úplnú chiméru, ktorá len splnila účel).
Dnes nielen líder SNS básni o Orbánovi a o tom, s akou tvrdosťou presadzuje maďarské záujmy, ale Robert Fico na sneme ďakoval funkcionárom z juhu Slovenska za veľmi slušné výsledky v maďarských obciach s tým, že v tom treba pokračovať.
Výrečnou ukážkou mentálnej premeny slovenského nacionalizmu je aj najnovší rozhovor Eriky Vincourekovej, niekdajšej prostorekej mečiarovskej propagandistky, s Jánom Čarnogurským, ktorý bol pre ňu v 90. rokoch protislovenským zradcom a zahraničným agentom. Čarnogurský teraz v deň výročia Nežnej revolúcie s potešením ohlasuje, že Rusko víťazí na Ukrajine a je vraj otázkou krátkeho času, kedy NATO zanikne, čo je dôvod na „dobré vzrúšo“. A Vincoureková – ktorá sa spolu s ďalšími obskúrnymi postavičkami alternatívnej scény stala cez noc provládnou novinárkou a politici koalície jej vďačne poskytujú rozhovory – so vzrušeným nadšením prikyvuje.
Ján Čarnogurský má však v jednom pravdu, žijeme vzrušujúce časy. Slovenské 90. roky sa síce vracajú ako nepodarená karikatúra, ale vzhľadom na vývoj na Ukrajine, v Európe a vo svete je pred nami značne väčšia dráma ako pred štvrťstoročím.
Prípad odsúdeného Mariána Kučerku ukazuje, že Smer využíval v opozičnom boji proti vyšetrovaniam zmanipulovanú nahrávku. A čo s tým má spoločné Pčolinský?
Nemá zmysel baviť sa o pomýlenom politikovi. Dôležitejšie je pozrieť sa na tých, ktorí ho počúvali. A zvážiť, čo ďalej.
Museli by sme sa do histórie Spolkovej republiky Nemecko ponoriť veľmi hlboko, aby sme našli rok, v ktorom Nemci prežívali podobný pád samozrejmých istôt ako v roku 2023.
Čomu skutočne čelí slovenská spoločnosť.
V americkom kláštore žije rodáčka zo Stropkova už viac ako 30 rokov. Stará sa o kone, svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala.
Rozhovor s riaditeľom združenia ACET SR Jaroslavom Hladíkom o tom, ako sa mu podarilo prekročiť svoj tieň aj ako vidí dnešných mladých.
