Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. november 2023

Prvý ročník konzervatívnej právnickej konferencie

“Je prospešné aj obdivuhodné, že máme na Slovensku iniciatívnych a odvážnych ľudí. Konzervatívcom však chýba schopnosť zaujať a byť autentický.”
Prvý ročník konzervatívnej právnickej konferencie

Mala som možnosť zúčastniť sa úplne prvého ročníka konzervatívnej právnickej konferencie, ktorú organizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa v spolupráci s Právnickou fakultou UK, Denníkom Postoj a Denníkom Štandard.

Konferencia trvala od 9:00 do 17:00. Ja som za zúčastnila iba druhej polovice programu, ktorá mala názov Advokátsky blok a následne Panelovej diskusií s hosťami. Budem preto hodnotiť, len túto časť. 

Advokátsky blok

V spomínanej časti programu vystúpili 6 hostia: Nikodem Bernciak (PL), Mgr. Patrik Daniška (SK), Mgr. Jan Gregor (CZ), JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD. (SK), Guillermo A. Morales Sancho, PhD (AT), JUDr. Stefan Motec (RU).

Pokúsim sa v krátkosti ku každému hosťovi:

Nikodem Bernciak (PL)

Nikodem Bernciak hovoril o ideologickom rozhodovaní ESĽP v rozsudkoch týkajúcich sa registrovaných partnerstiev a homosexuálnych manželstiev. Uviedol rozsudky, ktorým sa nevenoval do hĺbky len veľmi plytko. Mali však spoločnú jednu črtu, a tou je viditeľný tlak, ktorý vyvíja ESĽP na konzervatívne krajiny, ktoré ešte neprijali zákonnú formu upravenia práv homosexuálom.

Ako príklad a zároveň riešenie problému uviedol dohodu Poľska, ktoré práve v ten deň podpísalo deklaráciu s partnerskými štátmi Afriky, Karibiku a Pacifických ostrov o vysvetlení pojmu “gender” teda rod a “gender equality” v preklade “rodová rovnosť”. Týmito pojmami sa chápe biologické pohlavie, a teda rovnosť medzi mužmi a ženami. 

Obsahovo by som jeho vystúpenie zhodnotila ako najmenej prínosné a najmenej zaujímavé a najslabšie. Jeho reč trvala len pár minút v porovnaní s ostatnými rečníkmi. Nezaoberal sa rozhodnutiami bližšie. Človek, ktorý je laik si z toho veľa nemohol vziať, pretože tomu ani nemal šancu porozumieť pokým si každý jeden rozsudok nenaštudoval. Pôsobil nezaujato a znudene.

Patrik Daniška

Druhý v poradí vystúpil Patrik Daniška, ktorý hovoril o percente vykonaných rozsudkov ESĽP. Spomenul, že je mnoho rozsudkov, ktoré štáty nevykonávajú. Medián sa pohybuje ako 20%. Rovnako spomenul zaujatosť sudcov a ich nejasné rozhodovanie. Zdôraznil zneužívanie pojmu ľudských práv na vytváranie nových, ktoré často idú proti ľudskej prirodzenosti.

Zhodnotila by som jeho vystúpenie ako druhé najslabšie. Určite by som privítala konkretizáciu niektorých myšlienok. Viac ich rozvinúť. Chýbali mi nejaké podporné príklady alebo argumenty (je ich mnoho zo zahraničia), ktoré by podopreli myšlienku zneužívania ľudských práv. 

Na tému nadviazal dobre, pôsobil spokojne a reč bola svižná.

Jan Gregor (CZ) 

Zástupca z Českej republiky menom Ján Gregor, ktorý je zároveň aj predsedom českej Aliancie za rodinu bol druhým najlepším rečníkom. Pôsobil sebavedomo, vedel zaujať poslucháča. Mal dobré príklady a vystihol problém, ktorý pociťujú aj bežní konzervatívny občania. Tým problémom je nedôvera v inštitúcie a vytrváranie práva skôr sudcami ako zvolenými zástupcami.

Občania vkladajú svoj hlas a dôveru do politikov, s ktorými hodnotami a názormi sa najviac stotožňujú. Avšak vláda sa mení u nás každé 4 roky, sudcovia však ostávajú vo svojich pozíciách desaťročia. Ten, kto má nakoniec posledné slovo v tvorbe práva je sudca a nie zákonodarca.

Jeho reč však mala jeden zásady problém, ktorý si všimli aj účastníci. Na jednej strane kritizoval aktivizmus sudcov na druhej strane nepriamo volal k aktivizmu konzervatívcov. Myslím si, že každá aktivita je dobrá avšak prehnaný aktivizmus vie urobiť viac škody ako úžitku a nezáleží z akého politického spektra a ktorej strany. 
 

Anton Chromík (SK)

Anton Chromík mal azda najkontroverznejšiu reč. Určite trafil klinec po hlavičke v oblasti ESĽP a napojenia sudcov ESĽP na rôzne mimovládne organizácie, ktoré presadzujú LGBT agendu, zelenú politiku a podobne. Tým pádom je ohrozená nezávislosť a nestrannosť samotného súdu. Ako riešenie však ponúkol podľa môjho názoru scestné vystúpenie z Rady Európy a vyňatie sa spod jurisdikcie ESĽP.

Nie len osobne kritizujem takýto názor, ale myslím si, že ani samotný rečník nemá premyslený ďalší krok. Čo v prípade ak by sme vystúpili z Rady Európy? Ostaneme len tak s našimi národnými súdmi, ktoré sami nepožívajú dôveru verejnosti? Budeme naďalej členmi EÚ a ako občania EÚ nebudeme mať možnosť brániť naše všeobecné ľudské práva a slobody pred vlastným štátom?

Určite je mnoho veci, za ktoré ESĽP možno kritizovať avšak tak, ako uznal Patrik Daniška ESĽP je aj prospešný súd najmä čo sa týka rozsudkov ohľadom súdnych prieťahov, práva na spravodlivý proces, ochrany vlastníckeho práva a osobných údajov.

Napriek tomu som však rada, že vyjadril svoj názor a nebál sa ho v dnešnej precenzurovanej dobre vyjadriť verejne. Patrí mu klobúk dole za odvahu.

Stefan Motec (RU)

Piaty vystupujúci bol z môjho podhľadu najlepší. Rumunský občan s koreňmi v Českej republike výborne vyložil argumenty, ktoré možno použíť proti presadzovaniu homosexuálnych manželstiev. Jeho reč bola zaujímavá a najmä praktická. Češtinu mal na výbornej úrovni a bolo mu všetko rozumieť. Jeho iniciatíva v Rumunsku je obdivuhodná. Argumenty sa týkali troch oblastí, ktoré postupne, zrozumiteľne a jasne vysvetlil.

Guillermo A. Morales Sancho (AT)

Pôvodom Španiel fungujúci a pracujúci v Rakúsku mal zaujímavý postoj ohľadom inštitútu dôverníkov. Zo všetkých rečníkov bol najmiernejší. Mal mnoho skúseností nie len z akademického prostredia, ale aj praxe. Pôsobí ako právny poradca pre Európu v spoločnosti ADF International vo Viedni.

Inzercia

Súhlasil s ideologizáciou súdnictva a aktivizmom samotných sudcov. Avšak zdôraznil dôležitosť národných ústav ako účinný spôsob ochrany pred vnucovaním radikálnych rozhodnutí, ktoré zasahujú do kultúry národa. Spomenul tiež dôležitosť spojenia konzervatívnych krajín v zmysle hesla “v jednote je sila”. 

Jeho negatívom bol veľmi tichý prejav a miestami opakovanie povedaného. 

Celkové hodnotenie rečníkov a bloku by som zhrnula ako 6/10. Určite je potrebné, aby v budúcnosti rečníci mali rovnaký časový priestor, pretože to pôsobilo nevyrovnane. Je potrebné zlepšiť akustiku miestnosti. Rovnako mi chýbali praktické argumenty, ktoré je možné použiť ako odpoveď na rozsudky ESĽP. Laická verejnosť by nemala šancu rozumieť povedanému. 

Viac o hosťoch  TU

Panelová diskusia

V tejto časti mali možnosť účastníci pýtať sa rečníkov (hostí) otázky ohľadom ich prejavov. Všimla som si, že mnohé otázky boli smerované na konkretizáciu určitých viet a slov, ktoré hostia povedali a ďalej ich nekonkretizovali. 

Na tejto časti som sa nezúčastnila dokonca, keďže so musela odísť. Avšak hodnotím to celkovo pozitívne. Diskusia a otázky prebiehali pokojne, bez vulgarizmov. Otázky a odpovede boli zaujímavé. Hostia komunikovali medzi sebou a vymieňali si názory. 

Diskusia trvala dlhšie ako do 17:00, čo pre niektorých vrátane mňa predstavovalo nevýhodu avšak nie natoľko, aby som tomu prikladal príliš veľkú váhu. Jediné väčšie negatívum vidím vo veľmi častom opakovaní už povedaného zo strany rečníkov a niekedy vyhýbavé odpovede.

Hodnotenie 8/10

Celkový súhrn 

Osobne chcem pochváliť Právnickú fakultu UK za odvahu, ktorú týmto krokom preukázali. Nepodľahli politickým tlakom a konferenciu napriek veľkej vlne nenávisti zo strany progresívnych radikálov podporili. 

Organizátorov chválim za dobrý nápad. Niečo také na Slovensku nebolo (minimálne ja som o tom nevedela) a chýbalo. Myslím si však, že určite je priestor na zlepšenie.

Miestnosť, v ktorej prebiehala diskusia bola veľmi zle ozvučená, akustika bola hrozná, zvuky z ulice rušili celkové podujatie. Pokiaľ to mala na starosti fakulta, mali organizátori overiť dané technické možnosti a prípadné problémy. Určite by som ako mladý človek uvítala vidieť do budúcnosti aj mladšiu generáciu zo Slovenska, ktorá reprezentuje konzervatívne postoje v politike. Viem si predstaviť aj samotných politikov, ktorí by boli hosťami. 

Rečníci mali dostať rovnaký čas na svoj vstup, pretože jednotlivé prejavy pôsobili nevyrovnane. V advokátskom bloku mi chýbalo praktickejšie poňatie témy. Hostia sa často opakovali, čo môžeme považovať buď zato, že súhlasili alebo už nemali čo dodať. A keď právnikovi dôjde reč nie je to dobré znamenie.

Konferencia bola prezentovaná pre laickú verejnosť avšak laik by odišiel zmätený. Nerozumel by úplne, aké sú teda argumenty ZA a aké PROTI. Pre odbornú verejnosť to bolo určite zaujímavé. Myslím si však, že človeka z úplne opačného názorového spektra, ktorý je ochotný počúvať by udalosť nepresvedčila o opaku.

Oceňujem však obečerstevnie, tiež možnosť pre študentov zadarmo. Bola to výborná príležitosť spoznať nových a zaujímavých ľudí. Napriek kontroverznej téme ste zaujali aj mladých, ktorí sa prišli pozrieť a vypočuli si hostí. Veľmi chválim schopnosť prilákať zahraničných hostí, ktorí majú nejaké skúsenosti vo svojich oblastiach. Chce to veľkú námahu, kopu energie a presvedčenia, zato klobúk dole. 

Tlmočenie, ktoré bolo pre účastníkov považujem za veľké plus. Pozdvihlo diskusiu do vyššej úrovne, pretože sa mohol zúčastniť aj človek, ktory úplne nerozumel po anglicky.

Celkové skóre 6,5/10

*titulná fotografia prevzatá z FB stránky Spoločenstvo Ladislava Hanusa*

Terézia Mičianiková

Ahojte, volám sa Terézia Mičianiková a momentálne som študentkou Právnickej fakulty v Trnave. Rok som študovala chemické technológie na VŠCHT Praha. Od mala ma zaujímali veci verejné a to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla študovať právo a založiť si aj tento profil. Považujem sa za konzervatívca a nábožensky založeného človeka. Za svojimi hodnotami a názormi si pevne stojím, ale vždy sa snažím mať otvorenú myseľ na dobrú a kultivovanú diskusiu. Som mladý človek, ktorý napriek tomu, že nemá toho toľko prežité, vie rozumne prispieť k diskusii a poskytnúť pohľad zo strany mladých a vášnivých ľudí.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.