Program vlády v sociálnej oblasti?
Menší dôraz na rodinu, viac podpory odborom a Jednote dôchodcov
Žijeme v rozbúrenej dobe. Ktovie, čo čaká nového ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Schopnosť vyrokovať s ministerstvom financií dodatočné financie však určite bude potrebovať.

Premiér Robert Fico (Smer-SD), predseda NRSR Peter Pellegrini (Hlas-SD) a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) v Bratislave 14. novembra 2023. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Programové vyhlásenie vlády venuje rodinnej politike, sociálnej politike, dôchodkom a zamestnanosti celkom 1871 slov. Žiaľ, väčšinou veľmi všeobecných.
V zopár konkrétnejších pasážach sa venuje najmä zohľadňovaniu požiadaviek odborov a Jednoty dôchodcov Slovenska. Podpore rodiny sľubuje vláda venovať osobitnú pozornosť, ale nepodkladá to takmer ničím konkrétnym.
Dôchodkový systém
Vláda chce zaviesť od budúceho roka 13. dôchodok vo výške tohtoročného priemerného dôchodku. Programové vyhlásenie však mlčí o tom, že súčasne chce zrušiť rodičovský dôchodok.
V praxi sa tieto dve zmeny prejavia tak, že si finančne pohoršia najmä ženy na dôchodku, ktorých dve a viac detí odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne a ktoré majú v dôsledku výchovy a starostlivosti o deti nižšie dôchodky. Ich diskriminácia v dôchodkovom systéme sa teda prehĺbi. Polepšia si najmä bezdetní dôchodcovia a dôchodcovia s najvyššími dôchodkami.
Vláda zvýšením 13. dôchodku na pevnú sumu a súčasným zrušením rodičovského dôchodku plní prianie Jednoty dôchodcov Slovenska. Tejto organizácii zároveň sľubuje systematickú podporu dôchodcovských združení zo strany štátu. Jednota dôchodcov totiž chce, aby štát financoval jej činnosť, teda aj funkcionárov, pričom doposiaľ štát financoval iba kúpeľné pobyty pre členov Jednoty.
Čo sa týka dôchodkového systému, vláda sľubuje prehodnotenie efektívnosti všetkých troch jeho pilierov a zreálnenie dôchodkového veku v závislosti od zdravotného stavu a schopnosti pracovať. Čo to však aspoň približne znamená, to program vlády ani nenaznačuje.
Zamestnanosť a odbory
Vláda chce garantovať minimálnu mzdu vo výške 60 percent priemernej mzdy – doposiaľ to bolo 57 percent. A to v prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej výške. Vláda takisto sľubuje posilnenie legislatívy na ochranu zamestnancov a posilnenie legislatívy v oblasti bezpečnosti práce.
Zároveň chce vláda zvýšiť efektivitu odvetvových kolektívnych zmlúv. V praxi to môže znamenať, že ak sa napríklad zamestnávatelia s odbormi v oblasti strojárenstva na niečom dohodnú, rešpektovať to budú musieť všetci zamestnávatelia v strojárenstve. Teda aj tí, ktorí vo svojich prevádzkach odbory nemajú.
Vláda ďalej sľubuje tlak na obmedzenie nadčasov a nočnej práce zvýšením povinných príplatkov za tieto formy práce. Všetkými záväzkami pomenovanými v tomto odseku vláda plní dlhodobé požiadavky Konfederácie odborových zväzov.
Veľa vzletných slov venuje programové vyhlásenie tripartite a sociálnemu dialógu. V podstate však nimi sľubuje iba posilnenie postavenia odborov.
Veľa priestoru venuje vládny program aj Aliancii sektorových rád, ktoré sú rámcom pre dialóg štátu, zamestnávateľov a odborov o trendoch na trhu práce, ktorým sa má priebežne prispôsobovať vzdelávací systém štátu.
Čo sa týka Aliancie sektorových rád, programové vyhlásenie ide na rozdiel od iných pasáží do oveľa väčších podrobností – venuje sa napríklad informačným systémom, ktoré majú skvalitniť prácu aliancie. V tomto vychádza vláda v ústrety nielen odborom, ale najmä zamestnávateľom, pre ktorých je rozvoj sektorových rád dlhodobou prioritou.
Práve Aliancia sektorových rád je srdcovou záležitosťou štátneho tajomníka Braňa Ondruša, takže nie je prekvapujúce, že tejto agende je v programe ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny venovaný asi najväčší priestor.

Dôchodca s priemerným dôchodkom, ktorého tri deti pracovali v roku 2022 za priemernú mzdu, si pohorší o 277 eur.
Sociálna pomoc
Jediným novým záväzkom v oblasti sociálnych dávok je avizovaná modernizácia životného minima a zavedenie samostatného príspevku na bývanie. O príspevku na bývanie sa dlho hovorí, ale definícia oprávnených osôb alebo domácností je veľmi komplikovaná.
Napríklad má byť iba pre ľudí, ktorí sú v nájme, alebo aj pre tých s hypotékou? Iba na byty alebo aj na domy? Do akej hodnoty vlastného bytu či domu sa bude poskytovať? Som zvedavý, s čím chce vláda prísť.
Vláda sa zaväzuje, že suma životného minima bude skutočne zodpovedať minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti. Som veľmi zvedavý, ako to chce vláda urobiť.
Na životné minimum sú naviazané desiatky dávok na Slovensku. Aj jeho malé zvýšenie o infláciu tak vždy prináša ďalšie následné výdavky. Ak chce vláda zvýšiť životné minimum zásadnejšie, bude musieť prekopať celý systém alebo bude musieť minister financií siahnuť hlboko do vrecka.
Podpora rodiny
Vláda sľubuje, že bude venovať pomoci a podpore rodiny osobitnú pozornosť. Problém tohto sľubu je v tom, že z neho nič konkrétne nevyplýva. Verím, že Erik Tomáš môže s plnou sústredenosťou pozorovať pomoc a podporu rodinám celé štyri roky ako rys ostrovid, ale z tejto osobitnej pozornosti nemusí ešte nič vyplynúť.
Jedinou konkrétnou zaujímavou vecou je totiž v programe vlády záväzok podporovať „založenie rodiny poskytnutím jednorazového účelovo viazaného štátneho príspevku alebo využitím prostriedkov zo sporiaceho účtu zriadeného od určitého veku dieťaťa“. V tomto držím novej vláde palce, aby sa jej to podarilo. Najmä sporiaci účet zriadený od istého veku dieťaťa považujem za veľmi dobrý nástroj podpory rodiny.
Vláda sa tiež zaväzuje „poskytnúť ženám a matkám dostatočnú mieru podpory tak, aby pri rozhodovaní o živote detí v čase tehotenstva cítili plnú mieru spoločenskej podpory a rozumeli alternatívam možnej pomoci vrátane možnosti anonymizovaného pôrodu a adopcie detí“. Tento záväzok vlády mi je takisto sympatický, aj keď mi nie je celkom jasné, ako chce vláda „poskytnúť dostatočnú mieru podpory“ tak, aby ženy cítili „plnú mieru spoločenskej podpory“. Ale úmysel je to dobrý.
Podľa svojho programu si vláda ctí ustanovenie ústavy, podľa ktorého je ľudský život hodný ochrany už pred narodením. Dodáva však, že „vláda rovnako rešpektuje, že téma rozhodovania o živote dieťaťa v čase tehotenstva je spojená so širokou škálou rozdielnych názorov ovplyvňovaných mnohými faktormi. Vláda si neuplatní autoritu dávať príkazy podporiť alebo odmietnuť akýkoľvek druh legislatívy upravujúcej otázky spojené s rozhodovaním ženy o živote dieťaťa počas tehotenstva“.
Otázkou teda zostáva, ako konkrétne chce vláda prejaviť, že si spomínané ustanovenie o ochrane života ctí nielen deklaratórne, ale aj v praxi.
Záver
Úspech v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny je závislý od schopnosti rezortného ministra presvedčiť premiéra a ministra financií, aby boli ochotní ministerstvo dofinancovať v priebehu roka aj nad rámec zo zákona povinných sociálnych výdavkov. Každý rok sa totiž stane v sociálnej oblasti niečo mimoriadne, s čím rezort v rozpočte nepočítal a na čo bude musieť reagovať. Niekedy je to pandémia, niekedy energetická kríza, inokedy vysoká inflácia.
Žijeme v rozbúrenej dobe. Ktovie, čo čaká nového ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Schopnosť vyrokovať s ministerstvom financií dodatočné financie však bude potrebovať určite.
Hlboko nesúhlasím so zámerom ministra Erika Tomáša zrušiť rodičovský dôchodok a tým opäť prehĺbiť diskrimináciu matiek na dôchodku. Mrzí ma, že plánuje iba jedno nové prorodinné opatrenie.
Dobrým ministrom rodiny asi nebude. Ale kvôli ľuďom na Slovensku mu úprimne želám, aby bol aspoň dobrým ministrom práce a sociálnych vecí.