Ľud miluje ten príbeh.

Jeho súčasťou je strata pamäti. Nevadí. Naopak, robí ho zaujímavejším. Dodáva mu vzrušenie. A to má ľud rád.

V minulosti bol hlavný protagonista na vrchole, bol veľmi dobrý v tom, čo robil.

Zrazu zľudovel. Jeho celkový monodramatický prejav, jazykový štýl, selekcia tém... On je tak blízko ľudu!

Predstavuje preň nádej. Na každú boľačku má mastičku, recept či bylinku.

Avšak vie sa postaviť aj k ťažkým zložitým prípadom. Aj k tým ozaj komplikovaným. Vie ako na to. A hlavne: Má výsledky.

Jednoducho on to vie. Ani sám nevie odkiaľ. Je to akosi v ňom. Dostal ten dar od Boha. Ľud to miluje.

Nuž a tá esencia straty pamäti? Len spolu dotvára interpretačný obraz charakteru, ktorého hlavnými črtami sú schopnosť sebareflexie, skromnosť, pokora.

Ako hlavný protagonista je prijateľnou, ba vyhľadávanou alternatívou. No v jeho poňatí tá alternatívna scéna už nie je len pre nejaké promile populácie, underground, či horných desať tisíc. Stala sa masovou.

Nie je vajatavý, ani chabý, ani pochabý. Je to poriadny kus chlapa. Mocný, tvrdý, pracovitý, rozumný, disciplinovaný, organizovaný... Ťahún. Vodca.

I keď hovorí veľa, to čo povie, má váhu.

Mainstream v ňom neustále vidí problém. Prečo? Treba ho uznať, prijať, doceniť.

Komu úcta, tomu úcta. Komu česť, tomu česť.

Dať každému to, čo mu patrí.

Spravodlivosť.

Úvodný obrázok: facebook